Superodpočet výdavkov na výskum a vývoj v praxi (štatistiky)

Koľko firiem v praxi využíva superodpočet výdavkov na výskum a vývoj a koľko šetria na daniach vďaka tomu, že si vynaložené výdavky môžu zahrnúť do základu dane z príjmov viackrát?

Superodpočet výdavkov na výskum a vývoj – aký je princíp?

Cieľom tzv. „superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj“ je podporiť na Slovensku realizáciu výskumu a vývoja. Forma tejto podpory spočíva v tom, že od základu dane z príjmov zníženého o odpočet daňovej straty je možné pri realizácii projektu výskumu a vývoja odpočítať navyše 200 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Výdavky na výskum a vývoj si môžu podnikatelia od základu dane z príjmov odpočítať celkovo až trikrát. Prvýkrát pri samotnom vyčíslení základu dane z príjmov, pretože tieto výdavky sú jeho súčasťou a sú daňovým výdavkom, a druhý a tretíkrát v daňovom priznaní vo forme 200 % superodpočtu.

Existuje aj mechanizmus, podľa ktorého je možné uplatniť do daňových výdavkov ešte viac výdavkov na výskum a vývoj vtedy, ak sa výdavky na výskum a vývoj u daňovníka medzi zdaňovacími obdobiami rástli. Dokonca, ak daňovník vykáže daňovú stratu alebo základ dane po znížení o odpočet daňovej straty nižší ako superodpočet výdavkov na výskum a vývoj, tak je možné ho uplatniť najneskôr v piatich zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom vznikol nárok na superodpočet výdavkov na výskum a vývoj.

Podnikatelia, ktorí sa rozhodnú uplatniť si superodpočet výdavkov na výskum a vývoj, musia mať písomne vypracovaný projekt výskumu a vývoja, v ktorom musí byť predmet výskumu a vývoja podrobne popísaný ohľadom obdobia jeho trvania, cieľov, nákladov a podobne. Tento projekt výskumu a vývoja musí daňovník predložiť v prípade daňovej kontroly.

Podrobne je možné sa o superodpočte výdavkov na výskum a vývoj dočítať v samostatnom článku Superodpočet výdavkov na výskum a vývoj v roku 2019 a zmeny od roku 2020.

Štatistiky o superodpočte výdavkov na výskum a vývoj

Prvýkrát bol superodpočet výdavkov na výskum a vývoj zavedený od 1. januára 2015. Finančné riaditeľstvo SR zverejňuje do troch mesiacov od lehoty na podanie daňového priznania (v tomto roku 31. marec 2021) rôzne informácie o daňovníkoch, ktorí si pri realizácii projektu výskumu a vývoja uplatnili superodpočet výdavkov na výskum a vývoj.

Ako ho od jeho zavedenia daňovníci využívajú priblížime nižšie.

Nedostatky údajov o superodpočte výdavkov na výskum a vývoj

Verejne dostupné zoznamy Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky o superodpočte výdavkov na výskum a vývoj nie sú vypracovávané a následne aktualizované tak, aby umožnili spoľahlivé vykonávanie analýz. Jedným z problémov je napríklad to, že tieto zoznamy sú zostavované nekonzistentne (neobsahujú za každý rok rovnaké údaje potrebné na účely filtrovania), obsahujú logické chyby a v neposlednom rade sú do jednotlivých období zatriedené podľa dátumu podania daňového priznania (či už riadneho, opravného alebo dodatočného) a nie podľa zdaňovacieho obdobia, ktorým môže byť kalendárny rok alebo hospodársky rok. Na účely našich analýz budeme údaje zatrieďovať do jednotlivých rokov podľa toho, v akom kalendárnom roku sa začalo zdaňovacie obdobie, v ktorom bol uplatnený superodpočet výdavkov na výskum a vývoj.

Počet daňovníkov uplatňujúcich si superodpočet v rokoch 2015 až 2019

Základným údajom týkajúcim sa superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj je počet daňovníkov, ktorí tento inštitút pri výpočte dane z príjmov využili. Z dostupných údajov je možné povedať, že ich počet má stúpajúcu tendenciu. Kým v roku 2015 si superodpočet výdavkov na výskum a vývoj uplatnilo len 85 daňovníkov, tak o dva roky neskôr ich bolo takmer dvakrát toľko (176 daňovníkov). V roku 2019 si superodpočet výdavkov na výskum a vývoj uplatnilo až 361 daňovníkov, čo je takmer o 325 % viac ako v roku 2015, ktorý bol prvým rokom, v ktorom mohli daňovníci tento inštitút využiť.

Príčina narastajúceho počtu daňovníkov uplatňujúcich si superodpočet výdavkov na výskum a vývoj môže súvisieť so zmenami legislatívy upravujúcej tento inštitút. Kým v rokoch 2015 až 2017 si mohli daňovníci od základu dane z príjmov ešte raz odpočítať len 25 % výdavkov vynaložených na výskum a vývoj, tak od roku 2018 to bolo až 100 %. Následne od roku 2019 si mohli daňovníci od základu dane z príjmov ešte raz odpočítať 150 % výdavkov vynaložených na výskum a vývoj a od roku 2020 to je až 200 % výdavkov vynaložených na výskum a vývoj.

Celková výška uplatnených superodpočtov v rokoch 2015 až 2019

V nasledujúcom grafe je zobrazená celková suma, v ktorej si v príslušných rokoch daňovníci uplatnili superodpočet výdavkov na výskum a vývoj. Ako je možné vidieť, tieto sumy sa pohybujú v miliónoch eur a sú pomerne vysoké. Výška uplatneného superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj sa razantne zvýšila od roku 2018, od ktorého bolo možné od základu dane z príjmov v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi odpočítať až štvornásobok výdavkov vynaložených na výskum a vývoj (do roku 2018 len 25 %, od roku 2018 až 100 %). Tento rapídny nárast tak pravdepodobne súvisí hlavne so zmenou legislatívy.

V roku 2015 si všetci daňovníci spolu uplatnili superodpočet výdavkov na výskum a vývoj v sume 9,31 milióna eur, v roku 2016 to bolo 16,39 milióna eur a v roku 2017 to bolo 42,99 milióna eur. Prudké zvýšenie nastalo od roku 2018, kedy si všetci daňovníci spolu uplatnili superodpočet výdavkov na výskum a vývoj v sume až 127,66 milióna eur. Napokon rok 2019, v ktorom bola uplatnená suma 112,61 milióna eur.

Priemerná výška superodpočtu na jedného daňovníka v rokoch 2015 až 2019

Vychádzajúc z údajov o celkovej sume, v ktorej si daňovníci uplatnili superodpočet výdavkov na výskum a vývoj, a počtom týchto daňovníkov, je možné vypočítať aj priemernú výšku superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj uplatnenú jedným daňovníkom. Dôležitá je aj hodnota mediánu. Medián vyjadruje, že v príslušnom roku si približne polovica daňovníkov uplatnila superodpočet výdavkov na výskum a vývoj v sume nižšej a polovica daňovníkov si uplatnila superodpočet výdavkov na výskum a vývoj v sume vyššej ako je hodnota mediánu. Tieto údaje sú za roky 2015 až 2019 uvedené v nasledujúcom grafe. Dá sa povedať, že ani v jednom roku výška uplatneného superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj pripadajúca v priemere na jedného daňovníka neklesla pod 100 tisíc eur. V roku 2018 dokonca pripadal na jedného daňovníka superodpočet výdavkov na výskum a vývoj vo výške takmer 468 tisíc eur.

Koľko ušetrili daňovníci na dani vďaka superodpočtu v rokoch 2015 až 2019

Vychádzajúc z celkovej výšky uplatnených superodpočtov výdavkov na výskum a vývoj v rokoch 2015 až 2019 všetkými daňovníkmi je možné určiť sumu, ktorú títo daňovníci ušetrili na dani z príjmov.

Vďaka superodpočtu ušetrili daňovníci za posledné roky 58,70 milióna eur na dani z príjmov.

Tento prepočet však bude len približný. Dôvodom je napríklad to, že sadzby dane z príjmov sú rozdielne pre fyzické osoby a právnické osoby, pri fyzických osobách sa sadzba dane z príjmov odvíja od celkovej výšky vykázaného základu dane z príjmov a sadzby dane z príjmov sa v priebehu jednotlivých rokov aj menili. Pre zjednodušenie preto použijeme 19 % sadzbu dane z príjmov, pod ktorú sadzba dane z príjmov zo žiadneho bežného základu dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb v rokoch 2015 až 2019 neklesla.

Na základe tohto predpokladu môžeme povedať, že vďaka superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj daňovníci v rokoch 2015 až 2019 ušetrili na dani z príjmov sumu najmenej 58,70 milióna eur. Konkrétna úspora v jednotlivých rokoch je uvedená v nasledujúcom grafe.

Daňovníci s najvyšším uplatneným superodpočtom v rokoch 2015 až 2019

Údaje o daňovníkoch, ktorí si uplatnili superodpočet výdavkov na výskum a vývoj, sú úplne konkrétne a obsahujú aj konkrétny názov daňovníka, ktorý tento inštitút využil. Takisto je pri každom takomto daňovníkovi uvedená aj suma superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj, ktorú si v príslušnom roku v daňovom priznaní uplatnil a o ktorú si znížil základ dane z príjmov. Na základe týchto údajov ponúkame v nižšie uvedených tabuľkách za každý z rokov 2015 až 2019 údaje o troch daňovníkoch, ktorí si v príslušnom kalendárnom roku uplatnili najvyššiu a najnižšiu sumu superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj.

Na základe výsledkov uvedených v tabuľke je možné vysloviť záver, že z doposiaľ zverejnených údajov si za celú existenciu superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj v jednom roku uplatnila najvyšší superodpočet výdavkov na výskum a vývoj spoločnosť U. S. Steel Košice, s.r.o. Jeho výška bola takmer 45 miliónov eur a týkala sa roku 2018. Táto známa spoločnosť pôsobí v oblasti hutníctva a zaoberá sa výrobou ocele určenej na jej ďalšie použitie v priemysle.

Pohľad na daňovníkov, ktorí si v príslušnom kalendárnom roku uplatnili najnižšiu sumu superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj, ukazuje, že tento inštitút využívajú aj daňovníci, ktorí patria medzi tých menších z hľadiska majetku, obratu a počtu zamestnancov. Napríklad je tu aj niekoľko fyzických osôb. Títo daňovníci realizujú výskum a vývoj v menšom rozsahu a výdavky naň vynaložené si v rámci superodpočtu uplatňujú v desiatkach až stovkách eur.

Daňovníci s najvyšším počtom výskumných projektov v rokoch 2015 až 2019

V údajoch o daňovníkoch, ktorí si uplatnili superodpočet výdavkov na výskum a vývoj, sa uvádzajú aj konkrétne projekty výskumu a vývoja. Je možné tam nájsť informácie o dátume začatia realizácie a cieľoch každého projektu výskumu a vývoja. V nasledujúcej tabuľke uvádzame za každý z rokov 2015 až 2019 údaje o troch daňovníkoch, ktorí v príslušnom kalendárnom roku realizovali najvyšší počet projektov výskumu a vývoja.

V rokoch 2015 až 2019 bola z hľadiska najväčšieho počtu realizovaných projektov výskumu a vývoja v jednom roku lídrom spoločnosť BSH Drives and Pumps s.r.o. V jednom roku realizovala až 99 takýchto projektov. Ide o spoločnosť, ktorá je súčasťou skupiny Bosch. Hlavnou činnosťou tejto michalovskej spoločnosti je vývoj a produkcia elektromotorov a púmp pre bielu techniku.

Pre ilustráciu cieľom jedného z jej projektov bolo na prototype strunovej kosačky navrhnúť konštrukčné zmeny, ktoré povedú k zníženiu hladiny jej akustického výkonu z počiatočnej hodnoty 101 dB(A) pod hodnotu 98 dB(A).