Plateniu novej transakčnej dane sa vyhne viac subjektov, upravil sa odpočet dane a zmeny sú aj v oznamovacej povinnosti. Niektoré otázky však zostali nejasné. Prehľad noviniek.
Národná rada SR úvodom februára 2025 schválila stavebný zákon. V rámci neho však prijala aj zmeny v zákone o dani z finančných transakcií, čo sa nevyhlo kritike a označeniu „prílepok“. Každopádne, novinky nadobúdajú účinnosť 15.3.2025, hoci samotný zákon bude účinný až od 1.4.2025. Už tretia novela zákona o tzv. transakčnej dani jednak rozšírila okruh výnimiek, ktorých sa týkať nebude, no mala tiež vyriešiť nejasnosti vzniknuté predošlou novelizáciou (z novembra 2024). Prehľad kľúčových zmien pre podnikateľský sektor aj vysvetlenie podľa usmernenia Finančného riaditeľstva SR či daňovej odborníčky, prinášame v tomto článku.
Viac výnimiek z platenia transakčnej dane
Novelou zákona o dani z finančných transakcií schválenou v rámci stavebného zákona sa rozširuje okruh právnických osôb, ktoré nebudú daňovníkmi, teda sa na transakcie vykonané na ich účte nebude vzťahovať transakčná daň. Konkrétne ide o:
- Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
- diplomatickú misiu a konzulárny úrad so sídlom na území Slovenskej republiky, okrem konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom,
- diplomatickú misiu a konzulárny úrad, ktoré sú akreditované pre SR a majú sídlo mimo územia Slovenska, okrem konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom,
- školy a školské zariadenia zaradené do siete škôl a školských zariadení SR, okrem škôl a školských zariadení, ktoré sú obchodnou spoločnosťou (s. r. o., a. s.).
Čo sa týka verejných vysokých škôl, v zákone je ustanovené, že predmetom dane nie sú ich platobné operácie na osobitnom účte vedenom v Štátnej pokladnici z prostriedkov získaných na základe dotácií zo štátneho rozpočtu. Novelou sa však spresňuje, že výnimka z predmetu zdaňovania sa týka len platobných operácií verejných vysokých škôl na takomto účte, ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou školy.
Taktiež sa do výnimiek zo zdaňovania platobných operácií dopĺňajú tie, ktoré prebehnú na osobitnom účte advokáta a sú vykonávané v súvislosti s odovzdaním alebo vrátením náhrady trov konania na základe rozhodnutia súdu. Ako vysvetľuje Finančné riaditeľstvo SR, ide o platobné operácie, ktorými advokát alebo advokátska spoločnosť sprostredkuje plnenia pre klienta – ide teda o nakladanie s cudzími finančnými prostriedkami.
Ktoré ďalšie subjekty a transakcie sú okrem spomenutých medzi výnimkami z platenia transakčnej dane, približujeme v článku Daň z finančných transakcií (DFT) – koho sa (ne)týka?
Zmeny v odpočte transakčnej dane – otázniky okolo preúčtovaných nákladov zostávajú
Novelou sa upravuje aj možnosť odpočítania dane z finančných
transakcií (DFT) podľa § 10 ods. 5 v prípade platiteľa dane, ktorý je zároveň
daňovníkom. Ide napríklad o zahraničné firmy a podnikateľov, ktorí na Slovensku
síce nepodnikajú, no majú tu zriadený bankový účet alebo zahraničné osoby,
ktoré nie sú zapísané v Obchodnom registri SR, ale vykonávajú tu nejakú činnosť
(o akú činnosť konkrétne má ísť, zákon nedefinuje).
Ako uvádza Finančné riaditeľstvo SR, takýto daňovník si môže znížiť DFT o
sumu:
- ktorú od neho vybral platiteľ DFT, ktorou bola platba preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie vzťahujúca sa na činnosť daňovníka vykonávanú v Slovenskej republike,
- ktorá bola vybratá alebo zaplatená z finančnej transakcie vzťahujúcej sa na jeho činnosť vykonávanú v SR, na ktorú mu boli preúčtované náklady - tzn. o sumu, ktorá bola vybratá a zaplatená inou osobou v prípade tuzemského preúčtovania nákladov.
„Ak sa náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na takúto činnosť daňovníka vykonávanú na Slovensku preúčtujú viacerým daňovníkom, sumu DFT, ktorú od neho vybral platiteľ (banka) si uplatnia v pomere, v akom im boli tieto náklady preúčtované,“ uvádza sa v informácii o zmene a doplnení zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií.
Finančné riaditeľstvo uvádza tiež príklady, ktoré sa nachádzajú v dôvodovej správe zákona:
Príklad 1 (subjekt v zahraničí a daňovník v SR)
Subjekt, ktorý nie je daňovníkom, uhradí za Daňovníka A 3 x platbu vo výške 100-tisíc eur (transakčnú daň neplatí). Tento subjekt preúčtuje náklady vo výške 300-tisíc eur Daňovníkovi A.
- Daňovník A: Uhradí preúčtované náklady vo výške 300-tisíc eur subjektu, z prevodu ktorého mu banka vyberie DFT vo výške 40 eur (300 000 x 0,004; max 40 eur).
- Daňovník A identifikuje jednotlivé transakcie. V Oznámení o dani z finančných transakcií uvedie DFT vo výške: 120 eur = 3 x 40 eur; 3 x (100-tisíc x 0,004; max 40 eur). Daňovník A si zníži daň o 40 eur, ktoré už vybrala banka. Daňovník A tak zaplatí DFT vo výške 80 eur (120 eur - 40 eur).
- Správca dane príjme celkovo DFT vo výške 120 eur.
- Banka podá oznámenie o výške DFT: 40 eur.
- Daňovník A uvedie v oznámení DFT v celkovej výške 80 eur.
Príklad 2 (subjekt aj daňovník v SR)
Subjekt, ktorý je daňovníkom, uhradí za Daňovníka A 3 x platbu vo výške 100-tisíc eur. Banka subjektu vyberie DFT vo výške 120 eur. Tento subjekt preúčtuje náklady vo výške 300-tisíc eur Daňovníkovi A.
- Daňovník A uhradí preúčtované náklady vo výške 300-tisíc eur subjektu, z prevodu ktorého mu banka vyberie DFT vo výške 40 eur (300 000 x 0,004; max 40 eur).
- Daňovník A identifikuje jednotlivé transakcie. V oznámení uvedie DFT vo výške 120 eur = 3 x 40 eur; 3 x (100 000 x 0,004; max 40 eur).
- Daňovník A si zníži daň o 40 eur, ktoré už vybrala banka Daňovníkovi A, a zároveň o 120 eur, ktoré už vybrala banka od subjektu.
- Daňovník A uvedie v oznámení DFT v celkovej výške 120 eur - 120 eur - 40 eur = - 40 eur (preplatok).
- Správca dane príjme celkovo DFT vo výške 120 eur.
- Banka daňovníka podá oznámenie o výške DFT 40 eur a banka subjektu podá oznámenie o výške DFT 120 eur.
Ako ale vysvetľuje Ľubomíra Murgašová, daňová odborníčka z poradenskej spoločnosti Grant Thornton, hoci sa zavádza nový mechanizmus zamedzenia dvojitého zdanenia pri preúčtovaných nákladoch, hlavný problém zostáva nevyriešený – stále totiž nie je jasné, aké situácie spadajú pod preúčtované náklady. Podľa odborníčky koncept „preúčtovaných nákladov“ slovenská legislatíva nepozná. Najbližšie sa mu podobajú preúčtované náklady poistenia pri dani z poistenia, čo je však úplne nesúvisiaca oblasť.
Nie je podľa nej vôbec jasné, ktoré transakcie spadajú pod túto definíciu a ako ich správne vykazovať. Momentálne nie je podľa Ľ. Murgašovej konsenzus v odbornej verejnosti, či sa pod pojem „preúčtované náklady“ zahŕňajú aj alokácie nákladov na stálu prevádzkareň a problematické zostáva aj preukazovanie vykonania finančnej transakcie zúčtovacími centrami pri preúčtovaných nákladoch.
„Ak za firmu uhrádza iná osoba platby, je potrebné analyzovať, či nepôjde o situáciu preúčtovaných nákladov. Pri preúčtovaných nákladoch je celá administratíva na daňovníkovi, teda daňovník si bude musieť sám vypočítať daň, odviesť ju a podať oznámenie. Pri preúčtovaných nákladoch sa za úhradu považuje aj započítanie pohľadávok a záväzkov. Tiež je podstatné, či pri týchto úhradách tretia osoba vykonala finančnú transakciu – realizovala tieto úhrady napr. cez banku, alebo to iba v účtovníctve zúčtovala ako započítanie pohľadávok a záväzkov, pričom k finančnej transakcii nedošlo. Limit 40 eur sa podľa znenia zákona uplatní iba na situáciu, keď iná osoba vykonala finančnú transakciu a daňovník to vie aj preukázať. Inak sa limit 40 eur neuplatní. Aby sa odstránila právna neistota, odborná verejnosť apeluje na jasné definovanie, čo je preúčtovaný náklad v texte zákona“, uvádza Ľubomíra Murgašová.
Úprava oznamovacej povinnosti pri transakčnej dani
Zákon stanovuje aj viaceré oznamovacie povinnosti. Jednou z nich je, že osoby, ktoré patria medzi výnimky z platenia DFT – konkrétne právnické osoby podľa § 3 ods. 2 prvého bodu, štvrtého bodu a piateho bodu (napr. Matica slovenská, občianske združenia, nadácie či krajské organizácie cestovného ruchu) zákona o dani z finančných transakcií, oznámia platiteľovi dane, že nie sú daňovníkom podľa tohto zákona. Toto ustanovenie naďalej platí.
Avšak, v pôvodnom znení zákona bolo tiež ustanovené, že daňovníci, ktorého finančné transakcie nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2, majú oznámiť platiteľovi dane (banke) osobitný účet, z ktorého sa takéto finančné transakcie vykonávajú. Z týchto finančných transakcií potom banka daň nebude vyberať. Spôsob a formu preukázania a oznámenia určuje platiteľ dane. Tu vznikol priestor na možné vyhýbanie sa plateniu dane - firmy mohli bez ďalších detailov oznámiť banke osobitný účet/účty, na ktorých sa mali vykonávať transakcie, ktoré nie sú predmetom dane a podľa zákona mali banky automaticky prestať vyberať transakčnú daň z týchto účtov.
Po novom sa ale táto oznamovacia povinnosť spresňuje. „Nové znenie upravilo nejasnosť poslednej novely okolo toho, či si má daňovník otvoriť samostatný účet na všetky platby, ktoré nie sú predmetom dane, napríklad na platenie daní. Po novom by sa mali osobitné bankové účty vyžadovať iba pri špecifických typoch transakcií. Zákon presne špecifikuje, o ktoré situácie ide,“ vysvetľuje odborníčka.
Pôjde o také špecifické typy transakcií, ktoré banka nebude vedieť identifikovať na základe svojich analýz. Ide o platobné operácie, ktoré nie sú predmetom DFT podľa § 4 ods. 2 písm. c), e), f), j), l), m), o), q), r), v) až z), ad) až ag). Konkrétne je to napr. obchodovanie s cennými papiermi, platby pre cudzinecké ozbrojené sily, vrátenie notárskej úschovy, platby vlastníkov bytov a nebytových priestorov v súvislosti so správou domu - úhrady z fondu opráv a podobne - účty verejných vysokých škôl, ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou a iné. Daňovníci teda banke oznamujú len osobitný účet, na ktorom vykonávajú tieto transakcie a transakčná daň sa z nich nebude odvádzať.
Dlhšia lehota na riešenie reklamácií týkajúcich sa transakčnej dane
Zákon o DFT umožňuje daňovníkovi v prípade pochybností o správnosti vybranej dane požiadať platiteľa dane (ak ním nie je), napríklad banku, o vysvetlenie do 12 kalendárnych mesiacov od výberu dane. Následne podľa pôvodného znenia zákona mala banka do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti oznámiť daňovníkovi písomné vysvetlenie a v tej istej lehote aj chybu opraviť. Aj v tomto ale prišlo poslednou novelou k úprave – banka bude mať napokon na reakciu k reklamácii zrazenej dane 60 dní.
Ako sa na daň z finančných transakcií pripravujú firmy?
Nová daň sa blíži a podľa Ľ. Murgašovej už podnikatelia, najmä väčšie firmy, počítajú dodatočné náklady v súvislosti s DFT. „Keďže chce štát na transakčnej dani vybrať 500 miliónov eur, podnikatelia sa budú snažiť pretaviť zvyšovanie nákladov do vyšších cien tovarov a služieb. Sčasti to vidíme už od úvodu roka a ďalšia vlna zdražovania pravdepodobne príde v apríli. Keďže dôjde k zvyšovaniu cien na každom stupni výrobného procesu, konečné ceny pre spotrebiteľov exponenciálne narastú,“ vysvetľuje a upozorňuje aj na osobitný problém – ďalšie zvýšenie ceny práce.
„Daňovo-odvodové zaťaženie práce je dnes druhé najvyššie v celej EÚ hneď po Francúzsku a transakčná daň situáciu ďalej zhorší. Očakávam preto menej nových pracovných miest aj redukciu tých existujúcich a zhoršenie atraktivity Slovenska pre zahraničných investorov. Táto daň môže byť pre niektoré firmy posledným impulzom, ktorý spôsobí odchod zo Slovenska,“ argumentuje.
Odborníci z praxe upozorňujú na vyššie riziko rozšírenia šedej ekonomiky v dôsledku zavedenia DFT. Spoločnosť Grant Thornton sa odvoláva napríklad na odhady profesora Schneidera z Univerzity v rakúskom Linzi, ktorý sa dlhé roky zaoberá témou šedej ekonomiky v okolitých krajinách. Hovorí, že pomer šedej ekonomiky na Slovensku bol v roku 2023 na úrovni 14,17 % HDP, čo je cca 17 miliárd eur, na ktoré štát nemá žiadny dosah. „V dôsledku transakčnej dane sa dá dôvodne očakávať presun z bezhotovostných úhrad k hotovostným platbám najmä u malých a stredných podnikateľov, keďže sa platby v hotovosti nezdaňujú. A pri platbách v hotovosti má štát automaticky menší dosah na kontrolovanie riadneho priznania príjmu,“ hovorí Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Vláda by sa podľa odborníkov naopak, mala snažiť šedú ekonomiku redukovať, čo je najefektívnejšie opatrenie na zvýšenie príjmu do štátneho rozpočtu bez dodatočného zaťaženia ceny práce. „Ak by Slovensko znížilo rozsah šedej ekonomiky cielenými opatreniami na úroveň Rakúska, čiže približne o polovicu, potom by dokázalo vybrať na dani dodatočných 1,6 miliardy eur. To by pokrylo väčšinu z 2,7 miliardového konsolidačného balíka. Netypická daň z finančných transakcií môže spôsobiť významnú ranu slovenskej ekonomike, ak začnú firmy presúvať výrobu do krajín s nižším daňovým zaťažením práce alebo začnú automatizovať procesy, aby znížili množstvo pracovných miest,“ vysvetľuje S. Hallová.
