Namiesto sústredenia sa na vytváranie hodnoty, budú firmy riešiť, ako si znížiť náklady, ktoré im vyplynú z nových daní. Odborníci o zásadnom dôsledku konsolidácie – náraste šedej ekonomiky.
Ekonómovia, analytici aj daňoví experti sa zhodujú, že opatrenia schválené v rámci zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním stavu verejných financií (tzv. konsolidačný balíček), nebudú pre slovenskú ekonomiku, jej rast a podnikateľské prostredie šťastným riešením. Možno sa podarí zaplátať čiastočne dieru v rozpočte, no najmä podnikateľov čakajú náročnejšie časy, čo môže zapríčiniť ich odchod zo Slovenska alebo ukončenie činnosti. Navyše, hoci vláda avizuje aktívnejší boj proti daňovým únikom, nové dane motivujú práve k hľadaniu cestičiek, ako čo najviac optimalizovať súvisiace náklady.
Konsolidačné opatrenia sú premárnenou šancou redukovať šedú ekonomiku
O tom, že konsolidovať je potrebné, netreba polemizovať. Že sú verejné financie na Slovensku vo veľmi zlom stave, je verejne známe a nech by bol pri moci ktokoľvek, musel by nájsť spôsob ako stabilizovať štátnu kasu. Avšak, spôsob, akým pristúpila aktuálna vláda k tejto úlohe, odborníci nehodnotia ako správny. „Chyba nastala už v tom, že konsolidačný balík schválila vláda bez pripomienkového konania, v ktorom by sa experti a verejnosť mohli vyjadriť k návrhu legislatívy a identifikovať problematické oblasti návrhov. Celú situáciu ešte zhoršilo prijímanie opatrení v skrátenom legislatívnom konaní,“ uvádza Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grand Thornton. Zároveň dodáva, že každý konsolidačný balík by mal mať ambíciu smerovať k ozdraveniu verejných financií s využitím takých opatrení, ktoré umožnia ekonomike ďalej rásť. Schválený balík konsolidačných opatrení však podľa nej túto podmienku nespĺňa.
Podobne Andrej Révay, čestný prezident Slovenskej asociácie finančníkov (SAF), upozorňuje, že na zrýchlené schválenie tak závažných opatrení, ktoré budú mať dlhodobý vplyv na tvorbu HDP, na podnikateľské prostredie a verejné financie, nie je žiadny dôvod. Podľa neho ide dokonca o porušenie legislatívy. Podnikatelia aj odborníci vysvetľujú, že opatrenia sú nevyvážené, zamerané najmä na príjmovú stránku, no škrtania a šetrenia štátnych výdavkov sa takmer vôbec netýkajú. S. Hallová dodáva, že konsolidačný balík môže priniesť pokles ekonomiky, ďalší rast cien a odchod zahraničných investorov z trhu. Ako premárnenú šancu vníma aj nastavenie takých pravidiel, ktoré budú redukovať šedú ekonomiku. Zavedením opatrení v schválenom znení nastane skôr opak.
Vybrali sme sa cestou rozvojových krajín
Časť konsolidácie bude v budúcom roku realizovaná novým opatrením – daňou z finančných transakcií. Ako uvádza Slovenská banková asociácia (SBA), obdobný typ dane nie je zavedený v žiadnej krajine eurozóny. Reálne skúsenosti s ním majú rozvojové krajiny Latinskej Ameriky a náš južný sused, Maďarsko. A práve Maďarskom sa do značnej miery inšpirovala aj slovenská vláda. Na základe ich údajov odhadlo Ministerstvo financií SR potenciálne príjmy do slovenskej štátnej kasy. SBA ale označuje ako jedno z rizík tejto dane nedostatok znalostí pri výpočte predpokladaných príjmov. Ako problém vníma aj nerealizovanie dopadových štúdií na podmienky slovenskej ekonomiky.
Slovenská daň z finančných transakcií je do veľkej miery podobná maďarskému modelu z roku 2012. Ten znevýhodňuje bezhotovostné (debetné) transakcie, a to na úkor platieb kartou a hotovostných platieb, ktoré sa uskutočňujú mimo finančného sektora. Hotovosť je ale pri výbere z účtu (či už cez bankomat, alebo v banke) zaťažená najvýraznejšie a bez horného limitu.
| Daň z finančných transakcií na Slovensku od 1.4.2025 | ||||
|---|---|---|---|---|
| Činnosť | Výber hotovosti | Platby kartou | Bezhotovostné transakcie - debetné | Hotovostné transakcie |
| Sadzba dane | 0,8 % | 2 eurá ročne za používanie karty bez ohľadu na počet a objem transakcií | 0,4 %, maximálne 40 eur z transakcie | 0 % |
Oproti maďarskej verzii bude hlavným rozdielom pri tej slovenskej dani to, že ňou budú zaťažené len právnické osoby a živnostníci.
Jedným zo zásadných predpokladaných dôsledkov zavedenia dane z finančných transakcií je nárast hotovosti v ekonomike. Dôkazom toho je práve Maďarsko, kde od jej zavedenia (2013) do roku 2020 objem hotovosti vzrástol takmer dvojnásobne. Ako uvádza SBA, v Maďarsku preferuje používanie hotovostných operácií až 46 % klientov (na Slovensku to bolo v tom istom období 32 % klientov). „Zmena v náraste hotovosti nastala už v mesiacoch pred zavedením dane, keď sa klienti v snahe vyhnúť sa dani „predzásobili“ hotovosťou,“ uvádza SBA.
Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton uvádza, že daň z finančných transakcií výrazne ovplyvní podnikateľské náklady. „Väčšinou bude zdaňovať už raz zdanený príjem, ako aj príjem, ktorý je od dane oslobodený. Dokonca dani budú podliehať aj také transakcie, ktoré nie sú príjmom pre podnikateľa (napr. prevody medzi vlastnými účtami v rôznych bankách či vrátenie príspevkov do ostatných kapitálových fondov späť pôvodnému vkadateľovi/spoločníkovi). Navyše, dodatočné administratívne náklady spojené s vedením účtov a záznamov, zásadne zaťažia podnikateľov, nehovoriac o bankách, ktoré budú znášať celú procesnú záťaž spojenú s novým zákonom,“ vysvetľuje. Podľa Andreja Révaya budú banky musieť upraviť informačné systémy, čo im zvýši náklady na prevádzku a administratívu. „Keďže banky na Slovensku (aj v Európe) zabezpečujú financovanie 80 % biznisu, je potrebné, aby boli v dobrej kondícii,“ dodáva. Daň z finančných transakcií podľa neho zvyšuje daňové bremeno a náklady firiem bez ohľadu na to, či sú ziskové, alebo stratové a nedáva žiadny zmysel okrem zabrzdenia ekonomických aktivít.
Odborníci sa zhodujú, že dôsledkom novej dane a nárastu hotovosti v obehu môže byť aj rozvoj šedej ekonomiky a daňových únikov. „Časť transakcií sa prenesie do hotovostnej formy a štát na ne nebude mať žiadny dosah. Šedá ekonomika je na Slovensku v súčasnosti približne dvojnásobne väčšia ako v susednom Rakúsku a spôsobuje štátu každoročne straty vo výške niekoľkých miliárd eur,“ argumentuje S. Hallová a dodáva, že v konečnom dôsledku tak daň z finančných transakcií môže zhoršiť stav verejných financií.
Šedú ekonomiku máme dvojnásobne väčšiu ako Rakúsko, každoročne spôsobuje straty v miliardách eur
Slovenská banková asociácia ešte dáva do pozornosti skúsenosti krajín Južnej Ameriky aj Maďarska, ktoré dokazujú, že výnos tejto dane nie je stabilný. SBA uvádza, že po daňovej optimalizácii a náraste hotovostných transakcií výnos postupne klesá (najmä ako podiel k HDP). Aj v dôsledku toho sa objavujú odporúčania ekonómov na špecifické krátkodobé použitie takejto dane - len v prípade rozvojových krajín nachádzajúcich sa v pokrízovom stave a iba na krátke obdobie. „Na základe vývoja v Maďarsku sa dá predpokladať aj na Slovensku postupný pokles výnosu dane (k HDP), resp. stagnácia (v nominálnom vyjadrení). To bude viesť k rozširovaniu základu dane a/alebo zvyšovaniu jej sadzieb. Napríklad len za posledné 3 roky sa maďarská legislatíva k bankovej dani novelizovala 3-krát, pričom došlo k zvýšeniu sadzby alebo rozšíreniu základu dane.“
Najmä veľké firmy čaká zásadne vyššie daňovo-odvodové zaťaženie
Od roku 2025 čaká spoločnosti, ktorých zdaniteľné príjmy (obrat) prevyšujú 5 miliónov eur, zvýšenie dane z príjmov, a to z 21 % na 24 %. Okrem toho sa zvyšuje osobitný odvod pre telekomunikačné spoločnosti (mobilných operátorov) a zavádza sa osobitný odvod pre rafinérie. Zvyšuje sa aj hranica maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného zo 7-násobku na 11-násobok.
Silvia Hallová by vláde odporúčala ohliadnuť sa späť do minulosti, keď bolo Slovensko úspešné pri zavedení daňovej reformy, ktorá motivovala firmy platiť dane v našej krajine. „Zavedenie rovnej dane na nižšej úrovni viedlo k prílevu investorov na Slovensko a rastu príjmov štátneho rozpočtu. Keď vláda pri zvyšovaní dane súčasne nepristúpi k zníženiu daňovo-odvodového zaťaženia práce, bude ekonomika na Slovensku trpieť a životná úroveň klesať,“ upozorňuje.
Keďže štát firmám v rámci konsolidačného balíka zvyšuje korporátnu daň, zavádza daň z finančných transakcií, zvyšuje a zavádza osobitný odvod pre niektoré sektory a navyšuje strop na platenie sociálnych odvodov pre vysoko zarábajúcich zamestnancov, podľa odborníčky budeme na Slovensku svedkom rastu cien. Tie pocítia aj „bežní“ obyvatelia, ktorých sa podľa vlády opatrenia mali dotknúť minimálne. Navyše, keďže zdaňovanie sa bude týkať aj úhrady miezd, firmy zostávajúce na Slovensku budú mať dôvod znižovať počet zamestnancov, čo môže negatívne ovplyvniť zamestnanosť na Slovensku.
Ako upozorňuje A. Révay, náklady, ktoré firmám vzniknú napríklad platením osobitných odvodov im budú chýbať na investície do technológií, digitalizácie, zelenej ekonomiky, ktoré prinášajú vyššiu produktivitu a vyšší rast. Vláda podľa odborníka vystavila stopku zahraničným investorom. „Veď ktorý investor má záujem vstúpiť na trh, kde je jedna z najvyšších daní z príjmov právnických osôb (najvyššia v regióne), zvýšené odvody zo zisku a zvýšené sociálne odvody pre vysokokvalifikovaných zamestnancov?“ pýta sa čestný prezident SAF. Tieto investície budú podľa neho chýbať po uplynutí obdobia, keď sa vyčerpajú zdroje z EÚ na ďalší ekonomický rast. Ten sa v nasledujúcich rokoch očakáva zbytočne pomalší a vyslovene len z eurofondov a iných zdrojov Únie.
Zmena sadzieb DPH môže byť účinným opatrením, no nie v aktuálnej podobe
Zvýšenie sadzby DPH od roku 2025 ako konsolidačné opatrenie nemusí byť podľa odborníkov „na zahodenie“. Zaťažuje sa tým totiž konečná spotreba a bremeno sa rozdelí naprieč celou spoločnosťou. Podľa S. Hallovej zvyšovanie DPH nejde proti konkurencieschopnosti ekonomiky. No je tu zásadné „ale“. Zavedenie rôznych sadzieb dane z pridanej hodnoty bez detailnej analýzy na základe lobovania a obchodovania cez politikov bude viesť k nejasnostiam a nesprávnemu uplatňovaniu korektnej sadzby dane. „Zároveň to môže viesť k deklarovaniu predaja tovaru, kde sa uplatňuje nižšia sadzba DPH, hoci sa predáva v realite niečo iné (ide o daňové úniky). V tomto bode by som sa skôr prihovárala za uplatnenie jednej sadzby v nižšej výške, ktorá by sa uplatňovala na všetky druhy tovarov aj služieb, čím by sa zjednodušil celý systém a zabránilo by sa rôznym daňovým únikom,“ vysvetľuje daňová expertka.
Zvyšovanie nepriamych daní, ktoré zaťažujú spotrebu, vníma pozitívne aj čestný prezident Slovenskej asociácie finančníkov, no rovnako volá po jednoduchšej úprave sadzieb DPH a upozorňuje na dlhodobo neprehľadný daňový systém, ktorému nové konsolidačné opatrenia neprospejú.
Od roku 2025 taktiež čaká spotrebiteľov zdvíhanie cien sladených nealkoholických nápojov z dôvodu zavedenia špeciálnej dane, ktorá sa týchto produktov bude týkať (schválená bola v rámci samostatného zákona ešte pred predstavením konsolidačného balíka). Silvia Hallová uvádza: „Zavedením nových spotrebných daní alebo rozšírením okruhu súčasných tovarov, na ktorých sa tieto dane vzťahujú, dochádza ku kompenzácií budúcich nákladov štátu na zvýšenú zdravotnú starostlivosť u týchto spotrebiteľov. Zároveň je zvyšovanie ceny výrobkov cesta správnym smerom, ak chceme znižovať spotrebu tabakových výrobkov a sladených nápojov.“ Avšak, je potrebné dodať, že výrobcovia nealkoholických nápojov a ďalší odborníci pozitívne dôsledky na zdravie obyvateľstva spochybňujú, nakoľko na trhu stále zostávajú nezdanené rôzne potraviny s obsahom cukru a kategórie sladených nápojov, ktoré dostali výnimku. Vyplýva to aj zo skúseností iných krajín, kde po zavedení dane zo sladených nápojov miera obezity ešte stúpla, zaťažená bola najmä chudobnejšia časť obyvateľstva a pre neefektivitu bola napríklad v Dánsku a Nórsku napokon zrušená. Na túto daň tak možno nazerať skôr, alebo najmä, z konsolidačného hľadiska. „Je to aj otázka výberu vhodného daňového mixu. Nepriame dane ako spotrebne dane sú prospešnejšie z dôvodu, že nemajú negatívne dôsledky na konkurencieschopnosť krajiny a na snahu ľudí pracovať a podnikať. Takže, aj keby sa nenaplnil ciel znížiť spotrebu po takýchto výrobkoch, splní sa cieľ výberu daní do rozpočtu,“ argumentuje S. Hallová.
Pár opatrení môže potešiť, v porovnaní s novými nákladmi to ale nemusí stačiť
Čo sa dá vnímať ako pozitívne opatrenie, aspoň pre menších podnikateľov a SZČO s príjmami do 100-tisíc eur, môže byť zníženie dane z príjmov na 10 %. Sadzbu 15 % budú platiť firmy s obratom nad 100-tisíc eur (pôvodne hranica 60-tisíc eur). „Títo podnikatelia tvoria rovnako veľmi dôležitú časť slovenskej ekonomiky a regiónov. Otázne však bude, ako sa postavia k celkovému zaťaženiu – na jednej strane zníženie dane z príjmov a na druhej strane zaťaženie daňou z finančných transakcií. Bude môcť štát očakávať od týchto podnikateľov, že budú priznávať svoje príjmy v reálnej výške a zaplatia férovo aj daň z finančných transakcií? Alebo napriek poklesu daňového zaťaženia daňou z príjmov budú hľadať možnosti, ako sa vyhnúť plateniu dane z finančných transakcií napríklad hotovostnými transakciami, prípadne vytváraním viacerých s. r. o. s obratom do 100-tisíc eur?" pýta sa S. Hallová a upozorňuje na zistenia profesora Friedricha Schneidera z univerzity v rakúskom Linzi, ktorý sa dlhodobo venuje téme šedej ekonomiky.
Ten odhaduje úroveň šedej ekonomiky na Slovensku v roku 2023 na 14,17 % HDP. To je cez 17 miliárd eur, ktoré štát nevie zdaniť. „Ak by slovenská vláda prijala v zahraničnej praxi overené opatrenia (napr. jednotná sadzba DPH, rizikovo orientované daňové kontroly) a znížila objem šedej ekonomiky na úroveň Rakúska (7,65 %), dokázala by na dani z príjmu získať dodatočných 1,6 miliardy eur z 2,7 miliardového konsolidačného balíka bez toho, aby musela výrazne tlačiť na zvyšovanie cien a znižovanie životnej úrovne,“ argumentuje odborníčka a dodáva, že v zostave konsolidačných opatrení nevidí žiadne opatrenia, ktoré by redukovali šedú ekonomiku. Práve naopak.
Andrej Révay ešte pripomína, že vláda svojimi vyjadreniami a prístupom „Bohaté firmy so ziskom a vysokokvalifikovaní zamestnanci nech prispievajú viac“ podnikateľov skôr demotivuje a nemožno tak očakávať prorastovú atmosféru. Na ekonomický rast je totiž potrebných čo najviac úspešných ziskových firiem s vysokokvalifikovanou pracovnou silou – sú jediným zdrojom, ako investičný dlh riešiť. „Vláda by mala, naopak, stimulovať firmy, napríklad bonifikáciou investícií zo zisku, aby investovaním do inovácií zvyšovala produktivitu a konkurencieschopnosť spoločností,“ uzatvára odborník.
