Podnikať som začal v roku 1992 ako živnostník v oblasti stavebníctva, bez vstupného kapitálu a bez zamestnancov. Po niekoľkých mesiacoch som už nestíhal vybavovať zákazky, takže som do "firmy" pribral manželku. Koncom deväťdesiatych rokov sme mali s manželkou (ako obchodným partnerom) už dve úspešné stavebné obchodné spoločnosti. Spomínam rád na tie časy. Teraz sa mi javí vtedajšie podnikanie jednoduchšie, najmä v porovnaní so súčasnou legislatívou, administratívnym zaťažením, situáciou na trhu a v možnostiach získať ľudské zdroje.
Od stavebníctva k prevádzkovaniu čerpacej stanice
Pravdepodobne každý otec v pozícii podnikateľa dúfa, že aj syn bude v "branži" pokračovať. Môj syn Martin si však vybral úplne inú profesionálnu oblasť a v roku 1996 zmaturoval na hotelovej akadémii HaGMa (hotelový a gastronomický manažment). Zamestnal sa v tejto oblasti a súčasne hľadal možnosti svojej realizácie vo vlastnom podnikaní.
Jedného dňa, v roku 1998, pribehol za mnou nadšený s inzerátom v novinách, v ktorom nadnárodná firma Conoco JET hľadala nájomcu pre svoju novú čerpaciu stanicu pohonných hmôt v bratislavskej Dúbravke. Súčasťou tejto prevádzky bol aj shop s rozličným tovarom každodennej spotreby (najmä potravín) a malý kaviarenský kútik, kde sa podáva káva, nápoje a rýchle občerstvenie.
Práve táto časť prevádzky syna upútala, pretože bola z jeho "fachu". Tiež predajne potravín v Rakúsku ho vtedy veľmi inšpirovali a profesionálne zaujímali. Na Slovensku totiž boli v tom čase ešte väčšinou vizuálne aj obsahovo na úrovni z obdobia "socializmu". Odpovedali sme na inzerát a vyjadrili sme záujem o prenájom predmetnej čerpacej stanice.
Keď som si v poskytnutých podkladoch k výberovému konaniu preštudoval požadované garancie a podmienky nájmu (finančné aj profesionálne) bolo mi jasné, že šancu na získanie tejto pozície máme iba v prípade, ak sa o ňu budeme so synom uchádzať spoločne (ja poskytnem garancie a finančné krytie, syn odbornosť v oblasti gastronómie, obchodu a služieb).
Napísal som do žiadosti všetky naše referencie a čakali sme čo bue. Nerobil som si veľké ilúzie, pretože som očakával množstvo záujemcov. V nasledujúcich dňoch sme dostali pozvanie a jedného pekného dňa sme spoločne so synom absolvovali vstupný pohovor s manažérmi prenajímateľa. Asi sme pôsobili dôveryhodne a boli spomedzi uchádzačov najvhodnejší (vtedy u zahraničných firiem pôsobiacich na Slovensku ešte nefungovala žiadna protekcia), pretože nasledujúcim listom nám oznámili, že sme boli vybraní ako budúci nájomcovia pre ich novú čerpaciu stanicu pohonných hmôt Conoco JET v bratislavskej Dúbravke.
Prvé nadšenie schladil návrh právnych dokumentov upravujúcich spoluprácu
Mal som skúsenosti s obchodnými zmluvami, ale to čo obsahovali tieto, bolo na vtedajšie slovenské pomery voči nájomcovi a obchodnému partnerovi brutálne. Po prvom prečítaní som doma vyhlásil, že toto nikdy nepodpíšem.
Syn ale do mňa "hučal", že je to jedinečná príležitosť pre jeho (vlastne náš) nový "biznis". Zašiel som teda za právnikom, aby mi poradil. Po preštudovaní všetkých "papierov" ma poučil, že toto nie je iba bežný prenájom, ale z hľadiska rozsahu a charakteru daného zmluvného vzťahu sa to podobá na franšízu, iba sa to tak nenazýva.
Overil som si ako fungujú a prosperujú prevádzky a nájomcovia tejto značky nielen na Slovensku a ich ekonomické výsledky ma presvedčili. Miera podnikateľského rizika bola primeraná dosahovaným hospodárskym výsledkom. Po márnej snahe zmierniť aspoň tie najnepriaznivejšie ustanovenia v zmluvách som sa stal formálne nájomcom čerpacej stanice PHM a obchodným partnerom značky Conoco JET a môj syn vedúcim prevádzky. Zároveň som paralelne podnikal v stavebníctve.
Keď tento podnikateľský projekt hodnotím z dnešného pohľadu, tak to bola naozaj v podstate franšíza. Ponúkli nám globálne overený funkčný koncept a know-how (boli to tri šanóny manuálov), možnosť používania značky a loga Conoco JET (bez licenčnej zmluvy) a pri tom sme podnikali vo vlastnej firme, na vlastný účet a vlastné riziko. Tovar v shope bol náš (sami sme si ho objednávali, platili a predávali v štruktúre a sortimente podľa nášho výberu). Obraty z predaja PHM ktoré dodával ich zmluvný dodávateľ sa priamo odvádzali "prenajímateľovi". Pri službách vodičom (autoumývárka) a predaji PHM (vrátane cien) sme boli povinní používať vizuál, manuály, postupy a pokyny poskytovateľa.
Prevádzkovali sme franšízu, aj keď sa tak formálne nenazývala.
Boli to pionierske časy nášho podnikania v pozícii "takmer ako franchisanta". Môžem povedať, že sa nám darilo. Shop (potraviny) na benzínovej pumpe prakticky fungoval aj ako večierka, pretože jediná vtedajšia predajňa potravín v okolí (Brestovka) bola otvorená iba do 18:00. Sortiment v našej predajni bol oveľa širší ako majú súčasné shopy pri čerpacích staniciach, aj keď logistika (just-in-time) bola vzhľadom na obmedzené priestorové aj skladové možnosti náročná. Mimochodom, mali sme počas sezóny v ponuke aj každodenne čerstvú zeleninu.
Veľmi obľúbeným miestom nášho shopu bol „kávový“ kútik. Nielen pre automat na kvalitnú a lacnú kávu, ale mali sme tam aj pekáreň. Vôňa čerstvo upečeného pečiva zalievala celý priestor shopu a málokto odolal odísť bez našich „buchiet“.
Naša "pumpa" sa tak stala obľúbeným miestom stretnutia rôznych skupiniek miestnych obyvateľov a prechádzajúcich vodičov. Dokonca na Silvestra si u nás mladí z okolia spravili (intenzívnu) prípravu na svoju "párty".
Veľmi sme si dali záležať na lokálnom marketingu
Lokálny marketing bol pre náš úspech kľúčový. Napr. pred Mikulášom sme našim hosťom a zákazníkom oznámili, že na našej pumpe sa zastaví naozajstný "svätý Mikuláš" a bude rozdávať, najmä deťom, sladkosti.
Akcia bola úspešná nad očakávanie. V ten deň s nami spolupracovalo aj počasie, husto snežilo a bola zimná romantika ako v ruskom filme. V podvečer, v stanovenom čase už čakal na pumpe kŕdeľ detí, jedna skupinka dokonca aj s pani učiteľkou. Mikuláš mal pôvodne prísť autom, ale na ceste sa tak šmýkalo, že autobus zablokoval príjazdovú cestu v stúpaní pod našou pumpou. Mikuláš aby dodržal sľúbený termín príchodu teda prišiel od hlavnej cesty pešo. Tak ako v rozprávke sa zjavil na príjazdovej ceste k pumpe vo fujavici, na veľké potešenie detí, s vrecom sladkostí.
Náš biznis na "pumpe" netrval večne
Prenajímateľ si po čase uvedomil, že nastavenie nášho zmluvného vzťahu bolo pre neho málo výhodné. Pokiaľ by mal s nami štandardnú franchisingovú zmluvu, platili by sme pravdepodobne franchisingové a licenčné poplatky v závislosti od celkového dosiahnutého obratu vrátane shopu.
My sme však platili iba paušálne nájomné a dokonca sme dostávali aj malú províziu za predaj pohonných hmôt. Pri danom nastavení bol z pohľadu majiteľa čerpacej stanice náš zisk z prevádzky shopu neprimeraný k zisku z predaja pohonných hmôt.
Dôsledkom bola výpoveď z nájmu a možnosť "nových podmienok" spolupráce. Nebola to však franchisingová zmluva, ale ponuka zamestnaneckého pracovného pomeru za štandardné mzdy. Takto skončil náš prvý rodinný biznis v obchode a službách. Značka Conoco JET potom prešla vo všetkých prevádzkach z nájomného na zamestnanecký systém a neskôr aj ona na Slovensku skončila. Zamestnanecké prevádzky totiž nedokázali vytvoriť pre zákazníkov takú pozitívnu atmosféru a pravdepodobne ani hospodársky výsledok ako nájomca - podnikateľ (teda "frachisant").
Pre nás to však nebol márny podnikateľský projekt, pretože získané skúsenosti sme neskôr využili pri tvorbe, prevádzke a rozvoji gastronomického konceptu Pizza Mizza.
