Podnikateľ pri podnikaní formou franchisingu musí počítať s nemalými výdavkami na nákup licencie a pravidelnými poplatkami. Súčasťou podnikateľského plánu by malo byť aj daňové plánovanie. Prečítajte si, kedy je možné licencie a poplatky zahrnúť do daňových výdavkov a ako postupovať v prípade DPH.
Typy franchisingových poplatkov
Pre podnikateľa (franchisanta) sú dôležité dva typy franchisingových poplatkov, a to: vstupný poplatok (nákup licencie) a pravidelné poplatky (tzv. royalties). Zmluvne môžu byť samostatne medzi franchisorom a franchisantom dohodnuté aj iné typy poplatkov ako napr. poplatky za riadenie alebo poplatky za marketing. Ak nie sú uvedené poplatky dohodnuté samostatne, spravidla sú zahrnuté v pravidelných poplatkoch.
Z finančného pohľadu je pre podnikateľa každý poplatok výdavkom. Musí ho zaplatiť – spravidla bankovým prevodom – jednorazovo alebo formou splátok. Detaily by mali byť dohodnuté vo franchisingovej zmluve.
Keď sa na franchisingové poplatky pozrieme z pohľadu účtovníctva a daní, je nutné identifikovať, na aký účel sa konkrétny výdavok vynaložil. Podnikateľ musí rozlíšiť predovšetkým to, či výdavok bol vynaložený za účelom
- nákupu majetku, v prípade franchisingu pôjde spravidla o nehmotný majetok,
- úhrady za zmluvne dohodnuté služby vrátane zmluvne dohodnutého výnosu.
Vstupný poplatok je pre podnikateľa (franchisanta) výdavok na nákup licencií, ktoré sú nehmotným majetkom. Podnikateľ získa prístup do franchisingovej siete, bude oprávnený využívať duševné vlastníctvo franchisora (obchodnú značku, know-how a pod.).
Pravidelné poplatky (tzv. royalties) predstavujú najmä poplatky za služby riadenia franchisingovej siete, podpory v rámci tejto siete a pod. Môžu byť určené napr. ako percento z obratu (2 – 10 %) alebo vo fixnej výške.
Franchisingová licencia (vstupný poplatok) v daňových výdavkoch
Podľa § 22 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) je nehmotným majetkom nákup franchisingovej licencie, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky:
- vstupná cena (spravidla cena licencie a súvisiace výdavky) licencie je vyššia ako 2 400,00 eur,
- použiteľnosť licencie je dlhšia ako jeden rok.
Cena franchisingovej licencie býva spravidla vyššia ako uvedených 2 400,00 eur a rovnako aj použiteľnosť licencie je spravidla dlhšia ako jeden rok, nakoľko franchisingové zmluvy sa uzatvárajú na obdobie dlhšie ako jeden rok (napr. na 5, 10, 15 alebo viac rokov).
Franchisingová licencia, resp. vstupný poplatok, je pre podnikateľa nehmotným majetkom. Tento výdavok nie je daňovým výdavkom ihneď v čase zaplatenia. Nákup franchisingovej licencie sa premietne v daňových výdavkoch vo forme odpisov.
Základným pravidlom pri uplatnení daňových odpisov je podmienka vlastníctva majetku. Pri hmotnom aj nehmotnom majetku existuje niekoľko špecifických postupov, a platí to aj v prípade licencií. Aj keď vlastníkom franchisingovej licencie zostáva franchisor, podľa § 24 ods. 7 zákona o dani z príjmov môže okrem vlastníka odpisovať licenciu aj podnikateľ (t. j. franchisant), ktorý nadobudol právo na jej užívanie za odplatu.
Podnikateľ (franchisant) môže zahrnúť franchisingovú licenciu do daňových výdavkov formou odpisov, ak sú splnené súčasne tieto podmienky:
- licencia je nadobudnutá odplatne,
- cena licencie je vyššia ako 2 400,00 eur,
- licencia je udelená na viac ako jeden rok.
V prípade nehmotného majetku sa daňové odpisy rovnajú účtovným odpisom. Franchisingové licencie sa nezatrieďujú do odpisových skupín, ale výška odpisu sa stanoví podľa podmienok pre stanovenie výšky účtovných odpisov. Pri stanovení mesačných účtovných odpisov je rozhodujúca predovšetkým doba použiteľnosti nehmotného majetku.
Podľa meniacich sa podmienok môže podnikateľ upraviť odpisový plán, môže napr. zmeniť výšku mesačných odpisov. Tá by mala zodpovedať skutočnému využívaniu licencie.
Príklad: Martin si založí s.r.o. a na firmu kúpi franchisingovú licenciu. S franchisorom uzavrie zmluvu na 10 rokov. Vstupný poplatok je vo výške 40 000 eur. Mesačný odpis môže určiť napr. vo výške 1/120 zo sumy 40 000 eur, teda približne vo výške 334 eur. Ročne si do daňových výdavkov môže zahrnúť odpisy franchisingovej licencie vo výške 4 008 eur.
Do ceny franchisingovej licencie sa zahrňujú aj iné výdavky, ktoré súvisia s jej nákupom. Môže ísť napríklad o úhrady za právne služby súvisiace s uzavretím franchisingovej zmluvy (napr. pripomienkovanie franchisingovej zmluvy).
Prerušenie uplatňovania daňových odpisov je jedným z nástrojov daňového plánovania a optimalizácie daňovej povinnosti. V prípade nehmotného majetku, t. j. aj v prípade odpisovania franchisingovej licencie, však nie je možné tento nástroj využiť.
Franchisingová licencia (vstupný poplatok) a DPH
Poskytnutie franchisingovej licencie sa na účely DPH považuje za dodanie služby. V zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je dodaním služby každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku, t. j. aj vrátane poskytnutia práva k priemyselnému alebo inému duševnému vlastníctvu. V rámci franchisingovej licencie získava podnikateľ (franchisant) právo napr. na používanie know-how, receptúry, obchodnej značky, softvéru a pod.
Oblasť je značne komplikovaná, a to nie len v prípade služieb, preto sa v tomto článku nebudeme venovať detailom uplatňovania DPH. Pre podnikateľa (franchisanta) je rozhodujúcou skutočnosťou to, či je alebo nie je platiteľom DPH.
- Ak je platiteľom DPH, tak si daň pri nákupe franchisingovej licencie môže odpočítať, t. j. daňový úrad mu ju vráti.
- Ak nie je platiteľom DPH, tak si daň uplatní v daňových nákladoch formou odpisov. Týmto spôsobom sa mu vráti určitá časť DPH, nakoľko uplatnením odpisov sa zníži daň z príjmov.
Príklad: Martin si založí s.r.o. a na firmu kúpi franchisingovú licenciu. Firmu registruje pre DPH a stane sa dobrovoľným platiteľom DPH. Nakoľko bude realizovať viacero investícií pri spustení prevádzky, chce využiť možnosť odpočítania DPH z nakúpených tovarov a služieb. S franchisorom uzavrie zmluvu na 10 rokov. Vstupný poplatok je vo výške 40 000 eur s DPH. Sumu 6 666,67 eura si Martinova firma môže cez daňové priznanie k DPH žiadať od daňového úradu. Franchisingovú licenciu bude odpisovať zo sumy 33 333,33 eura.
Príklad: Andrea si založí s.r.o. a na firmu kúpi franchisingovú licenciu. Firmu neregistruje pre DPH. S franchisorom uzavrie zmluvu na 10 rokov. Vstupný poplatok je vo výške 40 000 eur s DPH. Franchisingovú licenciu bude odpisovať zo sumy 40 000 eur. Ak sa v budúcnosti stane Andreina firma platiteľom DPH, bude si môcť z neodpísanej sumy franchisingovej licencie odpočítať DPH.
Franchisingové poplatky (pravidelné poplatky) v daňových výdavkoch
Za franchisingové poplatky získava podnikateľ (franchisant) určité plnenia, služby. Z účtovného aj daňového pohľadu ide o bežné náklady. Vlastník franchisingovej licencie zabezpečuje napr. rôzne manažérske služby alebo reklamu, pričom tieto činnosti sú financované (aj) z vyzbieraných franchisingových poplatkov. Podnikateľ (franchisant) nevie určiť, na aký účel budú práve jeho poplatky použité. Určitá časť z franchisingových poplatkov je ziskom franchisora. Do daňových výdavkov sa zahrňujú v ich celkovej výške, a to aj v prípade, ak presiahnu sumu 2 400 eur.
Je však dôležité vychádzať aj z franchisingovej zmluvy, kde môžu byť franchisingové poplatky konkretizované. V § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov sú vymenované typy nákladov, ktoré sú daňovo uznané až po zaplatení. Môže ísť napríklad o platby za použitie autorského práva alebo platby za sprostredkovanie. V tomto prípade je dôležité, aby bola platba realizovaná do konca príslušného zdaňovacieho obdobia, ak ich bude chcieť podnikateľ (franchisant) uplatniť aj v daňovom priznaní.
Franchisingové poplatky (pravidelné poplatky) a DPH
Rovnako ako poskytnutie franchisingovej licencie, aj pravidelné franchisingové poplatky sa považujú na účely DPH za dodanie služby. Daň z pridanej hodnoty, o ktorú je franchisingový poplatok zvýšený, si môže franchisant odpočítať (t. j. daňový úrad mu ju vráti). Ak nie je platiteľom DPH, v tom prípade bude DPH bežným nákladom.
Príklad: Martinova s.r.o. (platiteľ DPH) platí franchisorovi mesačný poplatok vo výške 6 % z obratu. Za mesiac august 2017 má obrat 30 000 eur. Franchisor mu vystaví faktúru vo výške 1 800 eur a k tejto sume mu pripočíta DPH vo výške 360 eur. Martinova s.r.o. zaplatí franchisorovi spolu 2 160 eur, pričom sumu 360 eur je odpočítateľná DPH, ktorú mu daňový úrad vráti alebo si o ňu bude môcť znížiť daňovú povinnosť.
Ak by Martinova s.r.o. nebola platiteľom DPH, v daňových nákladoch by mala celú sumu zaplateného pravidelného poplatku (2 160 eur).
Špecifické situácie podnikania formou franchisingu z daňového pohľadu
Franchisingová licencia (vstupný poplatok) sa môže okrem nehmotného majetku (napr. právo na používanie značky, know-how, receptúr) vzťahovať aj na hmotný majetok. Na základe zmluvnej dohody dodá franchisor podnikateľovi (franchisantovi) majetok – napr. stroje, zariadenie, materiál, tovar a pod.
V tomto prípade je potrebné poskytnuté plnenia potrebné účtovne rozdeliť podľa druhu. Pri uplatňovaní daňových výdavkov sa bude postupovať podľa toho, aký charakter má majetok, t. j. či sa bude daňovo odpisovať alebo sa bude do daňových výdavkov zahrňovať v čase spotreby alebo predaja.
Pravidelné franchisingové poplatky taktiež nemusia mať len formu „čistých“ platieb, ale môžu byť štruktúrou marže za predaný tovar, materiál alebo poskytnuté služby. Franchisor sa môže s franchisantom zmluvne dohodnúť, že tovar bude odoberať výhradne od neho. Celý alebo časť franchisingového poplatku je súčasťou marže.
Príklad: Podnikateľ začne prevádzkovať reštauráciu, pričom na základe franchisingovej zmluvy bude franchisorovi odvádzať 2 % z mesačného obratu. Zároveň bude na základe zmluvy povinný odoberať všetky suroviny (napr. ovocie, zeleninu, mäso, múku) od franchisora. Ceny surovín však budú vyššie, ako by ich podnikateľ (franchisant) dokázal kúpiť od iných dodávateľov. Rozdiel predstavuje formu pravidelného franchisingového poplatku.
Ak by bol franchisingový koncept postavený tak, že podnikateľ nebude zmluvne zaviazaný odoberať všetky suroviny od franchisanta, pravidelný franchisingový poplatok by bol napr. vo výške 8 % z mesačného obratu. Táto suma by predstavovala ekvivalent 2 % z mesačného obratu + príslušná časť zo zisku (marže) z predaja surovín.
