Vo svete šperkárov začínala ako ihla v kope sena. Nik ju nepoznal. Napriek tomu mala v sebe túžbu a vytrvalosť a dnes po jej nádherných šperkoch túžia mnohé Slovenky.
Petra Toth je slovenská šperkárka a dizajnérka, ktorá vo svojej tvorbe používa pôvodné slovanské ornamenty a sofistikovane ich pretvára do modernej podoby. Je priekopníčkou v používaní folklórnych motívov v slovenskom módnom priemysle a jej hviezda vystrelila po spolupráci so známou módnou návrhárkou Lýdiou Eckhardt. Jej luxusnými korunkami sa môžu pýšiť dievčatá z Miss Universe a dnes okrem šperkov vyrába aj kabelky, štýlové pančuchy či dokonca kočíky pre deti.
Medzi rozumom a citom
Záľubu v šperkoch našla už ako šesťročná. V osemnástich sa do šperkárstva zamilovala a keď prišiel rozhodovací moment – kam na školu, rozhodla sa vykročiť priamo za svojím snom. Petra si po gymnáziu poslala prihlášku na VŠVU – odbor kov a šperk, no nevzali ju. Priveľké sklamanie ju prinútilo zapísať sa na Univerzitu Komenského – samostatný odbor filozofia.
Vďaka schopnosti racionálne uvažovať, ktorú zdedila po otcovi, sa už po prvom roku rozhodla, že odíde. Na filozofii by sa vraj zbláznila. Hoci je introvert, potrebovala robiť niečo dynamické a kreatívne. V devätnástich sa osamostatnila a dobrovoľne sa vrhla do útrob malého podnikania, ktoré sa strácalo vo svetle svetoznámych šperkárskych značiek.
Štart biznisu
Petra sa v devätnástich rokoch odsťahovala od rodičov a založila si malú dielňu na výrobu šperkov. V začiatkoch podnikania jej s administratívou pomáhal starší brat. „On bol vždy ten šikovnejší na „papiere“ a ja som bola skôr umelec,“ vysvetľuje. Petra sa ako nováčik na trhu musela zorientovať v spleti skúsených šperkárov a módnych dizajnérov, oproti ktorým bola len malou kvapkou v mori.
Na to, aby sa zviditeľnila, musela vyvíjať stopercentnú aktivitu, inak by sa na trhu nepresadila. Spomína si, že vtedy nikto nechcel predávať slovenské výrobky. „Bola taká doba. Všetci chceli len svetoznáme značky,“ začína Petra s rozprávaním. Už vtedy bola veľmi vynaliezavá a vedela, že keď to nejde dverami, pôjde oknom.
Vymyslela geniálny spôsob, ako sa dostať bližšie k zákazníkom – rozhodla sa založiť si internetový obchod, ktorý v roku 2004 ešte takmer nikto nemal. Hoci už dnes nenájdeme predajcu, ktorý by nemal e-shop, v dobe, keď Petra začínala, nemali ľudia o e-shopoch ani páru. Dnes už dostanete kúpiť hotovú šablónu, no pred štrnástimi rokmi boli e-shopy v úplných plienkach.
„Prvý e-shop som si dala robiť na zákazku kamarátovi za pár korún. Aj pre neho to bola úplná novinka.“ Hoci sa Petra priznala, že maturovala z informatiky, o tom, ako sa zakladá e-shop, ich v škole neučili. Musela sa teda spoľahnúť na IT-čkárov, ktorých si najíma, hoci nie vždy dodržiavajú termíny a ju to kvôli jej citu pre detail a dochvíľnosť občas hnevá.
Do výšin s Lýdiou Eckhardt
Približne rok trvalo, kým sa Petra nakoniec odhodlala osloviť na spoluprácu módnu návrhárku Lýdiu Eckhardt. „Mala som devätnásť a hrozne som sa hanbila,“ opisuje Petra moment, keď sa rozhodla slovenskej módnej ikone predstaviť svoje výtvory. Napriek tomu, že sa jej iniciátorstvo nikdy predtým neosvedčilo, Lýdia reagovala veľmi spontánne a úprimne.
Petra vysvetľuje, že Lýdia dávala priestor mladým umelcom, a preto verila, že ju neodmietne. Návrhárka jej hneď ponúkla spoluprácu na najbližšej módnej prehliadke, a tak sa Petra s výrobou šperkov musela poponáhľať. Mladá umelkyňa sa nakoniec zúčastnila celého radu prehliadok a na poslednej z nich boli všetky modelky ozdobené šperkami z jej kolekcie. Vtedy sa veľmi zviditeľnila.
Po úspešnom začiatku sa spolupráca dvoch cieľavedomých žien predĺžila na päť rokov. „Každá spolupráca ma posúva smerom vyššie. Či už dobrá alebo zlá, zakaždým sa naučím niečo nové,“ hovorí Petra, ktorá sa veľmi rada učí a nechá si poradiť od skúsenejších. Od Lýdie Eckhardt sa napríklad veľmi veľa naučila o biznise. Prezrádza, že ju často v tichosti sledovala, keď sa bavila s klientkami. „Obdivovala som na nej, ako priateľsky a energicky sa s nimi rozprávala. Pri jej skúsenostiach som sa občas cítila veľmi maličká a to ma naučilo veľa pokory,“ s obdivom sa vracia smerom do minulosti.
Prekonávanie prekážok
„V biznise prichádza veľa momentov, keď sa ocitnete na dne, ale ak veríte sebe a ste presvedčená o tom, že svoju prácu robíte dobre, potom zvládnete všetko,“ vraví. Na zviditeľnenie sa prostredníctvom reklamných billboardov na začiatku nemala peniaze. Outdoorová reklama bola v tej dobe veľmi drahá a mohli si ju dovoliť len veľké firmy. Stavila teda na e-shop, otázkou však bolo, ako sa o ňom verejnosť dozvie. Ľudia, ktorí prichádzali na módne prehliadky, boli Petrinými potenciálnymi zákazníkmi, a tak všetkých svojich obdivovateľov posielala na e-shop.
Petra si občas myslí, že v podnikaní preskočila čas. „Niekedy je timing iný, ako si naplánujete,“ hovorí mladá šperkárka, a zároveň uvažuje nad tým, či by niečo urobila inak. „Všetko sa deje, ako sa má, aspoň som si vyskúšala, v akej pozícii sa necítim komfortne,“ začína s príbehom o spolupráci s najväčšou obchodnou sieťou so šperkami na Slovensku. „Nezvládala som obrovský tlak, ktorý bol vyvíjaný na mňa, na výrobu, na technológiu, na marketing. Zistila som, že sa necítim dobre vo forme, keď mi niekto niečo káže,“ spomína.
Petra vyrastala v rodine otca – generála, ktorý musel mať vo všetkom rozhodné slovo a matky – dnešným slangom freelancerky, ktorá pracovala s kvetmi a žila voľným tvorivým životom. Je dokonalým mixom svojich rodičov – z časti veľká manažérka a zároveň kreatívna duša. Rozhodla sa preto prerušiť lukratívnu spoluprácu a stiahla sa do zóny, v ktorej sa cítila dobre. Dala si redizajnovať svoj e-shop, odsťahovala sa z Bratislavy na vidiek a začala žiť životom verným ľudovým tradíciám.
Nájdená stratená identita
Petra sa po odchode z mesta s nadšením ponorila do študovania rôznych kroník a kníh o tradičnom umení. Vtedy našla inšpiráciu vo výšivkách a na ľudových odevoch. Niektorým ľuďom sa vraj nepáči, že idú tradície komerčným smerom. Ona je však zástankyňou názoru, že ak má folklór prežiť a dostať sa aj medzi ďalšie generácie, musí ísť s dobou. Naučila sa tvoriť kolekcie v jednej identite, a zároveň tak, aby si z nich vybrala každá žena.
Jej šperky nie sú určené pre jeden typ ženy, a preto sú väčšie, menšie, farebnejšie aj jednoduchšie. Petra spomína, že prešlo takmer päť rokov, kým ľudia začali vnímať folklór pozitívne a nebrali ho ako niečo archaické. „Až vtedy, keď ľudia pochopili krásy folklóru, začali vnímať aj moju tvorbu.“ Odvtedy je považovaná za priekopníčku v tvorbe umeleckého dizajnu inšpirovaného ľudovými tradíciami.
Inovácie na prvom mieste
Petra vysvetľuje, že doba jej priala a obdobie ticha nemala. Jej firma sa vyvíjala postupne a nikdy v jej živote nenastal zlomový okamih, ktorý by obrátil celé podnikanie naruby. Vždy bola trpezlivá a k úspechom pristupovala s pokorou. Čokoľvek, čo sa Petre podarilo, vnímala ako veľkú zodpovednosť. „Vždy som hovorila, udržme si to a pomaličky na tom stavajme. Udržať si úspech je veľmi náročné,“ dodáva. Postupovať pomaly, ale zostať na pevných základoch – to je hlavná myšlienka, ktorou sa Petra celý život riadila. Vo svojej tvorbe a v biznise nikdy nepoľavila a vždy fungovala na 100%.
Tvorba jednej kolekcie trvá aj trištvrte roka. A čo všetko so sebou nesie tento tvorivý proces? „Hlavne vytrvalosť a veľkú dávku kreativity.“ Najskôr si treba nájsť smer a až potom nasledujú nákresy, nové nápady a testovania materiálov. Prieskumy verejnej mienky vraj nerobí. „Ak sa návrh páči mne, verím, že sa bude páčiť aj ostatným,“ konštatuje Petra s tým, že má, hádam, dobrý vkus. Vraj sa nikdy nepozerala na čísla predajov a vždy dôverovala skôr svojej intuícii. „Najnáročnejší je prvý proces. Vždy vymyslím aj 50 typov dizajnov a z nich sa nakoniec vyberie len cca 10.“
Petra hovorí, že aj napriek dlhoročným skúsenostiam nevyjde vždy všetko podľa jej predstáv. „Niečo vymyslím a potom zistím, že je to technologicky nerealizovateľné,“ vysvetľuje. Inovácie sú ale pre Petru alfou a omegou podnikania. „Ak nebudete inovovať, neprežijete,“ radí skúsená mladá podnikateľka, ktorá si jednoliaty život nedokáže predstaviť. Každé dva roky mení vzhľad e-shopu a raz do roka má nové kolekcie šperkov.
Zbláznila by som sa, keby som mala vyrábať stále to isté.
Okrem šperkov má dnes už aj kolekciu oblečenia, kabeliek a známu limitovanú edíciu pančúch s folklórnym motívom. Celkom čerstvo pribudol dokonca detský kočík. Nápad pridávať ďalšie produkty vznikol v momente, keď raz fotila svoje produkty. Bežne dostupné šaty neboli pre Petru to pravé orechové, a tak jej nezostávala iná možnosť, ako si navrhnúť vlastné. „Tie sa tak rýchlo vypredali, že som si pre seba stihla odložiť iba jedny,“ smeje sa.
Trpezlivosť ruže prináša
Petra Toth nemala so spoluprácami vždy len pozitívne skúsenosti. „Boli ľudia, ktorí nás len využili a zo spolupráce chceli profitovať,“ začína Petra. Smeruje k rodinnej firme, ktorá ju oslovila s požiadavkou navrhnúť pre nich kolekciu detských folklórnych topánočiek. Petra nemala rada papiere a keďže šlo o rodinnú firmu, nepožadovala žiadnu zmluvu. Dôvera sa jej však nevyplatila. Na jej prekvapenie nakoniec spoluprácu odmietli a navrhnutú detskú obuv začali vyrábať s jej dizajnom, ale bez nej, iba s maličkou zmenou.
Petra je však typ človeka, ktorý si problémy vezme k srdcu, poučí sa z nich a viackrát ich nezopakuje. Pri ďalšej spolupráci si pravidlá určila hneď na začiatku. Na spoluprácu oslovila Bepon, s ktorým chcela predávať kolekciu pančúch s folklórnym motívom. „Mala som dokonalú predstavu o celej kampani. Každý jeden marketingový výstup išiel cezo mňa, rovnako ako fotenie, ale aj výzor krabičiek a spôsob uloženia pančúch v krabičke.“ Práve táto miera detailu v kampani vraj zohrala dôležitú úlohu a priniesla spolupráci masívny úspech.
Zamestnanca prijala, až keď jej kvapkalo do topánok
Ani najpracovitejšiemu človeku na svete sa nemôže stať, aby podnikanie zvládol sám bez akejkoľvek pomoci. Pochopiť toto trvalo Petre šesť rokov. „Bola som hrdinka. Pred prvým dieťaťom som si myslela, aká som geniálna, že vždy všetko zvládnem sama. Dnes už viem do čoho idem, a preto som sa s kolekciou pre druhú dcéru poponáhľala. Zverejnila som ju pár mesiacov pred jej narodením,“ hovorí Petra, ktorá pri prvej kolekcii urobila chybu v tom, že ju zverejnila až po tom, ako sa jej prvá dcéra narodila. Vtedy už s dieťaťom na všetko sama nestačila a musela prijať prvé pracovníčky na výrobu.
Dnes má okolo seba spoľahlivý tím siedmich ľudí a veľmi si pochvaľuje. „Moji kolegovia sú veľmi samostatní a v práci precízni. Každý z nich vie, čo má robiť.“ Nikoho vraj nemusí inštruovať na dennej báze. Vždy urobia spoločný plán na pol roka vopred s tým, že sa určí aj plán B. Pracovníci majú termíny, kedy musia jednotlivé úkony stihnúť, a tak si môžu dopriať aj voľno. „Vždy to záleží od množstva práce. Keď sme na módnej prehliadke, vtedy robíme všetci. Dokonca aj pani skladníčka,“ usmieva sa Petra.
Na kvalite a cene za ňu si potrpí
„Keď som zarobila, vždy išli peniaze do nákupu materiálu a ďalšieho rozvoja firmy.“ Petra hovorí, že peniaze pre ňu nikdy neboli na prvom mieste. Vždy si z výroby šperkov zarobila na živobytie, ktoré už od devätnástich riešila po vlastnej línii. „Musela som si odložiť na povinné náklady, na elektrinu.“ Všetky ostatné peniaze vložila do firmy. Na začiatku vraj nemala vôbec predstavu o tom, ako nastaviť cenotvorbu šperkov. Po čase však veľmi rýchlo zistila, že je to jednoduchý vzorec: „Musíte si narátať všetky náklady, ale naozaj všetky. Aj benzín.“
Petra vie v tomto uvažovať veľmi racionálne, preto sa nikdy nechcela zaradiť medzi drobných handmade predajcov, ktorí sú radi, že od nich niekto niečo kúpi, a tak predávajú nielen za cenu materiálu, ale dokonca pod cenu. Je detailistka a na kvalite si potrpí. „Kupujem vždy najkvalitnejšie materiály, na kolekciu šiat som napríklad musela mať taliansky hodváb,“ opisuje Petra svoje neresti, vďaka ktorým sa jej tvorba môže zaradiť do skupiny luxusných produktov.
Dve dcéry matky šperkárky
Zladiť podnikanie s rodinou je veľmi náročné a priznáva to aj samotná umelkyňa. „Komplikácie prichádzajú každý deň a život ženy s dieťaťom je náročný najmä vtedy, keď je žena zároveň aj šéfkou firmy.“ Aj keď jej milujúci manžel pomáha s deťmi, starostlivosť vždy zostáva na matke. Vývoj dieťaťa sa nedá preskočiť a žena musí urobiť všetko preto, aby mu svoj čas dokázala venovať. „Keď máte deti, motiváciu v sebe nájdete vždy,“ hovorí podnikateľka, ktorá krátko po rozhovore porodila svoju druhorodenú dcéru Sarru. „Venovala som jej novú kolekciu, rovnako ako svojej prvorodenej.“
Petra nemá žiaden recept na podnikanie popri deťoch, no vždy vraví, že každá žena si nájde svoj vlastný systém. Ona sa naučila telefonovať a písať e-maily aj popri tom, ako dojčila. „Moje prvé dieťa vôbec nespávalo, maximálne desať minút denne – to bola moja pracovná doba.“ Spomína, že telefonát s klientkou vybavovala pár hodín po pôrode svojej prvej dcéry. Teraz je už ale všetko inak. „Už som sa naučila konečne oddychovať a 80% svojho času venujem rodine.“ Petra je žena, ktoré vie, čo chce a dokáže si určiť priority. Aj ona však máva náročné obdobia, ktoré lieči prírodou. „Ticho a pobyt v prírode je pre mňa absolútny relax, keď vypnem a nemyslím na nič,“ uzatvára svoje rozprávanie.
Petrine osobné lekcie
- Objavte v sebe motiváciu. V zlomových momentoch je veľmi dôležitá.
- Nevstupujte dvakrát do tej istej rieky.
- Keď to nejde teraz, pôjde to zajtra, o týždeň, o rok. Dôležité je vytrvať.
- Nenechajte sa odradiť negatívnymi reakciami iných ľudí.
- Robte vždy všetko na 100%. Na 99% nestačí.
Náš tip: Ďalšie inšpiratívne príbehy slovenských podnikateliek nájdete v knihe 49 hrdiniek slovenského biznisu (Ako premeniť svoj dievčenský sen na vlastnú firmu)
