Podnikateľský príbeh Jana Neheru, ktorý bol jedným z najtalentovanejších českých podnikateľov prvej polovice 20. storočia. Jeho závod na výrobu konfekcie vyvážal do celého sveta.
Zámočník s ihlou v ruke
Jan Nehera sa narodil len niekoľko minút pred začiatkom roku 1900 v Kostelci na Hané. Bol synom miestneho krajčíra, ktorý však svojho syna chcel priučiť inému remeslu. Tak sa Jan vyučil za strojného zámočníka. Štúdium ukončil v roku 1915, no napriek otcovej snahe, sa u Jana prejavili rodinné gény a chcel pokračovať v otcových šľapajach. Jeho snom bolo vybudovať vlastnú firmu zaoberajúcu sa výrobou konfekcie.
Po absolvovaní povinnej vojenskej služby sa mu jeho sen splnil. Spolu s dvomi spoločníkmi Jakubom Sekaninou a Františkom Dokopilem založili v roku 1923 v Prostějove svoju malú firmu. Vstupný kapitál bol len deväť tisíc korún, firme sa však darilo a od prvej chvíle im doslova rástla pod rukami. V roku 1927 Nehera svojich spoločníkov vyplatil a stal sa tak jej jediným majiteľom. V roku 1932 bola jeho firma zapísaná do obchodného registra pod názvom Ján Nehera, továrenská výroba odevov a o rok neskôr sa premenovala na Nehera, odevná služba. Jan počas svojej podnikateľskej kariéry sa stihol aj oženiť s Anastáziou Kristkovou, s ktorou mal tri deti.
„Prostějovský Baťa“
Spočiatku poskytoval úvery obchodníkom, ktorí jeho odevy predávali. Po čase však zmenil spôsob podnikania a svoju produkciu sa rozhodol predávať sám vo vlastných predajniach. Vďaka tomu získal prezývku Prostějovský Baťa. Ponúkal široký sortiment tovaru, okrem odevov pre pánov, dámy, aj detskú konfekciu, módne doplnky, či topánky. Neskôr bol predaj doplnený aj o odevné služby, ako úprava odevov, šitie na mieru, čistenie, či žehlenie. K nákupu bol zákazník motivovaný rôznymi zľavami a výpredajmi.
Svoju prvú predajňu otvoril v Prahe a v priebehu siedmich rokov postupne otvoril 130 ďalších. Firma bola vtedy jedným z najväčších konfekčných závodov v prvorepublikovom Československu. Následne otváral i pobočky v iných krajinách, prvá bola v roku 1936 v Štokholme, neskôr aj v oblasti severnej a južnej Afriky.
Jeho firma v mnohých bodoch pripomínala Baťovu obchodnú stratégiu, ostala však počas celej svojej existencie od Baťu nezávislým podnikom. Rovnako ako Baťa svojim zamestnancom poskytoval viaceré sociálne vymoženosti, ako napríklad byty či rekreačné zariadenia. Z baťovského systému prevzal predovšetkým charakteristické ceny končiace deviatkou. S nárastom počtu zamestnancov súvisel zároveň aj nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, a tak založil aj školu s internátmi v roku 1937.
Trenčín „mesto módy“
Na konci 30. rokov sa po úspešnom etablovaní v Česku rozhodol Jan Nehera vybudovať nový závod aj na Slovensku. Týmto sa aj u nás začala písať história odevnej výroby. Vybral si mesto Trenčín, a tam vybudoval firmu Odevná služba Nehera v roku 1939. Jeho výroba začala s 33 zamestnancami. V priebehu štyroch rokov sa závod rozšíril na štyri haly. Podnik sa snažil vyrábať to, čo si trh vyžadoval. Vybudoval vlastnú sieť predajní, ktorých počet sa neustále rozrastal a v roku 1944 ich bolo už na Slovensku 44.
Obdobie protektorátu a rozpad firmy Nehera
Obdobie expanzie však skončilo po vzniku Protektorátu Čechy a Morava. Jan Nehera sa v tom období dostal nakrátko do väzenia a podnik Nehera sa stal súčasťou nemeckej firmy „Hanisch a spol“. Po oslobodení bol obvinený z kolaborácie, no krátko na to bol opäť očistený. V roku 1945 došlo k znárodneniu jeho podnikov. Preto Jan odišiel do marockej Casablancy, kde ešte určitý čas podnikal. Stal sa aktívnym členom Rady slobodného Československa a sokolskej jednoty. Aj v Maroku sa však musel zmieriť so znárodnením svojej firmy a začiatkom 50. rokov ochorel a následne 4. apríla 1958 v Casablance zomrel.
Čo sa stalo s firmou po jeho smrti?
Znárodnenie znamenalo, že z trenčianskeho podniku vznikol národný podnik Odeva. Firma sa stala najväčším výrobcom pánskej konfekcie na Slovensku. V roku 1990 sa už pod menom Ozeta stala jednou z prvých dvoch akciových spoločností a o dva roky neskôr bola sprivatizovaná kupónovou metódou. Počet zamestnancov neustále klesal a rok 2002 bol tým, kedy sa podnik dostal do konkurzu. Dnes však OZETA opäť ožíva. Za ostatné dva roky vzrástol počet predajní z dva na dvadsaťdeväť (z toho 6 v Českej republike). Zašlú slávu značke vracia bývalý partner Penty Jozef Špirko.
