Dizajn web stránok a aplikácií: chyby pri spolupráci s odborníkmi

Ako ovplyvňuje firmu, ak podnikateľ kladie svoje predstavy o vzhľade webovej stránky či aplikácie nad odporúčania dizajnérov?

Uvažovanie nad jednotnou a modernou firemnou identitou sa netýka len začínajúcich podnikateľov. Aj mnohé zabehnuté firmy časom zistia, že treba kráčať s dobou a prvky firemnej identity zmeniť a zmodernizovať. A jej súčasťou sú taktiež webová stránka či aplikácia pre smartphony. Vytvoriť ale pútavý a zároveň funkčný dizajn nie je jednoduché, preto sa podnikatelia často obracajú na odborníkov. Aké chyby robia pri spolupráci s dizajnérmi a na čo by mali myslieť pri tvorbe nového webu či aplikácie, alebo pri ich redizajne? Pre Podnikajte.sk v rozhovore prezradil Jozef Krajčovič, konateľ agentúry a dizajn štúdia the more.

Tvorba web stránok a aplikácií, ktoré zaujmú vzhľadom aj funkciami

Vaša firma sa venuje tvorbe UX/UI webových a mobilných aplikácií pre firmy. Čo si pod tým môžeme v praxi predstaviť?

Mnohí podnikatelia sa s touto službou či pojmom už pravdepodobne stretli, alebo o nej počuli, najmä ak majú aspoň webovú stránku. UI (User Interface) je grafická stránka webu alebo mobilnej aplikácie, čiže napríklad to, aké farby sú použité, ako vyzerajú jednotlivé UI elementy (tlačidlá, nadpisy, texty atď.). V tejto oblasti je prioritou, aby web alebo aplikácia vyzerala pre zákazníkov zaujímavo, moderne a pekne.

Jozef Krajčovič, konateľ agentúry a dizajn štúdia <br> the more. Zdroj: Archív Jozef Krajčovič
Jozef Krajčovič, konateľ agentúry a dizajn štúdia
the more. Zdroj: Archív Jozef Krajčovič

UX (User experience) je zasa oblasť, ktorej cieľom je zlepšiť používateľskú skúsenosť. To znamená, ako sa zákazníkom so službou alebo produktom pracuje. Napríklad, či používateľ vie urobiť danú akciu jednoducho, ako sa cíti pri používaní aplikácie, či dokáže rýchlo nájsť informáciu, ktorú hľadá na webovej stránke, nakúpiť produkty bez problémov a podobne.

Aké firmy vás najčastejšie oslovujú a s čím im pomáhate?

Pomáhame najmä začínajúcim firmám s dizajnom - vytvoriť vzhľad ich nového webu alebo aplikácie. Klientom vytvárame riešenie šité na mieru, pričom sa riadime dátami a skúsenosťami. A pomáhame tiež s redizajnom - vylepšiť aktuálnu verziu webovej alebo mobilnej aplikácie. Cieľom je upraviť ich graficky tak, aby mali modernejší vzhľad (UI) a aby sa daná služba lepšie používala (UX), a to tak, aby sa dosahovali biznis ciele.

Podnikatelia si nedajú poradiť – svoje ego stavajú nad skúsenosti odborníkov

Klient má pravdepodobne o výslednom produkte pri zadávaní istú predstavu. Čo by mal podnikateľ zadať dizajnérom a čo by mal nechať na nich ako odborníkov?

Mal by mať jasne definovanú cieľovú skupinu. Vedieť, kto sú jeho zákazníci. Taktiež by si mal definovať biznis ciele, ktoré chce dosiahnuť a určiť výnimočnosť produktu - čím sa odlišuje od konkurencie (USP), a zároveň by mal svoju konkurenciu uviesť dizajnérovi.

Aké chyby najčastejšie podnikatelia robia pri tvorbe nového dizajnu a spolupráci s dizajnérmi?

Podnikateľ nemá voliť dizajn podľa vlastných preferencií, ale podľa toho, čo chcú jeho zákazníci a trh.

Často podnikateľom vysvetľujeme, že nevytvárame produkt podľa toho, čo sa páči im, ale že ho vytvárame pre ich cieľových zákazníkov. Prvé dôležité odporúčanie teda je, že podnikateľ nemá voliť dizajn podľa vlastných preferencií, ale podľa toho, čo chcú jeho zákazníci a trh. Možno si väčšina čitateľov teraz povie: „Ale, veď predsa ja to platím, tak si vyberiem čo sa páči mne!“ A to je chyba. Klient nemá k zmene alebo tvorbe dizajnu pristupovať spôsobom, ako keby si zariaďoval byt, kedy si vyberá podľa osobného vkusu. Napriek tomu, vo vzájomnej spolupráci hrá často veľkú rolu ego klienta – nedá si poradiť od dizajnérov, ktorí majú dlhoročnú prax s podobnými projektmi. Často tiež podnikateľ prikladá príliš veľkú váhu menej podstatným náležitostiam - ako napr., či má logo byť posunuté vľavo alebo vpravo.

Ako môže ovplyvniť podnikanie, ak sa firma rozhodne vytvoriť aplikáciu podľa seba a nepočúva odborníkov?

Ak si firma navrhne dizajn pre seba a nie pre svojich zákazníkov, jej produkt alebo služba je potom menej konkurencieschopná, nedosiahne svoje biznis ciele a zmena má aj menší finančný efekt ako by mohla mať.

Keď vytvárate novú webovú stránku alebo aplikáciu, klienti majú očakávania nielen o jej vzhľade, ale aj o funkciách. Aké chyby robia podnikatelia v tejto oblasti?

Hlavne pri novom dizajne sa stáva, že klient chce do svojho produktu alebo služby všetky funkcionality naraz, namiesto základnej verzie, ktorú by vedel rýchlejšie overiť na svojej cieľovej skupine, získať spätnú väzbu a v prípade potrieb aj jednoduchšie upraviť. Takúto „light“ verziu nazývame MVP (Minimum Viable Product). Inými slovami ide o verziu obsahujúcu nevyhnutné funkcionality, ktoré zákazníkom stačia na používanie daného produktu / služby. MVP vedia dizajnéri rýchlejšie vytvoriť a následne aj otestovať. Takto klient môže ušetriť náklady a vyvarovať sa možným chybám. Je oveľa efektívnejšie pridávať funkcionality postupne ako vybudovať na začiatku niečo, čo si vyžaduje veľkú obetu a kde sú ďalšie zmeny oveľa nákladnejšie.

Vzhľad a funkcie riešite najmä vy, odborníci. Čo by mal ale zvážiť samotný klient, na čo všetko by mal pri tvorbe dizajnu myslieť?

Zohľadniť je treba viacero faktorov. Záleží aj od typu projektu, či ide o web alebo mobilnú aplikáciu, a aj od veľkosti rozpočtu. Najdôležitejšie je, aby si podnikateľ ujasnil, prečo zmenu vlastne potrebuje, čo má byť cieľom, definovať si metriky na overenie naplnenia stanovených cieľov, ktoré chce redizajnom alebo novým dizajnom dosiahnuť, ako napríklad zvýšenie počtu dokončených registrácií, zvýšenie počtu nákupov, dosiahnutie väčšieho počtu položiek v košíku atď. Pri redizajne majú firmy veľkú výhodu, a to, že majú dostupné dáta o tom, ako sú ich klienti spokojní, čo na nich funguje a čo nie. Takéto údaje v prípade nového dizajnu chýbajú a dizajnéri sa spoliehajú na overené praktiky a svoje skúsenosti. Ide viac - menej o hypotézy, ktoré treba overiť.

Článok pokračuje pod reklamou

Finálny dizajn nemusí byť finálny – prečo ho najskôr otestovať?

Ako by mala firma postupovať po tom, ako jej vytvoríte web či aplikáciu? Aký krok by nemala vynechať, zanedbať?

Klient si zvyčajne myslí, že dodaním grafického dizajnu webovej stránky alebo aplikácie, sa celý proces končí. Pri jednoduchších projektoch, ako sú rôzne prezentačné webové stránky, postačuje aplikovať skúsenosti dizajnéra. V ostatných prípadoch ale platí, že ide len o prvý návrh (iteráciu), ktorú treba otestovať na reálnych klientoch. Následne podľa spätnej väzby a získaných dát sa dizajn sfinalizuje. Takýchto iterácií môže byť niekoľko, až kým sa nedosiahne požadovaný efekt alebo splnenie firemných KPI. Veď aj model nového auta musí najskôr prejsť rôznymi testami pre „vyladenie múch“, až potom ho zaradia do hromadnej výroby.

Zdôrazňujete, že dôležité je testovanie dizajnu. Ako to vyzerá v praxi?

Žiaľ v praxi väčšinou prebieha testovanie spôsobom, že klient (zadávateľ) zhodnotí grafickú stránku dizajnu (UI), či sa mu páči, prípadne sa opýta na názor známeho alebo kolegov, čím pre neho proces testovania dizajnu končí. Nový dizajn si nechá zapracovať do webovej stránky / aplikácie (čo opäť stojí isté náklady). Až keď je implementácia nového dizajnu hotová, zobrazí sa zákazníkom, ktorí podnikateľovi dajú spätnú väzbu k zmenám. Na základe toho sa potom robia prípadné úpravy v dizajne. Až po naprogramovaní nového dizajnu sa teda zisťuje, či spĺňa stanovené ciele a čo na zmenu hovoria reálni zákazníci. Takýto postup nie je úplne efektívny a je pre podnikateľa finančne náročnejší. 

Aký spôsob testovania je efektívnejší?

Dnes už majú dizajnéri k dispozícii rôzne online nástroje, kde si vedia vytvoriť prototyp nového dizajnu. Ten môžu jednoducho otestovať bez potreby zapájať programátorov, ktorí by zmeny implementovali do existujúcej web stránky či aplikácie, čo v značnej miere šetrí náklady klienta - zadávateľa. Dizajnéri si najskôr vytvoria tzv. scenáre o tom, čo chcú novým dizajnom dosiahnuť u používateľa. Následne nahrajú jednotlivé návrhy (dizajn) do online nástroja a pridajú jednoduchú interakciu, napr. keď zákazník klikne na kartu produktu, otvorí sa mu detail výrobku a pod. Potom dizajnéri overia účinnosť na cieľovej skupine zákazníkov. Ideálne je skúsiť dizajn aspoň na 6 ľuďoch, pretože už pri tomto počte je možné zistiť väčšinu nedostatkov. Poznatky získané z testovania potom môže dizajnér ešte zohľadniť a upraviť v pripravovanom dizajne pre klienta. Hoci si môže takýto test urobiť aj samotný podnikateľ, odporúčam nechať proces na odborníkov - firmy sa tak vyhnú začiatočníckym chybám.

Čo v prípade, že podnikatelia neotestujú jednotlivé verzie nového dizajnu aplikácie či webovej stránky v praxi? Aký to môže mať dopad na firmu?

Väčšinou nastáva situácia, kedy klienti veľmi nechcú ďalšie „dolaďovačky“ alebo na ne nemajú rozpočet. Väčšina klientov preto radšej zvolí lacnejšieho dizajnéra, ktorý im dodá grafický výsledok a nič viac. Netvrdím, že cena nie je dôležitá a rozumiem, že firma potrebuje držať svoje náklady čo možno najnižšie. Na druhej strane si podnikatelia často neuvedomujú, že možno ušetria na začiatku, ale vo finále ich to môže stáť oveľa viac. Časom napríklad zistia, že niečo nefunguje alebo že nedosahujú také konverzie, aké by potrebovali a dajú si opäť opraviť svoje riešenie (nový redizajn), čo zase stojí financie. Takže ak si vo výsledku zrátajú, koľko ich proces stojí, ide o niekoľkonásobne väčšie náklady ako keby investovali do kvalitnejšieho riešenia, o ktorom na základe testovania vedia, že bude aj fungovať.

Ak si myslíte, že dobrý dizajn je drahý, mali by ste si všimnúť náklady zlého.

Klienti by sa nemali báť investovať čas a financie do testovania, nie je to veľká investícia v porovnaní s tým, čo vás môže stáť nesprávne riešenie. Spomenul by som ešte výstižný citát od Ralfa Spetha - šéfa dizajnu pre značku Jaguar: „Ak si myslíte, že dobrý dizajn je drahý, mali by ste si všimnúť náklady zlého.“

Čo by ste odporučili podnikateľom, ktorí zvažujú alebo už pracujú na novom dizajne svojej webovej stránky či aplikácie?

Odporúčam, aby podnikatelia mysleli na to, že v dizajne je stále čo zlepšovať a nikdy nejde o finálne riešenie. Zároveň odporúčam, aby sa pri úprave dizajnu riadili dátami a nie hypotézami, a tiež aby neriešili redizajn len preto, aby bol dizajn pekný (hoci v mnohých prípadoch je taký dôvod postačujúci - napr. u jednoduchých webov alebo ak je dizajn starší a pôsobí už zastaralo). Stáva sa, že podnikatelia si dajú upraviť e-shop, aby mal krajšie farby a modernejší dizajn, ale už ich ďalej nezaujíma, že v procese nákupu im každý druhý klient odíde, pretože web má UX chyby.

Moje odporúčania sú:

  • riešiť dizajn komplexne, nie iba grafickú časť,
  • stanoviť si biznis ciele, ktoré sa majú dosiahnuť,
  • nezabudnúť testovať, merať a nebáť sa prípadných zmien. Stále je čo zlepšovať, dizajn má byť interaktívny proces, nie jednorazová práca.

Rozhodnutia firmy by mali byť založené na dátach a nie dojmoch. Spomeniem citát amerického štatistu W. Edwardsa Deminga: „Bez dát ste len ďalšia osoba s názorom.“

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Libuša Removčíková
Libuša Removčíková

Písanie a žurnalistika ma vždy zaujímali, preto som študovala na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Téma podnikania a ekonomiky je mi taktiež blízka, preto som študovala na Obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne. A baví ma aj marketingová komunikácia. Čo môže byť lepšie ako skĺbiť toto všetko dokopy?


Google analytics 4 (GA4): čo treba vedieť?

V čom sa Google Analytics 4 líši od predošlých verzií, aké výhody prináša firmám a marketérom, na čo pri nastavení nezabudnúť a akú rolu má v zbere dát umelá inteligencia? Podstatné info v kocke.

Informačné povinnosti e-shopu

Čo musí obsahovať webová stránka online obchodu a na aké informácie nezabudnúť v prípade obchodných podmienok či reklamačného poriadku?

Umelá inteligencia v marketingu: ako ju využiť?

Nové technológie menia nákupné správanie zákazníkov, prispôsobiť sa tomu musia aj firmy a marketéri. S čím vie pomôcť umelá inteligencia v reklamných nástrojoch?

Zápis do RPVS: vydavatelia publikácií a prevádzkovatelia webov

Vydavatelia periodických publikácií a prevádzkovatelia spravodajských webov sa musia zapísať do Registra partnerov verejného sektora. Koho sa to (ne)týka a ako postupovať?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky