Ekonomický rast, vyššia zamestnanosť či sloboda cestovania. Na druhej strane stoja regulácie či zvyšovanie byrokracie. Súhrn prínosov členstva v EÚ v niekoľkých dátach.
Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie uplynulo 1.5.2024 presne 20 rokov. Tento krok pre našu krajinu znamenal veľkú zmenu. Ako vstup Slovenska do EÚ prebiehal a čo nám členstvo prinieslo?
Priebeh vstupu Slovenska do EÚ
Vstup našej krajiny do Európskej únie nebol jednoduchý ani rýchly. Už ako súčasť Československa, v 90. rokoch minulého storočia, naša krajina prejavila záujem o vstup do európskych štruktúr. A hoci v roku 1991 podpísala Československá federatívna republika Asociačnú dohodu (tzv. dohodu o pridružení), rozdelenie spoločného štátu však integračný proces pozastavilo a Asociačná dohoda nebola podpísaná. Až v roku 1995 odovzdal vtedajší slovenský premiér Vladimír Mečiar oficiálnu žiadosť o vstup do EÚ. Následne sme obdržali tzv. Bielu knihu, na základe ktorej bolo vytvorených 23 gestorských skupín zodpovedných za implementáciu legislatívy EÚ do slovenského právneho poriadku.
Od roku 2000 sa vstup našej krajiny do Únie odvíjal od rozhovorov s EÚ o rôznych oblastiach, ako hospodárska súťaž, malé a stredné podnikanie, vzdelávanie, školstvo, veda či výskum. O rok neskôr Európska rada potvrdila, že rozšírenie Únie o ďalšie krajiny (okrem Slovenska to bolo aj Česko, Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta a Cyprus) je v záujme vtedajších členských krajín. Ako spomína Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v tlačovej správe, pripravenosť všetkých kandidátov bola hodnotená v pravidelných správach Európskej komisie. Napokon sa uzavreli rokovania a doriešili sa finančné otázky spojené s rozšírením Únie (najmä ohľadom vyplácania priamych dotácií pre nové členské štáty).
O tom, či Slovensko vstúpi do EÚ, ale rozhodovalo aj referendum, ktoré vyhlásil vtedajší prezident SR Rudolf Schuster. Išlo v poradí o piate referendum v našej krajine a ako jediné doposiaľ bolo platné (spomedzi ôsmych). Zúčastnilo sa ho 52,15 % oprávnených voličov a na otázku, či súhlasia s tým, aby sa SR stala členským štátom EÚ, odpovedalo len 6,2 % NIE a až 92,46 % ÁNO. Následne v júli 2003 NRSR ratifikovala (podpísala) Zmluvu o pristúpení k EÚ a Slovensko sa 1. mája 2004 stalo členom Európskej únie.
Vstup do Európskej únie bol pre Slovensko v mnohých smeroch pozitívny
Výkonný podpredseda Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu, medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič, sa vyjadril, že sme súčasťou historickej udalosti, pretože rozšírením Únie sa prekonalo dovtedajšie rozdelenie Európy. „Ja sám som kedysi – ako bratislavský študent, so železnou oponou takpovediac pod oknami – o tom iba sníval. Zároveň pociťujem hrdosť a zadosťučinenie. Pamätám si, keď nás partneri z V4 predbehli pri vstupe do NATO – akoby nám mávali z odchádzajúcej zaoceánskej lode. No zabrali sme, to expresné úsilie prinieslo želaný výsledok a ľudia na Slovensku ho nakoniec spečatili úspešným referendom,“ spomína a dodáva, že navyše sa na naše členstvo v EÚ nabalili ďalšie dve rozhodnutia strategického významu – vstup SR do Schengenu a prijatie spoločnej meny euro, ktorou platíme ako jediná krajina V4.
„Pred 20 rokmi občania Slovenska jasne vyjadrili túžbu byť súčasťou slobodnej a demokratickej Európy. Prihlásili sa k spoločným hodnotám založeným na rešpekte k ľudskej dôstojnosti, právnemu štátu, solidarite, rovnosti a ľudským právam,“ uvádza Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Zároveň dodáva, že naša krajina je zodpovedným partnerom, ktorý má vďaka členstvu v Európskej únii silnejší hlas vo svete.
Napriek tomu, že sa v poslednom období okolo nášho členstva v EÚ na verejnosti aj v politike objavujú kritické hlasy a už neraz išlo aj o predvolebnú tému, podľa prieskumu Eurobarometra z decembra 2023 bolo 7 ľudí z 10 proti budúcnosti našej krajiny mimo EÚ. Únia pre 64 % Slovákov znamená najmä slobodu cestovať, študovať a pracovať kdekoľvek v EÚ. Pre obyvateľov Slovenska najviac zosobňuje hodnotu mieru, nasledujú ľudské práva a demokracia.
Prínos členstva v EÚ pre Slovensko
Členstvo Slovenska v Európskej únii má pre našu krajinu materiálne aj nemateriálne výhody. Napríklad prostriedky z únijného rozpočtu prispeli k zlepšeniu slovenského hospodárstva a tvorili veľkú časť verejných investícií. Ako uvádza Zastúpenie EK na Slovensku, v rokoch 2004 – 2022 k nám smerovalo viac ako 36 miliárd z európskeho rozpočtu. Keď sa k tomu pridá Plán obnovy a odolnosti, táto suma sa zvýši na 38 miliárd eur. Financie slúžili na regionálny rozvoj, výstavbu a obnovu škôl, škôlok, nemocníc, námestí či vedeckých parkov, ale aj ciest a železníc. Počas nového finančného obdobia na roky 2021 až 2027 môže Slovensko získať z eurofondov ešte 13 miliárd eur.
Čo sa týka nemateriálnych prínosov členstva v EÚ, mnohí si možno neuvedomujú, že už len status „Európana“ a európska identita garantuje Slovákom isté práva a prináša možnosti. Tým, že si volíme zástupcov do Europarlamentu v eurovoľbách, môžeme sa zapájať do tvorby európskych politík. Taktiež je možné vyjadriť svoj názor cez rôzne verejné konzultácie či Európske občianske iniciatívy.
Zároveň sa zlepšilo postavenie Slovenska a jeho váha na medzinárodnej scéne, pretože sa ako plnohodnotný partner zúčastňuje rozhodovania o závažných otázkach, ktoré ovplyvňujú tak vývoj v EÚ, ako aj na celom svete.
Vstupom do Schengenského priestoru na 94 % našich hraníc odpadli hraničné kontroly, uľahčil sa voľný pohyb osôb aj tovaru. Viacerí možno nevedia, že vďaka členstvu a kreditu Únie majú Slováci umožnený bezvízový styk do väčšiny krajín sveta (až do 186 krajín) a slovenský pas je 9. najsilnejším pasom na svete.
Vďaka členstvu v EÚ môžu Slováci cestovať bez víz do 186 krajín sveta
Netreba zabúdať na to, že Slováci môžu slobodne cestovať, pracovať, študovať a podnikať v celej EÚ (dokopy na trhu s 500 miliónmi ľudí). Je možné brigádovať v Rakúsku, študovať v Nemecku či dovolenkovať v Taliansku. Na prácu v Únii totiž nie je potrebné pracovné povolenie. Treba ale podotknúť, že otvorenie hraníc a pracovného trhu ale na druhej strane znamená aj odliv pracovnej sily, keď mnohí Slováci odchádzajú za lepšími pracovnými podmienkami do iných krajín.
Vďaka Európskemu preukazu zdravotného poistenia máme aj v zahraničí (členských krajinách) nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť (pozor, vďaka tomuto preukazu má cestovateľ pokryté náklady na zdravotnú starostlivosť vo vybraných zdravotníckych zariadeniach, ale len na úkony spojené s akútnym ochorením a stavom ohrozujúcim život). A aj študijný program Erasmus, vďaka ktorému študenti môžu stážovať a študovať v zahraničí, zažíva veľkú popularitu a využili ho už desaťtisíce slovenských vysokoškolákov.
Už 15 rokov platíme jednotnou menou euro, vďaka čomu neprerábame na nevýhodných výmenných kurzoch, keďže môžeme bez potreby zmeny platiť v 20 krajinách eurozóny. Bankové transakcie sú menej nákladné a kurzové riziká sa odbúrali aj firmám.
V neposlednom rade možno medzi prínosy radiť riešenie dvojakej kvality tovaru, keďže na úrovni EÚ sa stanovili pravidlá, ktoré určujú, že nemožno predávať vo viacerých členských štátoch výrobky, ktoré majú výrazne odlišné zloženie či vlastnosti a zároveň o nich tvrdiť, že sú totožné. V EÚ funguje aj silná ochrana spotrebiteľských práv – napríklad, ak predávajúci nedodrží podmienky pri nákupe či cestovaní, máme právo na odškodnenie. V rámci jednotného trhu máme jednotnú záruku a tovar kúpený online možno vrátiť do 14 dní od zakúpenia (od 1.7.2024 v niektorých prípadoch do 30 dní v súvislosti s novým zákonom o ochrane spotrebiteľa, ktorý vzišiel taktiež ako transpozícia smernice EÚ). O ochrane životného prostredia ani nie je potrebné polemizovať, ide o jednu zo základných priorít EÚ.
Napokon je to ochrana slovenského jazyka ako jedného z 24 úradných jazykov EÚ. Navyše, vďaka zásade viacjazyčnosti, ktorá je zakotvená v Charte základných práv EÚ, majú európski občania právo používať ktorýkoľvek z úradných jazykov EÚ pri komunikácii s európskymi inštitúciami. Tie im musia odpovedať v rovnakom jazyku.
Členstvo v EÚ v číslach a grafoch
To, že Slovensko je členskou krajinou Európskej únie, má pre náš štát mnohé ekonomické prínosy. Ako vyplýva z údajov Štatistického úradu, slovenské HDP v roku 2004 bolo niečo málo cez 46 miliárd eur, v roku 2023 to už ale bolo cez 122 miliárd eur. Ekonomický rast potvrdzujú aj dáta Národnej banky Slovenska. V analytickej štúdii zameranej na túto tému uvádza, že:
- Slovensko za obdobie od svojho vstupu do EÚ získalo viac ako 24 mld. eur v priamych čistých platbách z EÚ (1,1 % HDP), čo predstavuje 4 500 eur na obyvateľa počas 19 rokov alebo 20 eur na osobu mesačne.
- Nepriame ekonomické prínosy transferov EÚ sú ročne do 2,3 % HDP.
- Členstvo v EÚ a prijatie pravidiel inštitucionálnej spolupráce s EÚ znižuje náklady na obsluhu verejného dlhu o približne 700 mil. eur/ročne (0,6 % HDP).
„Kombináciou týchto troch krátkodobých a strednodobých efektov môžeme skonštatovať, že ročný príspevok členstva Slovenska v EÚ je približne na úrovni 4 % HDP. V nominálnom vyjadrení predstavuje tento príspevok 830 eur ročne na osobu,“ uvádza sa v analýze.
V neposlednom rade je dôležité spomenúť integráciu do medzinárodného obchodu. Prístup k Jednotnému trhu EÚ prispieva v dlhodobom horizonte 15 % k slovenskému HDP. „Keďže Slovensko patrí medzi globálne najotvorenejšie a od medzinárodného obchodu závislé ekonomiky a väčšina obchodov sa realizuje s jeho prirodzenými partnermi na Jednotnom trhu EÚ, členstvo v EÚ poskytuje Slovensku z dlhodobého hľadiska dodatočný vyšší príjem z medzinárodného obchodu. Ak vezmeme do úvahy, že na Slovensku je podiel práce na celkovom produkte zhruba 55 %, vieme povedať, že integrácia do EÚ prináša priemernej štvorčlennej domácnosti dodatočný blahobyt v objeme asi 16 tisíc eur za obdobie 5 rokov, čo je možné zreálniť do kúpy jedného menšieho osobného auta. Celá jedna tretina tohto príspevku k blahobytu však závisí od toho, ako efektívne sa dostupné prostriedky v ekonomike využívajú,“ dodáva NBS.
Ekonomické prínosy členstva Slovenska v EÚ
Zastúpenie EK na Slovensku v tlačovej správe taktiež uvádza, že od vstupu do Európskej únie sme zaznamenali pozitívny hospodársky rast, pričom hrubý národný dôchodok sa zvyšuje v priemere o 7 % ročne. Od roku 2004 sa naše hospodárstvo približuje k priemeru EÚ27. Vďaka väčšiemu množstvu pracovných príležitostí sa miera zamestnanosti zvýšila zo 64 % (2004) na 77 % (2022).
Z európskych zdrojov čerpajú aj slovenské podniky. Napríklad prostredníctvom poradenských centier pre MSP bolo podporených doposiaľ 5 870 podnikov, nefinančnú podporu v rámci podpory poskytovania informačných, poradenských a mentorských služieb pre MSP dostalo 2 600 firiem, v rámci tvorby nových obchodných modelov kreatívneho priemyslu dostalo nefinančnú podporu 1 900 podnikov a finančnú podporu vo forme nenávratnej pomoci dostalo 7 000 firiem.
Realizácie vďaka eurofondom
V období 2007 – 2013 Slovensko vyčerpalo z európskych fondov finančné prostriedky vo výške 10,87 miliardy eur. Ako uvádza Zastúpenie EK na Slovensku, za toto obdobie sa vďaka eurofondom podarilo zrealizovať:
- 155 km diaľnic a rýchlostných ciest,
- 644 km zmodernizovaných ciest I. triedy,
- 1 210 km opravených regionálnych ciest II. a III. triedy,
- zmodernizovaných 80 km železníc,
- 67 nových vlakov,
- 45 nových električiek v Bratislave a 32 vlakových súprav pre prímestskú dopravu,
- 120 moderných nízko podlažných trolejbusov,
- 33 nových električiek v Košiciach, obnovené električkové trate, nové trolejbusy a prímestské vlaky,
- zrekonštruovalo a zmodernizovalo sa 80 nemocníc a polikliník a taktiež 69 zariadení sociálnej starostlivosti,
- podporila sa rekonštrukcia 638 sídel a verejných priestranstiev,
- vznikli desaťtisíce nových pracovných miest,
- postavilo sa 24 priemyselných parkov,
- priamo bolo podporených vyše 2 800 projektov malých a stredných podnikov,
- podpora smerovala 170 vedeckým inštitúciám a 14 projektom univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier,
- vybudovalo a zrekonštruovalo sa 80 čistiarní odpadových vôd,
- vybudovalo sa 1 673 km kanalizačnej infraštruktúry,
- zmodernizovalo sa vyše 800 škôl,
- bolo vytvorených 2 767 vzdelávacích programov,
- bolo podporených 2 737 školiacich kurzov pre pedagogických zamestnancov,
- uskutočnila sa výmena verejného osvetlenia vo viac ako 600 obciach,
- zrealizovalo sa 126 projektov v oblasti protipovodňových opatrení a 128 projektov na zníženie znečistenia vzduchu.
Členstvo v EÚ znamená pre Slovensko aj povinnosti
Byť členom takého zoskupenia ako je Európska únia však neznamená len prílev financií na projekty. Znamená tiež dodržiavanie nariadení a smerníc EÚ, ktoré zväčša musia byť prenesené do našej legislatívy. V tomto smere sa neraz možno stretnúť s kritikou od odbornej obce, podnikateľov či priamo od europoslancov a domácich politikov, ktorí upozorňujú napríklad na navyšovanie byrokracie v prípade niektorých regulácií. Ako príklad možno spomenúť novú povinnosť ESG vykazovania, ktorá sa od 1.1.2025 bude týkať veľkej časti slovenských firiem, no nepriamo sa dotkne aj tých menších.
Kritika znie aj od kandidátov na europoslancov v nadchádzajúcich európskych voľbách. Napríklad Miriam Lexmann, líderka na kandidátke do eurovolieb za stranu KDH, považuje za doposiaľ najhoršiu európsku politiku zákaz predaja áut so spaľovacími motormi. „Je správne mať ambiciózne zelené ciele, no musíme ich dosahovať tak, aby neboli na úkor našej hospodárskej konkurencieschopnosti a živobytia ľudí, najmä v čase, keď čelíme veľkým geopolitickým hrozbám,“ uviedla pre Podnikajte.sk. Podobne situáciu vidí aj Ján Oravec, kandidujúci za SAS. Chce presviedčať aj členov budúceho Európskeho parlamentu a budúcej Európskej komisie, že pre všetkých spotrebiteľov, motoristov a aj pre automobilový priemysel je lepšie, keď ponecháme priestor pre súťaž rôznych riešení.
Zmysel členstva v EÚ
Hoci sa niektoré regulácie EÚ môžu zdať zbytočnou či prílišnou záťažou (neraz si za ešte prísnejšie podmienky môžeme „sami“, keď sa nariadenia a smernice EÚ do našej legislatívy prijímajú s povinnosťami navyše, teda ide o tzv. goldplating), fakty a čísla jednoznačne ukazujú, že od roku 2004, kedy Slovensko vstúpilo do Európskej únie, sa zlepšila životná úroveň našich obyvateľov, klesla nezamestnanosť a pozitívne sa vyvíja aj HDP. EÚ pomohla svojim členským štátom prekonať koronakrízu, z jej prostriedkov sa realizuje množstvo projektov, ktoré môžu zlepšiť kvalitu života Slovákov a v neposlednom rade umožňuje slobodný pohyb po iných krajinách – či už ide o cestovanie, študovanie alebo prácu. Aj tieto ukazovatele môžu napovedať odpoveď na otázku, či má pre Slovensko zmysel byť súčasťou EÚ.
