Ekonomická kriminalita vo firmách

V akých formách sa najčastejšie vyskytuje ekonomická kriminalita, aké sú najúčinnejšie zbrane v boji s ňou a aký je profil typického podvodníka?

Ekonomická kriminalita v rámci podnikateľských subjektov je v súčasnosti veľkým problémom, ktorý zasahuje firmy na celom svete bez rozdielu na ich veľkosť alebo oblasť podnikania. V nasledujúcich riadkoch vám prinášame výsledky celosvetového prieskumu hospodárskej kriminality v roku 2014, ktorý bol uskutočnený spoločnosťou PwC. Zúčastnilo sa na ňom 5 128 respondentov z 99 krajín sveta. Z nich bolo 76 zo Slovenska.

Ekonomická kriminalita na vzostupe

Asi neprekvapí nikoho, že miera hospodárskej kriminality páchaná vo firmách sa z roka na rok zvyšuje. Faktom teda zostáva, že ekonomická kriminalita i naďalej pretrváva a ohrozuje podnikanie vrátane všetkých jeho procesov, narušuje integritu zamestnancov, poškodzuje dobré meno a čo je najdôležitejšie, spôsobuje nemalé škody. Hospodárska kriminalita sa neustále vyvíja, prispôsobuje novým podmienkam a jej formy sú stále sofistikovanejšie. Firmy preto musia neustále hľadať nové a efektívnejšie metódy boja proti ekonomickej kriminalite za účelom ochrany svojho majetku.

Ekonomická kriminalita na Slovensku a vo svete

S hospodárskou kriminalitou sa za posledných 24 mesiacov podľa tohtoročného prieskumu na Slovensku stretlo 34 % respondentov, čo je viac než tretina. V porovnaní s prieskumom v roku 2011 toto číslo znamená nárast až o 13 %. Z globálneho hľadiska bola úroveň ekonomickej kriminality podľa prieskumu v roku 2014 na úrovni 37 %.

Ekonomická kriminalita podľa svetových regiónov

Ako naznačuje tabuľka pod týmto textom, najväčšia miera hospodárskej kriminality je stále v Afrike, kde sa s ňou stretáva až polovica firiem. V porovnaní s výsledkami z predchádzajúceho prieskumu však ide o výrazné zlepšenie situácie. Vysokú mieru ekonomickej kriminality vykazuje i naďalej Severná Amerika. Vysoký nárast ekonomickej kriminality bol zaznamenaný vo východnej Európe, kde na účely tohto prieskumu patrí aj Slovensko. Zaujímavým regiónom sú krajiny blízkeho východu, kde je miera ekonomickej kriminality najnižšia.

Poznámka: Rozvíjajúce sa krajiny – Brazília, Čína, India, Indonézia, Mexiko, Rusko, Turecko a Južná Afrika.

Ekonomická kriminalita podľa odvetví hospodárstva

Pri pohľade na ekonomickú kriminalitu podľa sektorov národného hospodárstva do popredia vystupujú predovšetkým tri odvetvia s najvyššou mierou hospodárskej kriminality, a to finančné služby, maloobchod a telekomunikačné služby. Oblasť finančných služieb súvisí s ekonomickou kriminalitou najmä vo väzbe na početnú počítačovú kriminalitu a legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. V maloobchode je dôvodom na zvýšenú mieru podvodov predovšetkým sprenevera majetku. Relatívne veľkú skupinu s podobnou mierou kriminality tvoria sektory ako doprava, stavebníctvo a energetika, ktoré sú náchylné predovšetkým na ekonomickú kriminalitu páchanú vo forme korupcie, úplatkov a podvodov vo verejnom obstarávaní.

Najčastejšie formy ekonomickej kriminality vo svete

Pre ekonomickú kriminalitu je charakteristická veľká rozmanitosť spôsobov jej páchania. Z údajov, ktoré nám poskytuje prieskum však možno vyčítať, že klesá podiel jednoduchých typov podvodov v prospech rastúcich sofistikovanejších foriem ekonomickej kriminality. Dlhodobo sa však na popredných priečkach rebríčka najčastejších foriem hospodárskej kriminality držia tieto kategórie podvodov: sprenevera majetku, korupcia a úplatky a účtovné podvody. Postupom času boli spoločnosťou PwC zaradené do rebríčka aj nové kategórie podvodov, ktoré sa takmer okamžite usadili na najvyšších priečkach. Ide o nasledovné typy podvodov: počítačová kriminalita a podvod v nákupnom procese. Nasledovný graf naznačuje, koľko percent firiem sa s danou formou ekonomickej kriminality stretlo.

Formy ekonomickej kriminality na Slovensku

Na Slovensku s výrazným náskokom pretrváva ako najčastejšia forma ekonomickej kriminality sprenevera majetku. V prieskume za 2014 sa stretlo so spreneverou majetku 54 % zúčastnených respondentov, čo je ale veľmi zaujímavé, jej miera sa v porovnaní s rokom 2011 výrazne znížila, keď bola na úrovni 94 %. Ďalšou najčastejšou kategóriou hospodárskej kriminality na Slovensku, ktorá bola pridaná do prieskumu len v roku 2014, bol podvod v nákupnom procese. Stretlo sa s ním až 31 % firiem. Predpokladá sa, že toto číslo je v skutočnosti ešte vyššie vzhľadom na jeho náročné odhalenie a vyšetrovanie. Rizikom podvodu v nákupnom procese je predovšetkým výber dodávateľa pri nákupe služieb, tovaru alebo majetku v externom prostredí. Korupcia a úplatky patria medzi tradičné formy ekonomickej kriminality na Slovensku i vo svete, ktoré pre firmy predstavujú veľké nebezpečenstvo. 31 % organizácií na Slovensku uviedlo, že sa s ňou stretlo. V porovnaní s prieskumom v roku 2011 je miera výrazne vzrástla o 14 %. Regiónmi z najväčšou mierou korupcie sú stredná a východná Európa a Afrika. Zaujímavý je údaj o počítačovej kriminalite na Slovensku, podľa ktorého sa s ňou stretlo 12 % firiem, čo je menej ako v predchádzajúcom prieskume. V porovnaní so svetovou mierou počítačovej kriminality táto informácia vyvoláva pochybnosť o schopnosti firiem ju odhaľovať. Na druhej strane je veľmi náročné ju odhaliť a preto sa predpokladá, že jej miera je oveľa vyššia. Riziko počítačovej kriminality spočíva predovšetkým vo firemnom zdieľaní dát, v práci z domu s pripojením do cloudu, v internetovej komunikácia z nechránených sieťových pripojení a podobne. Ako najčastejší dôvod na obavy z kyberpodvodu uvádzajú firmy krádež duševného vlastníctva, osobných údajov, poškodenie imidžu firmy.

Profil typického páchateľa podvodu z celosvetového hľadiska

Ako nevyhnutné podmienky na spáchania podvodu sa už tradične uvádza tzv. „teória trojuholníka podvodu“. Podľa nej na spáchanie podvodu musí existovať kombinácia nasledujúcich troch faktorov: motív, príležitosť, zdôvodnenie (výnos verzus riziko). Páchatelia podvodov môžu pochádzať z interného prostredia firmy (vlastní zamestnanci) alebo z externého prostredia. Ako faktor, ktorý najviac prispel k uskutočneniu podvodu interným páchateľom uvádza 73 %, teda takmer tri štvrtina firiem zúčastnených na prieskume príležitosť. A práve príležitosť je faktor, ktorý je zo všetkých uvedených najviac pod kontrolou firmy. Znamená to, že firma môže významným spôsobom obmedziť príležitosť podvod uskutočniť a tým efektívne zabrániť vzniku podvodu pred tým, než k nemu dôjde. Z prieskumu spoločnosti PwC vyplýva, že typickým podvodníkom z vnútorného prostredia je muž vo veku 31 – 40 rokov s vysokoškolským vzdelaním, ktorý pracuje vo firme 6 a viac rokov. Čo sa týka páchateľov podvodov z vonkajšieho prostredia, najčastejšie páchajú podvod zákazníci/odberatelia (32 %), sprostredkovatelia (18 %) a predajcovia (10 %).

Spôsoby odhaľovania podvodov vo firmách

Z výsledkov prieskumu vyplýva, že existuje veľký nesúlad medzi spôsobmi odhaľovania podvodov na Slovensku a z globálneho hľadiska. Na Slovensku bol podvod najčastejšie odhalený prostredníctvom systému riadenia rizík, kde išlo až o 27 % podvodov, kde je veľký nesúlad s celosvetovými dátami (4 %). Významnou mierou prispela k odhaleniu podvodu aj náhoda, keď sa takto odhalilo 14 % podvodov, zatiaľ čo sa vo svete podvody takto odhalili len v 2 %. V celosvetovom meradle sa najviac podvodov odhalí prostredníctvom dátovej analýzy, rotácie zamestnancov, anonymnej infolinky, podnikovej bezpečnosti a interným auditom. Podrobnejšie informácie o spôsobe odhaľovanie podvodov v slovenských spoločnostiach a celkovo vo svete podľa percenta podvodov, ktoré sa daným spôsobom podarilo ekonomickú kriminalitu odhaliť nájdete v nasledujúcom grafe.

Reakcia firiem pri odhalení možného podvodu

Väčšina spoločností zareaguje na odhalenie potenciálneho podvodu začatím vlastného vyšetrovania za účelom bližšieho objasnenia podvodu. Zaujímavým údajom je, že približne pätina firiem čaká na objavenie ďalších znakov, ktoré by naznačovali podvod a až následne začne konať. Firmy postupujú pri odhalení podvodu veľmi rázne - 100 % firiem prijme ako opatrenie voči internému páchateľovi podvodu rozviazanie pracovného pomeru. Občiansko-právnym konaním končí 38 % odhalených podvodov a trestným konaním 25 %. U páchateľov podvodov z externého prostredia sa najčastejšie uplatňuje ukončenie zmluvného vzťahu (67 %) alebo podanie trestného oznámenia (60 %).

Dávame do pozornosti aj náš článok Ekonomická trestná činnosť v Slovenskej republike v roku 2013, v ktorom sa dočítate napríklad o počte ekonomických trestných činov, úspešnosti objasnenia prípadov, výške spôsobených škôd a počte odsúdených.

Zdroj: Globálny prieskum hospodárskej kriminality uskutočnený spoločnosťou PwC