Finančný lízing ako spôsob obstarania majetku

Finančný lízing je populárna forma obstarania majetku. Je potrebné ale vedieť, že s finančným lízingom sa spája viacero osobitostí, o ktorých sa bližšie dočítate v tomto článku.

Finančný lízing, pre ktorý sa tiež používa aj pojem finančný prenájom, je osobitná forma financovania majetku. Lízingová zmluva nie je v právnych predpisoch osobitne upravená a najčastejšie sa uzatvára v súlade s § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Uvedené ustanovenie umožňuje zmluvným stranám uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená ako typ zmluvy, ak v nej dostatočne určia predmet svojich záväzkov. V zásade možno povedať, že zmluvy o finančnom prenájme sú kombináciou dvoch typov zmlúv: nájomnej zmluvy a kúpnej zmluvy.

Osobitosti finančného lízingu

Finančný lízing je spôsob obstarania hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci. Ide o dlhodobý nájomný vzťah, počas ktorého nájomca platí prenajímateľovi dohodnuté platby. Pre finančný lízing je charakteristické oddelenie právneho a ekonomického vlastníctva k danému majetku. Počas trvania nájomného vzťahu je právnym vlastníkom lízingová spoločnosť, ale ekonomickým vlastníkom je nájomca, ktorý majetok eviduje vo svojom účtovníctve a tiež ho aj daňovo odpisuje. Po skončení prenájmu a po zaplatení všetkých splátok prechádza vlastnícke právo na nájomcu.

Oddelenie právneho a ekonomického vlastníctva pri finančnom lízingu je dobre viditeľné pri automobiloch, kde je v osvedčení o evidencii ako držiteľ zapísaný nájomca, ale ako vlastník vozidla je uvedená lízingová spoločnosť. Napriek tomu, že nájomca nie je právnym vlastníkom majetku, musí sa oň starať rovnako, ako keby ním bol. Napríklad v prípade automobilu musíte ako nájomca platiť servis, údržbu, daň z motorových vozidiel. Povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie vozidla môže byť zahrnuté v lízingových splátkach alebo si ho môžete dohodnúť s poisťovňou individuálne, jeho náklady však znáša vždy nájomca.

Financovanie majetku prostredníctvom finančného lízingu

Ak sa firma rozhodne pre obstaranie majetku formou finančného lízingu, je väčšinou potrebné mať aj určitú čiastku vlastných prostriedkov. Na začiatku, pri podpise lízingovej zmluvy budete musieť lízingovej spoločnosti zaplatiť prvú zvýšenú splátku, tzv. akontáciu, ktorej výška sa pohybuje v rozmedzí od 10 do 70 % z obstarávacej ceny predmetu lízingu. Výhodnejšie je dohodnúť sa na vyššej akontácii, pretože potom neprefinancujete celú sumu majetku a na úrokoch zaplatíte menej. Pri uzatváraní lízingovej zmluvy tiež počítajte so spracovateľským poplatkom za jej uzatvorenie. Jeho výšku si lízingové spoločnosti stanovujú ako 0,5 až 2 % z obstarávacej ceny majetku, ale tiež majú stanovenú aj jeho minimálnu výšku, ktorá sa pohybuje okolo 200 eur. Až po týchto poplatkoch je predmet lízingu odovzdaný do rúk nájomcu.

Lízingové spoločnosti pri financovaní automobilov vyžadujú, aby bolo počas doby trvania prenájmu okrem povinného zmluvného poistenia uzatvorené aj havarijné poistenie vinkulované v prospech lízingovej spoločnosti, ktoré si pri iných spôsoboch obstarania uzatvoriť povinne nemusíte. V prípade škody je poisťovňa povinná najskôr odškodniť lízingovú spoločnosť a až potom nájomcu. Ak ide totálnu škodu a predmet lízingu nie je ešte úplne splatený, môže sa nájomca dostať do situácie, že bude musieť lízingovej spoločnosti doplatiť zvyšnú časť lízingu v dôsledku toho, že havarijné poistenie ju úplne nepokryje. Toto riziko je možné eliminovať uzatvorením takzvaného poistenia finančnej straty – GAP k havarijnému poisteniu, ktoré kryje rozdiel medzi obstarávacou cenou a trhovou hodnotou vozidla v čase vzniku poistnej udalosti. Lízingové spoločnosti ponúkajú rôzne balíky poistných produktov, ktoré sú väčšinou aj výhodnejšie, ako keby ste si ich uzatvorili individuálne.

Keďže lízingová spoločnosť má po celý čas prenájmu záruku v podobe vlastníctva majetku, neposudzuje pri žiadosti o uzatvorenie zmluvy finančnú situáciu klienta tak prísne ako banka pri žiadosti o úver. Navyše pri neplnení podmienok môže majetok nájomcovi okamžite odobrať a predať alebo ponúknuť inému klientovi. Z týchto dôvodov je v porovnaní s bankovým úverom finančný lízing oveľa prístupnejší aj pre začínajúce firmy. Doba trvania finančného prenájmu je najmenej tri roky a môže byť dohodnutý až na obdobie šesť, či osem rokov. Veľmi dôležitým parametrom finančného lízingu je úrok. O finančnom lízingu je známe, že úrokové sadzby sú väčšinou o niečo nižšie ako pri bankovom úvere. Na výšku úrokových sadzieb výrazne vplývajú dva hlavné faktory: výška akontácie a obstarávacia cena majetku. Úrokové sadzby sa pohybujú na úrovni 3 – 7 % p. a.

Pri finančnom lízingu, podobne ako aj pri bankovom úvere počítajte v prípade akejkoľvek zmeny zmluvných podmienok s pomerne vysokými poplatkami. Ich výška je pri jednotlivých lízingových spoločnostiach rôzna, ale za predčasné ukončenie zmluvy zaplatíte približne 200 eur, za predĺženie doby trvania zmluvy 100 eur a za prevod zmluvy na iný subjekt okolo 300 eur. Poplatok pri zmene poisťovne z poistného zahrnutého v splátkach na individuálne dohodnuté poistenie vás vyjde aj na 300 eur. Ak pôjde len o zmenu poisťovne so zachovaním poistného zahrnutého v splátkach, zaplatíte poplatok približne 50 eur.

Ak vás zaujíma porovnanie výhodnosti finančného lízingu s ostatnými možnosťami financovania hnuteľného majetku na konkrétnych číslach, prečítajte si článok TCO – celkové náklady vlastníctva rôznych alternatív financovania majetku.

Lízingový koeficient navýšenia

Lízingová cena zahŕňa v sebe všetky platby (okrem poistného) vrátane akontácie, odkupnej ceny a poplatku za uzatvorenie lízingovej zmluvy, ktoré počas trvania lízingu firma zaplatí lízingovej spoločnosti. Pri finančnom lízingu sa môžete často stretnúť s tzv. lízingovým koeficientom. Lízingový koeficient je pomer medzi lízingovou cenou a obstarávacou cenou predmetu finančného lízingu, za ktorú ho prenajímateľ nadobudol. Lízingový koeficient tak hovorí o tom, o koľko preplatí nájomca predmet lízingu. Napríklad lízingový koeficient 1,13 znamená preplatenie o 13 %.

Z tohto pohľadu môže byť vhodným nástrojom na porovnanie výhodnosti jednotlivých ponúk lízingových spoločností. To však môže platiť len vtedy, ak pri jeho výpočte lízingové spoločnosti postupovali rovnakým spôsobom. Nemá totiž stanovený záväzný vzorec a lízingové spoločnosti do neho nemusia zahŕňať rovnaké položky. Treba sa preto informovať o tom, čo všetko je do neho zahrnuté a používať ho len orientačne. Ďalším porovnávacím ukazovateľom môže byť RPMN - ročná percentuálna miera nákladov, ktorú zvyknú niektoré lízingové spoločnosti vo svojich ponukách uvádzať.

Doklady potrebné k uzatvoreniu lízingovej zmluvy

Po rozhodnutí obstarať si majetok formou finančného lízingu bude musieť firma predložiť lízingovej spoločnosti niekoľko dokladov, na základe ktorých posúdi jej finančnú situáciu. Ich rozsah sa môže meniť v závislosti od výšky akontácie a obstarávacej ceny majetku. Vo väčšine prípadov ide o tieto: vyplnená žiadosť o poskytnutie finančného lízingu, občiansky preukaz konateľa, druhý doklad totožnosti (napr. vodičský preukaz), výpis z obchodného registra, osvedčenie o identifikačnom čísle pre daň z pridanej hodnoty, výpis z bankového účtu za predchádzajúci mesiac, daňové priznanie potvrdené daňovým úradom, účtovná závierka v rozsahu súvaha, výkaz ziskov a strát za predchádzajúce obdobie a za obdobie bežného roka.

Daňové aspekty finančného lízingu

S finančným lízingom je v porovnaní s ostatnými možnosťami financovania majetku spojených mnoho osobitostí z daňového hľadiska. Vzhľadom na rozsiahlu problematiku finančného lízingu z hľadiska zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je daňovým aspektom finančného lízingu venovaný samostatný článok Daňové aspekty finančného lízingu.

V súvislosti s ďalšími možnosťami financovania hnuteľného majetku si dovoľujeme dať do pozornosti aj naše ďalšie články:

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Norbert Seneši
Norbert Seneši

Absolvent odboru Účtovníctvo a audítorstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave a odborník na témy z oblasti účtovníctva, daní a podnikateľského prostredia a je externý spolupracovník v spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o.


Na Slovensko dorazila najväčšia Toyota. Spozornieť by mali hlavne živnostníci

Podnikateľom môžu zjednodušiť život a fungovanie – čo ponúkajú nové vozidlá z radu dodávkových vozidiel Toyota?

Poskytnutie firemného auta zamestnancovi aj na súkromné účely od 1.1.2025

Je potrebné poskytnutie firemného auta zamestnancovi zdaňovať a ako? Aké zmeny v zdaňovaní poskytnutia auta zamestnancovi nastávajú od 1.1.2025?

Povinné zimné pneumatiky v Európe

V ktorých krajinách a odkedy je potrebné mať prezuté na zimné pneumatiky a čo sa zmenilo od 1.10.2024? Prehľad pravidiel na Slovensku, v Rakúsku, Česku a ďalších štátoch EÚ.

Odpisovanie elektrovozidiel od 1.1.2025

Za účelom rozvoja elektromobility na Slovensku dochádza k preradeniu elektrobicyklov, elektrokolobežiek, elektrobusov a trolejbusov do nižších odpisových skupín. Budú sa teda odpisovať kratšie.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky