Koľko reťazce zarobili na inflácii? Čísla neodzrkadľujú tvrdenia politikov

Ako obchodné reťazce pretavili infláciu do svojich tržieb či marží? Ktoré spoločnosti zarobili najviac a čo je príčinou rozdielu v ziskových maržiach reťazcov na českom a slovenskom trhu?

Hoci inflácia na Slovensku pomaly klesá a ani ceny potravín už nerastú tak závratnou rýchlosťou ako prednedávnom, táto téma je stále predmetom politických diskusií. Svoje miesto má aj v programovom vyhlásení vlády, kde sa okrem iného uvádza: „Vláda zabezpečí dôsledný monitoring vývoja cien základných potravín. V prípade neprimeraného zdražovania príjme nevyhnutné opatrenia na nápravu tohto stavu.“ Čo konkrétne sa tými opatreniami myslí, možno nateraz len hádať – koaličné strany vo volebnej kampani napríklad hovorili o zastropovaní marží potravinárov. A aj keď marže a inflácia nie sú jedinými príčinami rastu cien potravín, politici najmä v inflačných časoch podozrievali nadnárodné spoločnosti, že si navyšujú ceny produktov o viac ako len infláciu. Či je to naozaj tak, zisťovala spoločnosť Finstat.

Český trh je podstatne väčší, medzi prevádzkami ale „kraľujú“ rovnaké reťazce ako na Slovensku

V analýze sa Finstat zameral na maloobchodné prevádzky nielen na Slovensku, ale aj v Česku. Čo sa týka celkových počtov spoločností, v maloobchode u nás podniká 39 031 firiem, z toho 35,8 % sídli v Bratislavskom kraji, 12,4 % v Košickom a 10,6 % v Nitrianskom kraji. V Českej republike je to zasa celkovo 70 933 podnikov, z toho viac ako 40 % podniká v Prahe, nasleduje Jihomoravský kraj (14,2 %) a Moravskoslezský kraj (9 %).

V oboch krajinách majú zastúpenie nemecké reťazce Lidl, Kaufland, Billa a britské Tesco. U nás máme navyše spoločnosť Terno real estate, s. r. o., ktoré prevádzkuje predajne Kraj a Terno. A je tu tiež MILK-AGRO, spol. s r. o. U našich „bratov“ sú to okrem spomínaných zahraničných reťazcov silným hráčom na trhu aj spoločnosť Albert Česká republika, s. r. o., Globus ČR, v. o. s., Penny Market, s. r. o. a NORMA, k. s.

Reťazcom síce narástli tržby, no tiež náklady

Najvyššie tržby má v oboch krajinách Lidl. Ďalšie poradie sa už líši – u nás je na druhom mieste Tesco a na treťom Kaufland, zatiaľ čo v Česku je druhým Kaufland a tretím Albert. Ako vyplýva z dát Finstatu, nemecké predajne majú lepšie podchytený trh na Slovensku ako v Česku.

Z analýzy vyplýva, že obavy o prenesení inflácie do koncových cien potravín a ešte si niečo navyše odkroja, sa napokon nepotvrdili. „Na Slovensku dosiahla v roku 2022 inflácia 12,8 % a v Česku 15,1 %. Na slovenskom aj českom trhu prekonala tržbami tieto úrovne len menšina reťazcov. Na Slovensku to bol Lidl (14,4 %) a Terno real estate (14,1 %) a v Česku zatiaľ len Penny Market (15,5 %). Minuloročné výsledky spoločností Kaufland, Globus a Albert ešte nie sú zverejnené (október 2023),“ uvádza Finstat. Treba však dodať, že napriek rýchlejšiemu rastu tržieb oproti minulým rokom, spoločnostiam zároveň rástli náklady na obstaraný tovar, mzdy aj energie.

Marže v niektorých prípadoch skôr klesali ako rástli

Obchodná marža dáva do pomeru tržby z predaja tovaru a náklady na jeho obstaranie, preto väčšine obchodov klesla alebo len mierne narástla. Keď sa pozrieme na údaje reťazcov pôsobiacich na Slovensku, v roku 2021 im zostalo z každého zarobeného eura na predaji tovaru po uhradení nákladov na jeho obstaranie cez 29 centov a v Česku 27 centov.

Čo sa týka hrubej marže – teda po zarátaní ostatných nákladov súvisiacich s ekonomickou činnosťou s výnimkou osobných nákladov, len trom spoločnostiam medziročne vzrástla. U nás je to len Milk-Agro (ktorá ju mala v roku 2022 aj najvyššiu spomedzi všetkých reťazcov, a to 21,3 %) a v ČR ide o najmenšiu Normu (taktiež najvyššia hrubá marža vo výške 18,2 %) a Billu. Čo sa týka ostatných reťazcov, je v hrubej marži výrazný rozdiel medzi slovenským a českým trhom. Najvyššiu má v oboch krajinách Kaufland, pričom na Slovensku je stanovená o 3,9 percentuálneho bodu vyššie ako u susedov.

Značný rozdiel zostáva aj po zarátaní všetkých výnosov a nákladov a po zaplatení dane z príjmu právnických osôb – teda v prípade ziskovej marže (čistý zisk na jedno euro tržieb). Tá je všeobecne vyššia na Slovensku ako v Česku, hoci nie zásadne. Na Slovensku ju má najvyššiu reťazec Lidl, v Česku je to menšia sieť predajní Norma (6,8 % za rok 2022) a za ňou nasleduje taktiež Lidl.

„Najvyššie zisky dosahuje dlhodobo v oboch krajinách Lidl a Kaufland. Na Slovensku Lidl vygeneroval v roku 2022 čistý zisk vyše 124 miliónov eur, čo je len o 5 miliónov menej ako zisky zvyšných reťazcov dohromady. V Česku vygeneroval podľa našich odhadov v roku 2022 vyše 170 miliónov eur a v roku 2021 približne 182 miliónov eur (Lidl aj Kaufland sú na Slovensku aj v Česku verejné obchodné spoločnosti, čo znamená, že daň z príjmov právnických osôb do štátneho rozpočtu odvádzajú až ich zahraničné matky). Ak by sme brali do úvahy iba rok 2021, za ktorý máme dostupné finančné údaje o všetkých obchodoch, tak by čistý zisk spoločnosti Lidl tvoril 65 % čistého zisku ostatných siedmich reťazcov dokopy,“ uvádza Finstat.

Príčina rozdielov vo výške ziskovej marže – cena pracovnej sily

Príčinou rozdielov ziskovej marže v reťazcoch na Slovensku a v Česku je podľa Finstatu cena pracovnej sily. Z dát vyplýva, že u nás zhltnú reťazcom osobné náklady len menšiu časť ich predanej hodnoty. Zatiaľ čo v roku 2022 dal napr. Lidl 40,9 % z pridanej hodnoty na zamestnancov, v ČR na rovnaký účel minul až 44,5 %. Najväčší rozdiel vidieť v prípade reťazca Tesco – to slovenské dá zo svojej pridanej hodnoty na zamestnancov 52,1 %, české až 64,3 %. „Nominálne má pritom slovenské Tesco najdrahších zamestnancov na trhu. Kým Lidl alebo Kaufland stojí jeden zamestnanec necelých 23-tisíc eur, resp. 21-tisíc eur, v prípade Tesco ide o 24,5-tisíc eur. V Česku má drahších zamestnancov len Lidl a Norma,“ uvádza Finstat. Britskému reťazcu v oboch krajinách vzrástli od roku 2019 náklady na jedného zamestnanca najrýchlejšie. Na Slovensku o necelých 6,5-tisíc eur a v Česku o vyše 5-tisíc eur. „Na strane druhej Tesco zamestnáva v oboch krajinách čoraz menej zamestnancov, čo sa odráža aj na ukazovateli podielu osobných nákladov na pridanej hodnote.“

A hoci má Lidl druhých najdrahších zamestnancov na oboch trhoch, v priemere dokáže vygenerovať najvyššiu hodnotu čistého zisku.

Záver – reťazce infláciu nepretavili do svojich tržieb a marží v plnej miere

Analýza porovnáva dva rôzne veľké trhy – v susednom Česku je takmer dvojnásobne väčší počet spoločností podnikajúcich v maloobchode ako u nás a na pamäti treba mať aj to, že každá krajina má iné prostredie, iný trh a inú konkurenciu, čo má svoj podiel na rozdieloch nielen medzi tržbami a ziskami reťazcov, ale aj v prípade cien potravín.

V oboch krajinách kraľujú nemecké reťazce patriace do Schwarz Gruppe a dosahujú najvyššie tržby aj zisky. Hoci sa zdražovanie potravín spája aj s tým, že reťazce infláciu zneužívajú a ukrajujú si z tržieb viac ako by mali, čísla dokazujú, že väčšina z nich nepretavila výšku inflácie do svojich tržieb v plnej miere, nehovoriac o obchodnej či ziskovej marži. Práve ziskové marže obchodom medziročne klesli (výnimkou sú len menšie reťazce ako Milk-Agro u nás a Norma v ČR).

Čo sa týka ceny pracovnej sily, pre reťazce sú lacnejší slovenskí zamestnanci. Najmenej z pridanej hodnoty spotrebujú zamestnanci Lidla a Kauflandu. Naopak, najviac „zhltnú“ u nás pracovníci Billy a v Česku pracovníci spoločnosti Tesco.

V závere možno konštatovať, že hovoriť o ryžovaní na inflácii v prípade reťazcov nie je úplne na mieste. A hoci ceny potravín v posledných rokoch rástli, nie je to len o maržiach obchodníkov, ale aj o ďalších faktoroch, ktoré ceny zdvíhajú – svoju rolu napríklad hrá počasie, regulácia daného štátu, veľkosť konkurencie a ďalšie. Podrobnosti priblížil predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu v článku Rast cien potravín: odborník o príčinách, riešeniach a ich dopadoch.