Nová transakčná daň postihne odchádzajúce platby fyzických osôb – podnikateľov aj všetkých právnických osôb. Ako ju optimalizovať a ktoré platby nie sú predmetom dane vôbec?
Všetci podnikatelia budú mať od 1.4.2025 novú povinnosť platiť daň z finančných transakcií. Aký vplyv bude mať na podniky, ukazujeme na niekoľkých príkladoch v článku Daň z finančných transakcií a jej dopady na firmy. Ako optimalizovať nové náklady, približujeme v tomto článku.
Sadzby dane z finančných transakcií
Zákon o dani z finančných transakcií priamo navádza na uprednostňovanie platby kartou pred platbou klasickým bankovým prevodom, resp. pred výberom hotovosti, čo vyplýva z výšky jednotlivých sadzieb:
- pre použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu: daň určená pevnou sumou vo výške 2 eurá za kalendárny rok, v ktorom bola platobná karta použitá,
- pre debetnú finančnú transakciu (úhradu napr. faktúry bankovým prevodom): 0,4 % zo sumy finančnej transakcie, najviac 40 eur za transakciu,
- pre výber finančných prostriedkov v hotovosti: 0,8 % zo sumy výberu bez stanovenia maximálnej výšky dane za transakciu.
Samostatná sadzba dane je určená pri preúčtovaní nákladov v súvislosti s vykonaním finančných transakcií, ktoré sa vzťahujú na činnosť v tuzemsku, a to 0,4 % zo sumy preúčtovaných nákladov, avšak bez stanovenia maximálnej výšky dane.
Platba kartou je pri platení transakčnej dane zvýhodnená
Z uvedených sadzieb teda vyplýva, že pre toho, kto uhrádza, je najvhodnejšie zvoliť si platbu kartou. Platobná operácia vykonaná platobnou kartou (okrem výberu hotovosti) totiž podľa zákona o dani z finančných transakcií nie je predmetom dane. Platí sa iba daň vo výške 2 eurá za použitie platobnej karty, a to bez ohľadu na to, koľkokrát bola platobná karta počas roka použitá a v akej sume boli vykonané transakcie.
Daň za použitie platobnej karty sa platí za každú jednu vydanú platobnú kartu v príslušnom kalendárnom roku, ak bola použitá aspoň raz bez ohľadu na to, že bola v priebehu tohto roka zrušená, resp. exspirovala. V prípade, ak daňovník v príslušnom kalendárnom roku platobnú kartu vydanú mal, ale ju nepoužil, daň sa neplatí.
Ako to však bude u podnikateľa na druhej strane – teda u toho, kto platbu platobnými kartami prijíma? Poplatky za terminál či zriadenie platobnej brány, ktorá umožňuje aj platby kartou nebudú až tak vysoké. Podnikateľ však zaplatí poplatok z každej transakcie, ktorú príjme cez platobný terminál alebo cez platobnú bránu. Výška poplatku závisí od viacerých faktorov, obvykle ide o cca 1 – 1,5 % zo sumy platby. Dodatočné platby sa teda prenesú z toho, kto uhrádza, na toho, kto platbu prijíma – a výnos nepôjde do štátneho rozpočtu v rámci konsolidácie verejných financií, ale vydavateľom platobných kariet, bankám či platobným bránam.
Aktuálne sa možnosť úhrady faktúry platobnou kartou vyskytuje najmä u väčších firiem, akými sú mobilní operátori alebo poskytovatelia webhostingových služieb. Je možné očakávať, že k nim najmä z dôvodu tlaku zákazníkov – podnikateľov pribudnú ďalší. Za poskytnutie takejto výhody odberateľom v podobe úspory na transakčnej dani však (ešte vyššie) poplatky prenesú na seba.
Nezabudnime ani na novinku účinnú od 1. januára 2025, a to zníženie limitu pre zjednodušené faktúry – doklady vyhotovené e-Kasou alebo tankovacím automatom v zákone o DPH. Pôvodné sumy 1 000 eur (pre hotovosť pri e-Kase) a 1 600 eur (napr. pre platobnú kartu pri e-Kase aj samoobslužnom automate na tankovanie) sa znižuje a zjednocuje na 400 eur vrátane dane.
Ak teda chce podnikateľ kúpiť tovar alebo službu „na bloček“ a chce si DPH z tohto nákupu odpočítať, musí sa zmestiť do 400 eur. Ak má v pláne nakúpiť napríklad tovar za vyššiu sumu a zaplatiť ho v obchode kartou, musí mu byť vystavená (riadna) faktúra so všetkými náležitosťami podľa zákona o DPH, vrátane jeho identifikačných údajov, a túto faktúru následne môže uhradiť cez platobný terminál (na bločku už bude len úhrada faktúry, nie jednotlivé položky – tie budú rozpísané na faktúre). Zároveň však treba zobrať do úvahy limit pre platby kartou na deň, obvykle ide o 3 000 eur.
Podrobné informácie nájdete v článku Faktúra vs. zjednodušená faktúra.
Úhrady faktúr nad 10 000 eur sa oplatí robiť kumulatívne
Pri porovnaní úhrady bankovým prevodom a hotovosťou vybranou z banky či bankomatu, výhodnejšia je prvá možnosť, nakoľko na hotovostné výbery sa vzťahuje vyššia sadzba dane.
Napríklad aj v prípade, ak by firma mala vyplatiť zamestnancovi preddavok na pracovnú cestu, z hľadiska sadzby dane je výhodnejšie poslať mu peniaze na účet než vyberať z účtu a poskytnúť mu hotovosť.
Zároveň je pri bankových prevodoch stanovený horný limit 40 eur za transakciu, pri výbere hotovosti horný limit nie je. Strop pri úhradách sa teda uplatní pri debetnej transakcii v sume 10 000 eur a viac.
Ak má podnikateľ viacero faktúr po sebe voči tomu istému dodávateľovi kumulatívne v sume vyššej ako 10 000 eur, z hľadiska transakčnej dane je výhodné zaplatiť ich v jednej platbe. Problematické pri takýchto kumulovaných úhradách však bude automatické párovanie úhrad na základe variabilného symbolu v účtovníctve u dodávateľa aj odberateľa. Taktiež by bolo pre dodávateľa nepríjemné, ak by odberateľ čakal na presiahnutie sumy 10 000 eur kvôli transakčnej dani, no faktúry by platil po splatnosti.
Príklad na výpočet sumy dane z finančných transakcií pri úhrade faktúry rôznymi spôsobmi
Podnikateľ prijal dve faktúry od jedného dodávateľa vo výške 4 000 eur a vo výške 10 000 eur.
A: Ak uhradí každú faktúru zvlášť bankovým prevodom, zaplatí pri tejto transakcii daň 56 eur - teda 0,4 % zo sumy 4 000 eur (16 eur) a zo sumy 10 000 eur (40 eur).
B: Ak uhradí tieto dve faktúry jednou platbou vo výške 14 000 eur, zaplatil by daň len v maximálnej výške 40 eur za transakciu.
C: Ak by si na túto faktúru vybral hotovosť z bankomatu, zaplatil by daň vo výške 112 eur (0,8 % zo 14 000 eur).
D: Ak by bolo možné vykonať úhradu platobnou kartou, kupujúci neplatí žiadnu daň. Za použitie platobnej karty zaplatí pevnú sumu 2 eurá za rok.
Zápočet vzájomných pohľadávok a záväzkov
Ak podnikateľ obchoduje s firmou, voči ktorej vystupuje ako dodávateľ, aj ako odberateľ (napr. od istej firmy nakupuje tovar a ona od neho nakupuje služby), dani z finančných transakcií sa vyhne, ak si bude svoje faktúry vzájomne započítavať. Ak by v ideálnom prípade boli vzájomné pohľadávky a záväzky na započítanie v rovnakej výške, daň z finančných transakcií sa platiť nebude, lebo k žiadnej odchádzajúcej platbe nedôjde. Ak si aj niečo podnikateľ doplatiť musí, suma platby, z ktorej sa bude počítať transakčná daň, bude nižšia.
Čo nie je predmetom dane z finančných transakcií
Zákon o dani z finančných transakcií vymenúva, ktoré transakcie nie sú predmetom dane vôbec. Uvádzame niektoré z nich, ktoré sa môžu najviac týkať „bežných“ podnikateľov:
- platobná operácia vykonaná v súvislosti s platením daní, odvodov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, odvodov do Sociálnej poisťovne a odvodov na zdravotné poistenie, ktorá bude poukázaná v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici (ktorého číslo alebo predčíslie je uvedené v zozname zverejnenom v publikačnom orgáne Ministerstva financií SR),
- platobná operácia v súvislosti s nákupom štátnych dlhopisov,
- platobná operácia obchodníka s cennými papiermi súvisiaca s nákupom cenných papierov v mene jeho klienta na účet tohto klienta; to neplatí, ak ide o platobnú operáciu z platobného účtu obchodníka s cennými papiermi, na ktorom sú vedené peňažné prostriedky obchodníka s cennými papiermi oddelene od peňažných prostriedkov jeho klienta podľa zákona o cenných papieroch a investičných službách a z ktorého obchodník s cennými papiermi vykonáva platobnú operáciu v súvislosti s obchodovaním na vlastný účet,
- platobná operácia vykonaná v rámci poštového platobného styku poskytovaného Slovenskou poštou,
- platobná operácia vykonaná medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa,
- platobná operácia odovzdania alebo vrátenia peňazí z notárskej úschovy,
- platobná operácia vykonaná na účte vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa osobitného predpisu,
- platobná operácia vykonaná platobnou kartou, okrem platobnej operácie, ktorou je výber finančných prostriedkov v hotovosti.
Z vnútrobankových prevodov medzi svojimi účtami sa transakčná daň neplatí
Pozrime sa teraz bližšie na výnimku, ktorou je platobná operácia vykonaná medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa. Ide o vnútrobankové prevody medzi vlastnými účtami, teda aj medzi transakčným účtom daňovníka a bežným účtom daňovníka, ak sú oba účty vedené v tej istej banke.
Znamená to, že ak má s. r. o. dva účty v jednej banke a prevádza si medzi nimi peniaze, tieto prevody nebudú zaťažené transakčnou daňou. Rovnako to platí pre živnostníka (SZČO), ktorý má dva účty v jednej banke – bežný aj podnikateľský. Ak si prevádza peniaze na svoj súkromný účet, banka mu daň z finančnej transakcie nestrhne. Ak by mal účty v rôznych bankách alebo by živnostník preposielal z podnikateľského účtu peniaze na účet napr. manželky, daň platí.
Ak by s. r. o. poslala peniaze svojmu spoločníkovi, hoci do tej istej banky (napr. výplatu mzdy, dividendu, pôžičku a podobne), z takejto transakcie sa bude daň platiť, nejde totiž o platbu medzi vlastnými účtami daňovníka. Spoločník a s. r. o. sú dve rozdielne osoby.
Väčšie využívanie hotovosti v podnikaní?
Zákazníci – nepodnikatelia sa transakčnej dane obávať nemusia. Môžu naďalej bez dodatočných nákladov platiť svoje výdavky aj vyberať hotovosť. Ak si predstavíme kamennú predajňu – obchod či prevádzku salónu a pod., kde platia zákazníci hotovosťou, môže byť pre podnikateľa výhodnejšie, aby túto hotovosť neodniesol na konci dňa do banky, ale do svojho trezora a používal ju ďalej na platenie svojich výdavkov. Takáto možnosť je však pomerne obmedzená a má svoje riziká. Tým hlavným je riziko krádeže, ak by podnikateľ mal u seba väčšiu hotovosť. Taktiež napríklad nemusí byť schopný platiť svojich dodávateľov v hotovosti (závisí, či sa vyskytujú v jeho blízkosti a je efektívne platiť faktúry v hotovosti). Ak má firma zamestnancov, môže zvážiť ich vyplácanie v hotovosti z týchto peňazí. Napríklad, pri výplate mzdy 1 000 eur bankovým prevodom zaplatí firma ďalšie 4 eurá na transakčnej dani, pri vyplatení z hotovostných zásob by neplatila žiadnu.
Na negatívny dôsledok zavedenia transakčnej dane, ktorým je zvýšený objem hotovosti v ekonomike, poukázala aj Slovenská banková asociácia (SBA). Vo svojej tlačovej správe uvádza, že tento trend bol zaznamenaný tak v krajinách Južnej Ameriky, ako aj v Maďarsku. „Hlavným dôvodom rastu hotovosti je daňová optimalizácia. V krajinách Južnej Ameriky sa okrem rastu hotovostných transakcií začali v obchodnom styku používať aj tzv. kvázi peniaze. Išlo o obdobu hotovosti nezaťaženej daňou, najčastejšie vo forme šekov, vkladových listov alebo dlhopisov provinčných oblastí.“
SBA ďalej upozorňuje, že zmena v náraste hotovosti nastala už v mesiacoch pred zavedením dane, keď sa klienti v snahe vyhnúť sa dani „predzásobili“ hotovosťou.
Zahraničné účty, kryptoaktíva a daň z finančných transakcií
Mnohým podnikateľom po avizovaní dane z finančných transakcií napadlo, že svoje účty prenesú do zahraničia, resp. budú platiť cez zahraničné platobné služby ako Revolut, Wise či PayPal. Zákon však na tieto situácie pamätal a ak by podnikatelia platili svoje výdavky z týchto účtov, okrem platenia samotnej transakčnej dane v rovnakej výške na nich budú prenesené ďalšie povinnosti, ktoré inak robí banka. Okrem osoby daňovníka (teda toho, kto je daňou zaťažený) sa podnikateľ stane aj platiteľom dane – teda tým, ktorý štandardne mesačne odvádza daň štátu a plní ďalšie oznamovacie povinnosti či povinnosť vedenia záznamov, čo je administratíva navyše.
Zároveň treba dodať, že finančná správa sa o takýchto účtoch má možnosť dozvedieť predovšetkým v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ale aj priamo z účtovníctva firmy, ak by prišla na kontrolu.
Ako výhodné by sa mohlo javiť používanie virtuálnych mien, resp. kryptoaktív, nakoľko platby uskutočnené z „krypto-peňaženky“ podľa aktuálne schváleného znenia zákona nepodliehajú dani z finančných transakcií. Ak však za nákup kryptoaktív zaplatí podnikateľ z firemného účtu, za odchádzajúcu debetnú platbu mu strhnutá transakčná daň bude (0,4 %, max. 40 eur). Treba tiež povedať, že platenie kryptoakívami v bežnom platobnom styku na Slovensku zatiaľ nie je veľmi rozšírené.
Odkedy sa má platiť daň z finančných transakcií?
Účinnosť nového zákona je stanovená na 1.1.2025, avšak daň z finančných transakcií by sa mala začať platiť od 1. apríla 2025, teda prvýkrát za transakcie uskutočnené v apríli 2025. Dovtedy je ešte pomerne veľa času na prípadné novelizácie zákona. Minister financií, Ladislav Kamenický, už niektoré zmeny aj avizoval, napríklad vyňatie neziskového sektora z platenia dane. V rámci novely sa môžu uskutočniť aj ďalšie zmeny, ktoré môžu upraviť možnosti optimalizácie daňovej povinnosti.
