Franchisingové podnikanie je principiálne založené na tom, že sa úspešné a praxou overené podnikanie „zabalí“ do jedného balíka a predá sa vo forme franchise licencie ďalšiemu podnikateľovi. Prijímateľ licencie (franchisant) takto získané vedomosti ďalej zúročuje vo svojom vlastnom podnikaní. Z toho automaticky vyplýva, že základným poplatkom vo franchisingu je vstupný poplatok, čiže cena franchise licencie.
Franchsie licencia sa platí zvyčajne pri podpise zmluvy. V závislosti od výšky poplatku a dohody zmluvných strán sa vstupný poplatok platí jednorázovo, alebo určité percento pri podpise zmluvy a zbytok pred alebo po úvodnom zaškolení.
Vstupný poplatok hrá veľmi dôležitú úlohu pri predaji franchise koncepcie. Je to cena za vedomosti, skúsenosti, značku (ochrannú známku) a často aj ďalšiu technickú podporu, ako napríklad software potrebný k podnikaniu, zaškolenie a pod.
Franchise licencia môže byť „jednoduchá“ a master licencia.
Master licencia je zakúpená zo zahraničného zdroja (franchisor a franchisant majú sídlo firmy v rozdielnej krajine). Takáto licencia zvyčajne obsahuje právo na poskytovanie ďalšej, jednoduchej licencie na domácom trhu master-franchisanta.
Jednoduchá franchise licencia sa kupuje od franchisora v tej istej krajine kde je jeho sídlo alebo od partnera s master licenciou. Licencia v tomto prípade určuje aj teritoriálnu pôsobnosť franchisanta (mesto, okres, kraj, a pod.).
Royalty, mesačný poplatok je pri väčšine koncepciách štandardným poplatkom. Predstavuje percentuálnu výšku z mesačného obratu franchisanta (cca 2 – 8%) alebo sa určuje ako fixná suma. Fixne určený mesačný poplatok môže mať svoje výhody ale aj nevýhody.
V prípade fixne určených poplatkov je vhodné zakomponovať do franchise zmluvy zmenu výšky poplatku pre obdobie, kedy franchise partner nemôže mať dostatočne veľký obrat. Takéto prípady sú charakteristické na začiatku, pri nábehu podnikania, v čase „mimo sezóny“ a pod.
Pôvod slova royalty je francúzsky a pochádza zo stredoveku (royal = kráľ). Slovo sa významovo spájalo s právom kráľa k vyberaniu poplatkov. Od XIX. storočia sa používanie slova royalty rozšírilo aj na práva poskytnuté v oblasti národného hospodárstva (napr. poplatok v baníctve), no neskôr sa rozšírilo aj na použitie pri autorských právach (poplatok za množstvo predaných kníh, vystúpení (umelcov), hudobných nosičov, atď.)
Uvedené poplatky sa môžu kombinovať, zlučovať, alebo aj vynechať. Alternatívne riešenia sú napríklad:
- nie je vstupný poplatok, ale zmluva zaväzuje franchisanta vybaviť prevádzkové (kancelárske výrobné, a pod.) priestory podľa definovaného imidžu materskej firmy (franchisora). Taktiež môže prijímateľa koncepcie zaviazať k tomu, aby potrebné prístroje, nábytok resp. ďalšie zariadenia odkúpil od franchisora, alebo iného subdodávateľa.
- nie je mesačný poplatok (royalty ), nahrádza sa iným príjmom, napríklad: franchisant materiály a tovar nakupuje výlučne od poskytovateľa licencie. Franchisor takto získava ekvivalent royalty (zisk je rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou tovaru pre franchisanta)
Poplatok za reklamu môže, ale nemusí byť súčasťou franchise zmluvy. V prípade, ak franchisor neurčí v zmluve zvlášť poplatok na reklamu, môže ju zahrnúť do royalty, kde sa mesačný poplatok zvýši o cca 2 – 3 %.
Ďalšie poplatky môžu byť napríklad: prenájom zariadenia, budovy, apod., vždy musia byť presne určené a zakomponované vo franchisingovej zmluve.
Viac informácii nájdete na stránke www.franchiseportal.sk
