Credo Ventures je pražská venture kapitálová firma, ktorá prostredníctvom svojich venture fondov podporuje technologické startupy zo strednej a juhovýchodnej Európy. Vo svojom portfóliu má zainvestovaných 15 startupov a medzi investormi sedia zakladatelia úspešných technologických firiem ako je AVG alebo Avast. Len nedávno naštartovali už druhý fond s rozpočtom 34 miliónov eur, ktorý predstavuje zaujímavú šancu aj pre slovenské IT startupy ako sa zmeniť na globálnu firmu.
V rozhovore s jedným z partnerov fondu Andrejom Kiskom prinášame zaujímavé informácie o tom, ako vlastne tento fond funguje, čo môžu startupisti od neho čakať, aké podmienky musí startup spĺňať, aby bol pre Credo atraktívny, ale aj informácie čo robiť, ak chcete investovať spolu s Credo Ventures do rýchlorastúcich firiem.
Čo musí startup spĺňať, aby sa ste v Credo Ventures vážne zvažovali investíciu?
Investujeme do technologických startupov v strednej a juhovýchodnej Európe v seed a series A fáze. Znamená to, že v seed fáze má startup prvý prototyp produktu a hľadá financovanie primárne na jeho dokončenie. V Series A fáze má už buď prvotné tržby 5 – 10 000 eur mesačne alebo má veľkú užívateľskú základňu a oba z týchto faktorov musia dokazovať, že produkt, ktorý firma vytvorila v seed fáze niekto aj reálne používa, niekomu rieši veľký problém a ideálne je, ak už za riešenie tohto problému zákazníci aj platia. V series A fáze ide kapitál na škálovanie toho produktu. Je to investícia do predajného tímu, do marketingu, ide o to, aby sa produkt dostal medzi čo najširšiu masu zákazníkov.
Okrem štádia a potenciálu firmy, zvažujeme aj ďalšie kritériá. V prvom rade musí byť z toho nášho regiónu a musí byť z oblasti IT, čiže zaujímajú nás softvérové a hardvérové spoločnosti. Okrem toho musí mať globálne ambície a s tým aj spojený globálny potenciál jeho produktu. Je to z toho titulu, že my si definujeme startup ako firmu, ktorá je schopná rásť 5 – 10 % každý týždeň. To znamená, že startup musí dokázať, že sa vie dostať v tržbách na desiatky miliónov eur v horizonte približne 5 – 7 rokov. Na to, aby to nejaký startup dosiahol musí mať produkt s globálnym potenciálom. Preto hľadáme spoločnosti, ktorých produkt je unikátny na celosvetovej úrovni.
Ako vyhľadávate investície? Oslovujete startupy častejšie vy alebo skôr oni kontaktujú vás?
Chodíme po rôznych startupovských akciách a vyvíjame rôzne marketingové aktivity, aby sme si vybudovali značku. Naším cieľom je, aby si podnikateľ spomenul aj na Credo Ventures v čase, keď si povie, že potrebuje kapitál a ide hľadať investora. Z tohto titulu dostávame pomerne veľa biznis plánov. Rovnako sme na trhu vyše 5 rokov a máme vybudovanú sieť kontaktov. Veľa biznis plánov nám preto chodí aj cez referencie.
Skôr minoritnou možnosťou je, že sa dozvieme o firme v neskoršej fáze rozvoja, ktorá má potenciál, generuje zaujímavé tržby a aktívne ju oslovíme s ponukou financovania.
Väčšina z tých približne 600 biznis plánov, ktoré ročne vidíme k nám príde buď cez referencie, alebo si nás podnikatelia nájdu priamo online a oslovia nás.
Konkrétne, za rok 2014 sme videli 640 biznis plánov a zainvestovali sme do troch. Zo 640 biznis plánov sa stretneme asi so 150 – 200 podnikateľmi osobne. Sú to tí, ktorých projekty prejdú prvým screeningom a hovoríme si, že by sme sa o nich chceli dozvedieť viac.
Čo to znamená mať Credo Ventures ako investora z pohľadu startupu? Ako s podnikateľmi pracujete a čo môžu od vás očakávať?
Investujeme do minoritného podielu vo firme. Ak zrátame seed aj series A fázu vo firme je to okolo 15 – 35 %. Snažíme sa podporovať exitujúci manažment, nechceme ho vymieňať. Rovnako sa snažíme počúvať zakladateľov firmy, zaujímame sa čo sú ich najväčšie problémy a snažíme sa im pomôcť ich nejakým spôsobom vyriešiť. Máme v predstavenstve firmy jedného zástupcu a s majiteľmi sa stretávame pravidelne raz za mesiac. V mesačných cykloch riešime strategické témy, na týždennej báze komunikujeme a riešime množstvo operatívnych vecí.
Rovnako je nastavená aj naša pomoc, lebo v začiatkoch má startup problémy s dvomi vecami – nájdenie kvalitných ľudí a nájdenie dostatočného počtu zákazníkov. Preto máme v tíme Andrewa Banksa, ktorý sa snaží pomôcť s hľadaním odborníkov a využívame synergie z našich portfóliových firiem a investorov, ktorí už majú veľa zákazníkov a prešli si tou cestou ich hľadania. Vďaka tomu vedia ďalej startupom odovzdávať svoje skúsenosti ako na to.
Máme nastavený aj reporting, ktorého súčasťou je súvaha a výkaz ziskov a strát. Sú to podklady pre každomesačné stretnutie, na ktorom diskutujeme ako sa biznis vyvíjal a čo môžeme zlepšiť.
Aké iné benefity dokážete startupistom vo vašom portfóliu okrem financií ponúknuť?
Najdôležitejší benefit, ktorý startupom okrem kapitálu vieme dať je najťažšie opísateľný. Keď sa vžijete do úlohy CEO (chief executive officer – výkonný riaditeľ) tak zistíte, že je to strašne osamelý džob, pretože máte v hlave kopec otázok, na ktoré nie sú jasné odpovede. Nemáte sa s kým o nich veľmi poradiť, pretože vaši zamestnanci vám neporadia, skôr sa na vás obracajú ako na toho sebavedomého človeka, ktorý presne vie, čo robí. Ale v skutočnosti má každý startup veľa otázok, na ktoré neexistujú jednoznačné odpovede. Dôvod je jednoduchý, startup totiž zvyčajne robí niečo čo nikto predtým nerobil. Príkladom takejto otázky je ako budete predávať produkt, ktorý dnes nikto iný nemá. To sú otázky, na ktoré neexistujú žiadne správne odpovede a zároveň neexistuje žiadne fórum, kde by sa mohol tento CEO radiť. Takže najdôležitejšia úloha nás ako investora je dvihnúť telefón, keď nám zavolá CEO niektorej z našich portfóliových firiem o desiatej večer s tým, že má otázky od nejakého zákazníka a stráviť s ním hodiny na telefóne a zdieľať s ním skúsenosti, ktoré máme my alebo naši poradcovia z iných startupov. To je niečo, čo sa ťažko vysvetľuje a čo zakladatelia doceňujú až v momente, keď sa pustíme spolu do biznisu. Investícia je o partnerovi, ktorý už niekoľko startupov videl a má skúsenosti, ktoré mu môžu zakladateľom pomôcť rásť rýchlejšie a robiť menej chýb.
A potom sú ľahšie popísateľné benefity: hľadanie ľudí do tímu, či zákazníkov. Ďalej máme v našom poradnom výbore veľkých európskych investorov ako Index Ventures, Esther Dyson a iných, ktorí sú (v prípade, že sa bude firme dariť) veľmi dobre pripravení doň rýchlo dodať veľké množstvo likvidity a pomôcť s ešte rýchlejším rastom. Nehovoriac o tom, že majú veľmi dobré kontakty aj na iné startupy atď. Výhodou je, že startup už veľmi dôverne poznajú, pretože ho stretávajú každého pol roka na našich poradných meetingoch.
Ďalším benefitom sú naši sektoroví experti, ktorých nazývame venture partneri, ktorých máme momentálne vo firme štyroch. Je to napríklad bývalý CEO AVG Karel Obluk, bývalí zakladatelia Cognitive Security, atď. Všetko sú to zakladatelia veľkých technologických spoločností, ktorí majú nejakú sektorovú expertízu a dokážu začínajúcim startupom z tejto oblasti pomôcť.
Koľko celý proces od prvého stretnutia až po získanie investície trvá? Kapitál môžu očakávať startupisti ihneď, či ho uvoľňujete v tranžiach?
Celý proces od prvého stretnutia až po zaslanie peňazí trvá rôzne, ale v priemere sú to tri mesiace. Čo sa týka uvoľňovania kapitálu je to tiež individuálne. Máme firmy, kde sme dali 2 milióny eur hneď a máme firmy, ktorým dávame hotovosť postupne. Závisí to od toho kedy tá firma a na čo potrebuje peniaze. Ak máme firmu, ktorá čím skôr potrebuje nakúpiť veľké množstvo zásob kvôli produktu, aby ho mohla dostať na trh, tak je logické, že mu dáme kapitál hneď. Na druhej strane, pokiaľ bude tá firma vyvíjať nejaký produkt a bude potrebné ho po častiach financovať nemá zmysel im dávať celý kapitál hneď na začiatku. Celkovo sú tranže 50 – 60 % našich investícií.
Na čo nie sú naše startupy pripravené? S čím mávate najväčší problém pri rokovaní s nimi?
Problémom býva termsheet, ktorý ako investor predkladáme startupu. Termsheet sumarizuje základné podmienky investičnej transakcie. Väčšina podnikateľov nevie ako funguje board a čo je liquidation preference. Sú to pre nich nové pojmy, ktoré nemajú naštudované. Na prvý pohľad to vyzerá hrozne a obávajú sa toho. Je to taká šoková terapia.
My sa snažíme pri tých investičných podmienkach dodržiavať štandardné podmienky obvyklé všade vo svete. Je to z toho dôvodu, aby do ďalších investičných kôl mohli vstupovať aj zahraniční investori. Kvôli tomu sa snažíme s nimi náš termsheet zosúladiť. Problém je v tom, že mnoho z týchto štandardných bodov a procesov na Slovensku nikto nepozná. Vždy potom nasleduje taký proces, že si s tými podnikateľmi musíme sadnúť a vysvetliť im každý bod v termsheete. Nakoniec prídu na to, že to vôbec nie je také strašné, len je to veľa slovíčok, ktoré nepoznajú. Týmto procesom si spolu prejdeme ešte pred tým, ako urobíme investíciu, aby sme sa potom vyhli nejakým nepríjemným prekvapeniam.
A čo vaše exity z podniku? Aké máte s nimi skúsenosti?
Naše skúsenosti sú pomerne dobré. Hovorí sa, že je problém predať firmu investorovi zo západu hlavne kvôli tímu. Nový investor zvyčajne chce, aby sa celý tím presťahoval k nemu, ale niekomu z Čiech či Slovenska, kto tu má celú rodinu sa často nechce odísť preč. My sme tieto skúsenosti nemali, je to asi preto, že investujeme do IT firiem s ťažkým technologickým produktom, ktorý má veľkú hodnotu pre veľkých zákazníkov. Napríklad Cognitive Security, ktoré sme predali Ciscu menej ako dva roky po tom, čo sme do nich investovali. Na tej technológii niekto robil dlhé roky a naša úloha bola zobrať tú technológiu z univerzitného prostredia a ukázať ju firmám na celom svete a povedať im, akú super technológiu Česi vymysleli. Veľké firmy o to skutočne prejavili záujem. Napríklad Cisco si povedalo, že nebude kupovať technológiu za veľké peniaze, ktorú si navyše môžu kúpiť aj jeho konkurenti, ale rovno si kúpia celú firmu. Výsledkom toho bolo, že si Cisco v Prahe otvorilo výskumné centrum. Nám sa ukázalo, že aj globálne firmy sú ochotné pracovať so stredoeurópskymi firmami, dokonca tu otvárať svoje výskumné centrá, pokiaľ sa samozrejme ukáže, že ten startup má dostatočne silný technologický základ a je vedený dostatočne skúseným tímom, ktorý je schopný pridať aj veľkej firme hodnotu.
Pozrime sa ešte na druhú stranu. Ako hľadáte investorov do fondu?
V tomto sa Credo snaží fungovať ako štandardný manažér, ktorý má uzatvorený venture kapitálový fond. Náš fond Credo Stage 1 sme uzatvárali v roku 2010 a naraisovali sme do neho 18 miliónov eur. Oslovili sme 33 technologických podnikateľov z Česka a zo Slovenska. Ten fond má životnosť cca 10 rokov, z ktorých prvých 3 – 5 rokov investuje a zvyšok tej životnosti už len manažuje to existujúce portfólio. Zvyčajne to funguje tak, že druhý fond zakladáte, keď končí investičné obdobie toho prvého. Výsledky toho prvého fondu vás vlastne oprávňujú ísť za investormi a požiadať ich o peniaze.
Koncom roka 2014 začiatkom 2015 končilo investičné obdobie prvého fondu Credo Stage 1 a my sme začali hľadať financie pre náš druhý fond. Oslovili sme tú istú skupinu podnikateľov ako pri prvom fonde, zatiaľ sme neoslovovali nikoho iného. Tí vložili do druhého fondu 34 miliónov eur. Plánujeme ho však po dobu 12 mesiacov otvoriť aj pre nových investorov. Momentálne máme vytipovaných nejakých ľudí, ktorí by dobre dopĺňali súčasný zoznam investorov, medzi ktorých patria veľké technologické firmy ako RSJ, zakladatelia Avastu, zakladatelia AVG , zakladateľ Linetu a iní. Oslovujú nás aj ľudia z technologického biznisu, ktorých nepoznáme. S nimi si potom dáme stretnutia a ak zapadajú do našej stratégie, tak sa môžu stať našimi investormi.
Aké kritériá potenciálny investor musí spĺňať ak chce vstúpiť do vášho fondu? Aký je minimálny vklad do fondu?Môže ním byť hocikto, kto má peniaze a chce ich zhodnotiť lepšie ako v banke?
Minimálny vklad do fondu je 500 000 eur, no typicky sa investuje okolo milión až milión a pol eur. Ale máme vo fonde aj zopár investorov, ktorý vkladajú výrazne väčší kapitál.
Ak by chcel niekto cudzí, koho sme neoslovili vstúpiť ako investor do fondu, prijali by sme ho, pokiaľ by sme ho spoznali a povedali by sme si, že s ním chceme pracovať. Nás peniaze netlačia, skôr hľadáme investorov, ktorí sú zároveň ochotní pracovať so startupmi, ktoré máme zainvestované vo fonde a hlavne technologickú komunitu poznajú. Napríklad zakladatelia Avastu – dostali kapitál z firmy a teraz chcú vidieť rásť novú generáciu technologických podnikateľov, aby vyrástli v Čechách, na Slovensku a sú ochotní im pomôcť, tak, že sa s nimi stretnú a vedia im poradiť. Od našich investorov teda nechceme len kapitál, ale vítame aj istý stupeň ich angažovanosti a nejaký stupeň ochoty pracovať so začínajúcimi podnikateľmi.
