Pýtate sa prečo sú české a slovenské startupy také odlišné? Je medzi nimi asi taký rozdiel ako medzi stredoeurópskymi a svetovými startupmi. Chýba im len čas, majú krátku históriu vďaka čomu nestihli ešte na tie vyspelejšie dorásť.
Aj keď sa niekomu môže zdať, že medzi slovenskými a českými startupmi nie sú markantné rozdiely, skutočnosť je opačná. Zatiaľ, čo v Čechách rastie množstvo technologických firiem, z ktorých sa stávajú globálne úspešné spoločnosti, na Slovensku by sa dali narátať na prstoch jednej ruky. Prečo je česká komunita niekde úplne inde ako tá slovenská sme sa spýtali Andreja Kisku, ktorý pôsobí v pražskej venture kapitálovej firme Credo Ventures a v problematike financovania startupov je ako doma. Hovorí, že na Slovensku je tak veľa kapitálu, že ak sa slovenskému startupu nepodarí získať financie doma, tak už ich nezoženie nikde.
Napriek veľmi podobnej štartovacej čiare vidno v Česku viac príkladov úspešných startupov v porovnaní so Slovenskom. Ako to vidíte vy z pohľadu investovania do technologických startupov?
Ide o veľmi komplexnú otázku, ale pokúsim sa to zhrnúť. Rozdiel je v tom, že slovenská startupová komunita je menej vyzretá ako česká. My v Credo Ventures väčšinou investujeme do dvoch typov startupov – zaujíma nás niekto, kto má veľmi silné technologické jadro a to sú najmä spinoffy – sofistikované technologické produkty. Druhou skupinou, ktorá nás zaujíma sú ľudia, ktorí už majú skúsenosť s budovaním globálneho startupu a vedia ako na to. Keď sa pozriete na Česko sú tu startupy ako Good data, ktorý naraisoval kapitál v hodnote 100 miliónov dolárov, je tu Socialbakers, ktorý naraisoval 30 miliónov dolárov a ďalšie startupy, ktoré sú na úrovni 10 miliónov dolárov. Ak tieto výsledky porovnáme so Slovenskom, tak na Slovensku nenájdete startup, ktorý by získal od investorov desiatky miliónov dolárov. Z hľadiska budovania svetových firiem máme na Slovensku jednu veľkú success story, ktorou je Eset, ale oproti tomu je v Česku AVG, Avast, RSJ, Linet a mnohé ďalšie.
Ako sa prejavuje menšia vyzretosť slovenských startupov v porovnaní s českými?
Rozdiel je v tom, že ak začínate v startupe, ktorý má 10 – 15 ľudí a má dobrú dynamiku rastu, tak následne získa od investorov 1, 5, 10 či 100 miliónov dolárov a z tohto startupu sa stane globálna korporácia, ktorá má stovky zamestnancov a je dosť veľká šanca, že vás džob v tej firme v určitom momente prestane baviť. Ak ste ale na vrcholových pozíciách technologickej firmy a vidíte, čo sa nové deje v danom odvetví, čo robia konkurenti, tak máte veľmi dobré prostredie na to, aby vás napadol nejaký vlastný nápad na startup a zároveň ste videli už v prechádzajúcom startupe, ako sa taký startup tvorí. A to je tá najdôležitejšia kombinácia – skúsenosť s riadením a fungovaním v startupe a unikátny nápad či produkt. Keď sa tieto dva faktory spoja, tak ste schopný získať kapitál od investorov a založiť globálny startup. A kvôli tomu, že v Čechách je disproporčne viac takýchto startupov a úspešných príkladov, je tam aj disproporčne viac podnikateľov, ktorí z týchto startupov odchádzajú s veľmi dobrým nápadom a veľmi dobrými skúsenosťami a začínajú zakladať ďalšie startupy. Na Slovensku máme pár firiem okrem Esetu – Sygic, Pixel Federation, Piano, ale je veľmi málo ľudí, ktorí z nich odchádzajú a zakladajú startupy. Takže na Slovensku môžeme vidieť aj startupy so zaujímavou myšlienkou, ale len veľmi málo to vie pretaviť do skutočného svetového biznisu. To je podľa môjho názoru základný rozdiel medzi českým a slovenským ekosystémom.
A ak by sme sa pozreli na náš región ako celok a porovnali ho so svetom.
Rozdiel medzi regiónom strednej Európy a svetom je v zásade rovnaký ako medzi Českom a Slovenskom, ale v omnoho väčšom meradle. Sillicon Valley je mekka startupov, tam odchádzajú z iných startupov, ale aj veľkých firiem ako je napr. Google, Facebook veľmi skúsení ľudia, ktorí sú pripravení založiť startup a je veľká šanca, že čo vymyslia, bude unikátne alebo že sa to globálne presadí. Ďalšou výhodou je, že majú prístup ku zákazníkom. No a napokon je tu ešte jedna prekážka navyše. Ak by rovnaký človek býval v Česku alebo na Slovensku, tak o tri ulice ďalej nesedí Google alebo Facebook, ktorí poznajú prácu so startupmi, ale naopak o tri ulice ďalej nájde napríklad banku, ktorá prácu so startupmi vôbec nepozná a zároveň je nemotorným veľkým kolosom. Jeden z našich mentorov Roman Staněk hovorí, že je jednoduchšie získať termín stretnutia so CTO Morgan Stanley ako so CTO Českej sporiteľne – a je to o tom, ako tie korporácie pracujú s tými startupmi.
Naše startupy sú teda v istej nevýhode v porovnaní napríklad s americkými. Chýba nám história, no ak je tá hlavným problémom, chce to len čas, nie?
Naša startupovská komunita potrebuje naozaj len čas! Ekosystém je ešte len na začiatku svojho vývoja a teraz si musíme počkať, kedy vygenerujeme prvé success stories. Z nich vypadne pekné PR, takže viac ľudí bude motivovaných začať podnikať a zakladať startupy a z nich vypadnú ďalší ľudia, ktorí budú zakladať ďalšie startupy. Bude to ako snehová guľa, ktorá sa začne nabaľovať a je veľmi málo vecí, ktoré my môžeme urobiť preto, aby sa tá guľa začala nabaľovať rýchlejšie.
Aké sú Vaše rady pre tých, ktorí by chceli začať podnikať, aby sa z nich stali úspešní startupisti?
Je ich viacero, ale také tri najdôležitejšie:
- Ak chcete založiť startup, tak sa najskôr choďte sa zamestnať do globálneho startupu a naučte sa, ako sa to robí. O tri či štyri roky sa môžete vrátiť domov a môžete byť za úplné hviezdy a založiť svoj startup. Je to investícia, ktorá sa veľmi vyplatí.
- Prilákajte do tímu ľudí, ktorí sú chytrejší a skúsenejší ako vy. Zakladateľ firmy by ich mal len spájať dohromady.
- Pamätajte si, najlepší investor je zákazník. Neberte investíciu, ak nemusíte. Ak máte technologický tím, motivujte ho podielom vo firme.
A čo zopár rád pre tých, ktorí si už svoj startup založili?
Tým by som odporučil snažiť sa získavať čím viac zákazníkov. Okrem toho je potrebné si uvedomiť, že ak nie sú schopní získať peniaze na Slovensku, kde sú pre startupy tak ľahko dostupné, tak už ich nezískajú nikde!
