Zaujímavé zmluvné podmienky

Podnikatelia často pri svojich obchodných aktivitách uzatvárajú zmluvy za pomoci rozličných vzorov ľahko dostupných na internete. Vo väčšine prípadov sú takéto vzory zmlúv z právneho hľadiska nezávadné, avšak obsahujú len zlomok možností, ktoré obchodníkom dáva do rúk zákon. Mnoho podnikateľov (predovšetkým tých začínajúcich) počíta pri uzatváraní zmluvy s tým, že ich obchodný partner je spoľahlivý a v budúcnosti pri spolupráci s ním nemôžu nastať vážnejšie problémy, preto zmluvu považujú iba za akúsi formalitu. Opak je pravdou! Zmluva predstavuje najdôležitejší právny nástroj pri styku fyzických osôb či podnikateľov a je nevyhnutné držať sa vždy hesla: „Dvakrát čítaj a raz podpíš.“ Často sa totiž stáva, že pre chyby a nedostatky zmluvy sa poškodená strana následne len ťažko dovolá svojich práv – dosiahnutia dohodnutého plnenia či spätného získania vlastných peňazí. To, aké zmluvné ujednania môžete pri kontraktačnej praxi využiť a zároveň aké môže proti Vám využiť protistrana, sa pokúsime priblížiť práve v tomto článku.

Forma a obsah zmluvy, okamih vzniku zmluvy

Predtým, než poukážeme na niektoré z užitočných a zákonom uznávaných kontraktačných doložiek, považujeme za dôležité pripomenúť si problematiku formy a obsahu zmluvy z hľadiska platnosti – od toho sa odvíja všetko ostatné. Pri čítaní obchodného alebo občianskeho zákonníka si podnikatelia môžu všimnúť, že zákon často krát vyžaduje písomnú formu dohody. Dôvod je jednoduchý – čo nie je na papieri, ako keby ani neexistovalo, resp. preukkazovalo sa len veľmi ťažko. V súčasnej dobe našťastie okrem papiera existujú aj ďalšie možnosti, pri ktorých je naplnená zákonná podmienka: „Zmluva musí byť uzatvorená písomne“, a tými sú napríklad email či SMS. Vždy, keď Vás napríklad priateľ či známy požiada o finančnú pomoc, je vo Vašom vlastnom záujme potvrdiť vznik záväzku aspoň v niekoľkých slovách napísaných aj vlastnou rukou.

Napríklad: „ Ja, dole podpísaný X, týmto potvrdzujem, že Y požičiavam 2.000 EUR so splatnosťou do 31.12. 2013. Ja, dole podpísaný Y, týmto potvrdzujem, že som prevzal 2.000 EUR, a zaväzujem sa ich vrátiť do 31. 12. 2013. “

Aj takéto stručné potvrdenie spĺňa podstatné náležitosti zmluvy a zabezpečuje, že v budúcnosti sa vyhnete závažným problémom s dokazovaním, aké sú v súčasnej dobe skutočne časté. Tým sa dostávame k problematike obsahu zmluvy.

Zatiaľ čo príkladná zmluva o pôžičke vyžaduje z hľadiska obsahu identifikáciu zmluvných strán a predmetu pôžičky, náležitosti iných zmlúv sa môžu líšiť. Tieto náležitosti môžeme označiť ako zmluvný základ, bez ktorého by bola celá zmluva neplatná. Predtým, než do zmluvy zahrniete akékoľvek dodatočné ujednanie, odporúčame overiť základné náležitosti v texte zákona. To, čo zmluva medzi stranami neupravuje, avšak ani nevyžaduje k svojej platnosti (teda ujednania nad rámec zmluvného základu), obvykle upravuje sám zákon. Práve takéto vzťahy si následne môžete so zmluvným partnerom upraviť podľa vlastnej potreby

Nezabúdajte, že mimo vymedzené typy zmlúv upravené občianskym alebo obchodným zákonníkom (zmluva o dielo, kúpna zmluva, zmluva o obchodnom zastúpení a pod.), ktoré by z hľadiska obsahu nevyhovovali Vašim potrebám, existuje tiež možnosť uzavrieť tzv. inominátnu, teda nepomenovanú zmluvu. Aj neobvyklý typ záväzku je možné zachytiť zmluvou, a to za podmienky dodržania písomnej formy, dostatočne presného určenia predmetu záväzku a identifikácie zmluvných strán. Možnosť uzatvorenia nepomenovanej zmluvy je zakotvená v § 269 ods. 2 obchodného zákonníka a v § 51 občianskeho zákonníka.

Nakoniec považujeme za vhodné poukázať na okamih samotného vzniku zmluvy. Ako už bolo spomenuté, veľká časť obchodných záväzkov dnes vzniká na základe výmeny emailov. Je pritom bežné, že strany si medzi sebou vymenia aj niekoľko správ s rôznym obsahom a podmienkami. Kedy potom vzniká samotná zmluva, tj. čo sa stáva záväzným?

Vo všeobecnosti rozlišujeme pravidlá last shot a knock out.

Pravidlo last shot hovorí o platnosti tej verzie zmluvy, s ktorou Váš obchodný partner súhlasí ako s poslednou. Napríklad, Vášmu obchodnému partnerovi ponúknete 100 kusov tovaru A, avšak protistrana súhlasí s dodaním 50 kusov, tj. vykonala voči Vám protiponuku. Vyjadrením Vášho súhlasu sa zmluva na dodanie 50 kusov stáva uzatvorenou.

O pravidle knock out hovoríme vtedy, keď Vášmu obchodnému partnerovi adresujete ponuku s odkazom na Vaše obchodné podmienky. Obchodný partner Vašu ponuku príjme, avšak odkáže na jeho obchodné podmienky, ktoré sú od tých Vašich odlišné (dodacie doby, spôsob prevzatia a pod.). Za platné sa v takomto prípade považujú tie podmienky, ktoré sa obsahovo prekrývajú, ostatné sa riadi zákonom.

Vyššie uvedené pravidlá samozrejme neplatia iba pri výmene emailov. Ak obdržíte návrh zmluvy aj v inej forme a niektoré z podmienok sa Vám nebudú zdať korektné, pozmeňte alebo vylúčte ich z dohody a adresujte Vášmu partnerovi ako protinávrh. Dávajte si vždy pozor na to, v akom štádiu a s čím vyjadrujete svoj súhlas, ktorý bude mať zásadný vplyv na ďalšie plnenie zo zmluvy. Raz, keď už je zmluva uzavretá, akejkoľvek následnej zmeny možno dosiahnuť iba na základe vzájomnej dohody, ktorá s odstupom času nemusí byť realizovateľná.

Ochrana pred neplatnosťou celej zmluvy – tzv. Salvátorská doložka

Salvátorská doložka (z latinského salvator – zachránca) predstavuje zmluvné ujednanie, ktorého účelom je zaistiť platnosť čo najväčšej časti zmluvy, ak sa niektoré z ustanovení zmluvy ukáže ako neplatné. V opačnom prípade by zmluva ako celok mohla byť prehlásená za neplatnú, napríklad z dôvodu neurčitosti.

V praxi by doložka znela takto:

V prípade, že bude niektoré z jednotlivých ustanovení zmluvy považované za neplatné, nevymáhateľné či neúplné, nebude mať táto skutočnosť vplyv na platnosť zostávajúcich ustanovení zmluvy. “

Ochrana citlivých alebo utajovaných informácií

Podnikáte v obore, kde úspech závisí od zabezpečenia know-how? Potom by ste mali venovať pozornosť nižšie uvedenej doložke o utajení, ktorou pri zmluvnom styku s obchodnými partnermi Vaše know-how zabezpečíte podobne ako konkurenčnou doložkou (tá je predmetom pracovneprávnych vzťahov so zamestnancami).

Zákon chráni obchodné tajomstvo iba vo všeobecnej rovine, a to v niekoľkých paragrafoch. Je preto na Vás, aby ste svoje obchodné tajomstvo bližšie špecifikovali a zahrnuli do zmluvy ujednaním v zmysle:

„ Zmluvné strany prehlasujú, že skutočnosti týkajúce sa výroby a poskytnutia predmetu zmluvy sú vecou obchodného tajomstva a sú chránené ako obchodné tajomstvo  v zmysle § 20 obchodného zákonníka. “

Menová a inflačná doložka

Jedná sa o ujednania, ktoré podnikateľom pri medzinárodnom obchode uľahčujú vzťahy značne závisiace od meny či miery inflácie. Menová doložka zabezpečuje efektívnu konverziu, zatiaľ čo inflačná doložka zachovanie hodnoty predmetu zmluvy (napr. pri nájme nehnuteľnosti).

Príklad inflačnej doložky:

Účastníci sa dohodli, že výška nájomného sa bude automaticky prispôsobovať vývoju inflácie, a to tak, že prenajímateľ je za trvanie nájmu vždy k 1.1. príslušného roku, počínajúc 1.1.2013, oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné o ročnú mieru inflácie na základe údajov Slovenského štatistického úradu. “

Príklad menovej doložky:

„ Ceny sú stanovené podľa oficiálneho devízového kurzu národnej banky štátu meny určenej v zmluve, a to ku dňu potvrdenia objednávky. Zmena tohto kurzu oprávňuje predávajúceho k odpovedajúcej zmene kúpnej ceny. “

Sankčné ujednania a zodpovednosť za škodu

Dodržanie kvality, množstva, doby plnenia či ceny dohodnutej v zmluve majú pre podnikateľov nesmierny význam. Aj malá odchýlka pri plnení podmienok Vašou protistranou môže viesť k vzniku oveľa väčšej škody, než je cena dodaného tovaru či služieb. Za účelom predchádzania takýmto situáciám zákon umožňuje stranám dohodnúť si v zmluve pokutu pre prípad porušenia zmluvy alebo zmluvné úroky pre prípad omeškania s plnením. Tieto prostriedky preto zaraďujeme k zaisťovacím a zároveň sankčným zmluvným ujednaniam.

Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka vyjadrená fixne či iným spôsobom výpočtu pre prípad porušenia niektorej zmluvnej povinnosti alebo hlavného zmluvného záväzku. Ak by však v dôsledku porušenia povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, došlo taktiež ku vzniku škody, uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu spoločne s náhradou škody by nebolo možné, ibaže by ste to v zmluve výslovne umožnili.

To postačí za pomoci niekoľkých slov ako: „ Zmluvné strany súhlasia s tým, že uplatnením nároku na zmluvnú pokutu nevylučujú súčasné uplatnenie nároku na náhradu vzniknutej škody. “

Praktický príklad: V zmluve si dohodnete zmluvnú pokutu vo výške 5.000 EUR pre prípad neskorého dodania tovaru. Neskorým dodaním tovaru Vám však zároveň vznikne škoda v hodnote 10.000 EUR. Ak ste pri dohodnutí zmluvnej pokuty neuplatnili právo požadovať tiež náhradu škody nezávisle na zmluvnej pokute, mate nárok iba na čiastku 5.000 EUR. Situácia samozrejme môže byť tiež opačná.

Zmluvná pokuta je v súčasnosti upravená v §§ 540 až 545 občianskeho zákonníka a v §§ 300 až 302 obchodného zákonníka.

Zmluvný úrok z omeškania

V prípade omeškania s plnením záväzku prísluší oprávnenej strane úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho dňu splatnosti, a to obvykle vo výške stanovenej zákonom. Najčastejšie je ňou hodnota 8 percentných bodov navýšených o aktuálnu sadzbu Európskej centrálnej banky - od 11.7.2012 platí 8% +0,75 %, tj. spolu 8,75%. Neznamená to však, že po svojom obchodnom partnerovi nemôžete pri omeškaní (napríklad s včasným platením faktúr) požadovať viac! V zmysle zákona má prednosť zmluvný úrok z omeškania, ktorý si sami určíte.

Pri oboch vyššie spomenutých inštitútoch platí pravidlo primeranej výšky sankcie. Neprimerane vysoká zmluvná pokuta alebo úrok z omeškania môžu byť označené za idúce proti dobrým mravom, a preto tiež prehlásené za neplatné alebo znížené za pomoci moderačného práva súdu.

V súvislosti so sankčnými ujednaniami zároveň považujeme za vhodné upozorniť na skutočnosť, že mnohí obchodníci využívajú tzv. vylučovacie doložky, stanovujúce úplné alebo čiastočné vylúčenie zodpovednosti za škodu. Je potrebné mať na pamäti, že takéto typy limitácie pre prípad škody, ktorá má nastať v budúcnosti, sú v zmysle § 574 ods. 2 občianskeho zákonníka a § 386 ods. 1 obchodného zákonníka považované za neplatné! Nenechajte sa preto v prípade sporov o náhradu škody nachytať výhovorkou protistrany odkazujúcou na vylúčenie zodpovednosti za škodu v zmluve.

Doložky o voľbe práva či spôsobe riešenia sporu

Uzatvárate často zmluvy s medzinárodnými obchodnými partnermi? Viete, ako postupovať v prípade budúceho sporu so zahraničným subjektom? Predísť komplikovaným situáciám Vám pomôže voľba práva, dohoda o príslušnosti súdu či rozhodcovská doložka.

Každý záväzkový zmluvný vzťah s medzinárodným prvkom sa vždy musí riadiť právom určitého štátu. Voľba práva znamená zhodný prejav vôle zmluvných strán, na základe ktorého sa ich vzťah bude riadiť právnym poriadkom zvoleného štátu. Pri prípadných sporoch sa preto znalosť slovenského práva pri zmluvnom vzťahu s Angličanom môže javiť ako výhoda. V súčasnej dobe umožňuje voľbu práva tzv. nariadenie Rím I, ktoré obsahovo nadväzuje na Rímsky dohovor o práve rozhodnom pre zmluvné záväzky. Podľa tohto nariadenia je voľba práva možná za podmienky výslovne vykonanej voľby pre celú zmluvu alebo jej časť (napr. iba pre otázky týkajúce sa zmluvnej pokuty či platnosti).

V praxi by takáto dohoda mala podoba jednoduchého článku v zmluve v zmysle:

„Táto zmluva sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky.“

Prípadne

„Otázky, ktoré nie sú touto zmluvou upravené vôbec alebo iba čiastočne, sa riadia slovenským právom.“

Vyššie uvedená doložka sa vzťahuje iba na posudzovanie zmluvného vzťahu z hľadiska hmotného práva, tj. nezaručuje, že Váš spor podľa slovenského práva skutočne rozhodne slovenský súd (tj. podľa slovenského práva môže rozhodovať tiež súd v Rakúsku, čím sa nevyhnete nákladom na tlmočníka, prípadne „euroadvokáta“). Aj v tejto otázke však existuje spôsob, akým preniesť príslušnosť na slovenské súdy. Hovoríme o tzv. prorogácii, ktorú zakotvuje ďalšie európske nariadenie, a to Nariadenie č. 44/2001, známe tiež ako Brusel I.

Podľa neho možno vykonať voľbu právomoci súdov konkrétneho štátu EÚ za podmienky, že táto voľba bude vykonaná výslovne a aspoň jedna zo zmluvných strán bude mať bydlisko či sídlo na území EÚ (tj. na zmene právomoci sa môžete dohodnúť tiež s obchodným partnerom z Číny).

Prorogačná doložka by v praxi vyzerala ako ujednanie v zmysle:

Všetky spory vyplývajúce z tejto zmluvy alebo s touto zmluvou súvisiace, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, budú riešené pred slovenskými všeobecnými súdmi.“

Posledná z doložiek, ktorá súvisí s riešením prípadných sporov a na ktorú by sme touto cestou radi odkázali, je rozhodcovská doložka. Jedná sa o dohodu, ktorá umožňuje stanoviť právomoc k rozhodnutiu sporu rozhodcovi, skupine rozhodcov alebo rozhodcovskému súdu, tj. uprednostniť alternatívne riešenie sporu pred klasickým súdnym konaním. Viac o rozhodcovskom konaní alebo konkrétnom znení takejto doložky sa dozviete v našom predošlom článku.

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Prenájom bytu podľa Občianskeho zákonníka a zákona o krátkodobom nájme bytu – porovnanie

Aký je rozdiel medzi prenájmom bytu podľa Občianskeho zákonníka a podľa zákona o krátkodobom nájme bytu? Prehľad rozdielov.

Zmluva o výkone funkcie konateľa vs mandátna zmluva

Aký rozdiel je medzi mandátnou zmluvou a zmluvou o výkone funkcie? Môže konateľ svoju funkciu vykonávať aj bez zmluvy? Kedy musí mať odmenu a čo v prípade, ak ju poberať nechce?

Zmluva o budúcej zmluve - vzor

Čo je zmluva o budúcej zmluve, kedy sa používa a čo musí obsahovať, aby bola platná? V čom sa líši zmluva o budúcej zmluve podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka?

Príkazná zmluva - vzor

Aké využitie má príkazná zmluva? Čo musí obsahovať a čo je dobré pri jej tvorbe nezabudnúť?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky