Kedy má podnikateľ so svojím zástupcom uzavrieť mandátnu zmluvu, zmluvu o sprostredkovaní, komisionársku zmluvu a zmluvu o obchodnom zastúpení?
V podnikateľskej činnosti sú časté zmluvy, ktorými sa ďalšia osoba zaviaže, že pre podnikateľa niečo zaobstará alebo v jeho mene niečo vykoná (napr. ako sprostredkovateľ či obchodný zástupca). Zákon rozlišuje štyri typy zmlúv, ktoré pri tom možno využiť – mandátnu zmluvu, zmluvu o sprostredkovaní, komisionársku zmluvu a zmluvu o obchodnom zastúpení. Prehľad rozdielov medzi nimi Vám prinášame v nasledujúcom článku.
Spoločné znaky zmlúv o zastúpení
Všetky vyššie vymenované zmluvy sú odplatné, u každej má teda poverená osoba (zástupca) nárok na odmenu.
Podnikateľ ako osoba poverujúca môže zmluvu kedykoľvek vypovedať. Osoba poverená môže zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bola výpoveď doručená.
Príklad: Ak podnikateľ doručí poverenej osobe výpoveď zmluvy 10. 10., účinky výpovede nastupujú v ten istý deň. Ak by v rovnaký deň poverená osoba doručila podnikateľovi svoju výpoveď, účinky nastanú ku dňu 30.11.
Mandátna zmluva a jej podstata
Mandátna zmluva predstavuje všeobecný zmluvný typ, ktorým sa mandatár (zástupca) zaviaže zariadiť určitú záležitosť pre svojho mandanta (zastúpeného). Zvyšné zmluvy o zastúpení upravujú špeciálne prípady, pri ktorých bolo nevyhnutné upraviť odlišné podmienky, nakoľko sú využívané pri odlišných situáciách. V prípade, že pre dohodnutú činnosť nebude možné použiť zvláštny typ zmluvy, využijeme mandátnu zmluvu ako východiskový zmluvný typ. Mandátnou zmluvou je napríklad zmluva o právnej pomoci medzi podnikateľom a advokátom.
Pozor! Od 1. 1. 2015 sú odmeny (provízie) za sprostredkovanie na základe mandátnych alebo obdobných zmlúv súčasťou základu dane len po zaplatení z príjmu najviac do výšky 20 % sprostredkovaného obchodu.
Pri uzatváraní mandátnej zmluvy si musíme dohodnúť odmenu, a to výslovne priamo v mandátnej zmluve. Ak by sa stalo, že by sme si odmenu priamo v zmluve nedohodli, podľa zákona je takáto situácia akceptovateľná, ak sa poverená osoba - mandatár v zmluve zaväzuje zariadiť činnosť, ktorá je predmetom jeho podnikateľskej činnosti. V takej situácii by mal mandatár nárok na odmenu vo výške obvyklej za činnosť obdobnú tej, ku ktorej sa zaviazal.
Príklad: V prípade uzatvorenia mandátnej zmluvy, kde predmetom činnosti bude výkon stavebného dozoru, bude stavebnému inžinierovi (mandatárovi) prináležať odmena aj v prípade, že nebude dohodnutá priamo v zmluve, ak by bol stavebný dozor predmetom jeho podnikateľskej činnosti.
V prípade, že by stavebný dozor nebol predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, nebude sa jednať o mandátnu zmluvu, lebo nebola splnená jedna z nevyhnutných náležitostí mandátnej zmluvy.
Mandatár má povinnosť postupovať podľa pokynov podnikateľa – mandanta, pričom nárok na odmenu mu vznikne ak splní svoju povinnosť podľa zmluvy a pokynov mandanta, bez ohľadu na to, či svojou činnosťou dosiahol očakávaný výsledok.
Príklad: Na základe mandátnej zmluvy zastupoval advokát podnikateľa v súdnom konaní. Pokiaľ advokát splní všetky svoje povinnosti, má nárok na odmenu aj v prípade, že súdny spor podnikateľ prehrá.
Pokiaľ nie je v zmluve dohodnuté inak, tak má okrem odmeny mandatár nárok aj na náhradu účelne vynaložených nákladov (napr. poštovné, cestovné). Je preto vhodné upraviť túto otázku priamo v zmluve.
Komisionárska zmluva a práva a povinnosti z nej vyplývajúce
Pri komisionárskej zmluve síce poverená osoba rovnako zariaďuje záležitosť na účet podnikateľa, na rozdiel od zmluvy mandátnej však podnikateľovi (komitentovi) nevznikajú žiadne práva ani povinnosti plynúce zo zmluvy, ktorú poverená osoba (komisionár) uzavrela s treťou osobou. Tretie osoby sú výlučne v právnom vzťahu s poverenou osobou.
Príklad: Na základe komisionárskej zmluvy sa komisionár zaviazal zaobstarať kúpu a predaj cenných papierov. Poverená osoba (komitent) sa nestáva vlastníkom predávaných ani nakupovaných cenných papierov, vlastníkom je stále podnikateľ. Ak by sa však tretia osoba chcela domáhať práv a povinností z uzatvorenej kúpnej zmluvy, musí sa obrátiť na poverenú osobu.
Po splnení povinnosti zariadiť záležitosť musí komisionár informovať podnikateľa (komitenta) o osobe, s ktorou zmluvu uzavrel, vydať všetko, čo pri zariaďovaní záležitosti získal a predložiť podnikateľovi vyúčtovanie. Po splnení týchto podmienok mu vzniká nárok na odmenu a vedľa toho aj na náhradu účelne vynaložených nákladov.
Pozor! Predaj zmluvy na základe komisionárskej zmluvy je pre účely platenia DPH chápaný ako samostatné dodanie tovaru medzi komitentom a komisionárom a medzi komisionárom a kupujúcim (treťou osobou). Platiteľmi DPH sú teda obaja – ako komitent (zastúpený), tak aj komisionár (zastupujúci).
Zmluva o sprostredkovaní a jej hlavné znaky
Obsahom zmluvy o sprostredkovaní je záväzok, že sprostredkovateľ bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby vytvoril pre podnikateľa (záujemcu) príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou. Sprostredkovateľ teda sám zmluvu s treťou osobou neuzatvára, má len povinnosť konať tak, aby došlo k uzavretiu zmluvy.
Príklad: Zmluvou o sprostredkovaní sa realitná kancelária zaviaže sprostredkovať podnikateľovi predaj nehnuteľnosti. Samotnú kúpnu zmluvu však uzatvára podnikateľ a tretia osoba, ktorú vyhľadala realitná kancelária v pozícii sprostredkovateľa.
Nárok na odmenu vo všeobecnosti vzniká sprostredkovateľovi až uzavretím sprostredkovanej zmluvy. Pozor však na zmluvy, na základe ktorých sprostredkovateľovi vzniká nárok na odmenu už zaobstaraním príležitosti, bez ohľadu na to, či k uzavretiu zmluvy skutočne došlo. Na náhradu vynaložených nákladov má sprostredkovateľ nárok výlučne v prípade, že sa to výslovne dohodne v zmluve o sprostredkovaní.
Na nárok sprostredkovateľa na odmenu však už nemá vplyv to, či zmluvná strana sprostredkovanej zmluvy splní svoje povinnosti.
Príklad: Nárok na províziu realitnej kancelárii vznikne aj v prípade, že kupujúci na základe sprostredkovanej kúpnej zmluvy nezaplatil celú kúpnu cenu za nehnuteľnosť.
Pozor! Od 1. 1. 2015 sú odmeny (provízie) za sprostredkovanie na základe mandátnych alebo obdobných zmlúv súčasťou základu dane len po zaplatení z príjmu najviac do výšky 20 % sprostredkovaného obchodu.
Zmluva o obchodnom zastúpení uzavretá s distribútorom
Obchodný zástupca môže buď vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu konkrétneho typu zmluvy alebo môže priamo menom a na účet zastúpeného aj uzatvárať zmluvy. Rozdielom oproti ostatným typom zmlúv je, že obchodný zástupca je nezávislým podnikateľom.
Pokiaľ sa podnikateľ rozhoduje, či využije zmluvu o sprostredkovaní alebo zmluvu o obchodnom zastúpení, rozhodujúcim kritériom by mal byť charakter činnosti, ktorú bude pre podnikateľa zástupca vykonávať – v prípade krátkodobej, jednorazovej záležitosti je vhodnejšou formou zmluva o sprostredkovaní (napr. využitie služieb realitnej kancelárie pri predaji nehnuteľnosti), v prípade dlhodobej opakovanej činnosti, kde bude ako zástupca vystupovať podnikateľ, je vhodnejšia zmluva o obchodnom zastúpení (napr. zmluva, kde jedna cestovná kancelária ako obchodný zástupca ponúka zájazdy inej cestovnej kancelárie, ktorú zastupuje).
Pozor: Zmluva o obchodnom zastúpení musí byť uzatvorená písomne.
Obchodné zastúpenie môže byť dojednané ako výhradné, a to vtedy keď zastúpený podnikateľ môže na určitom území využívať len služby zastupujúceho podnikateľa a rovnako zastupujúci podnikateľ na vymedzenom území a v dohodnutom predmete podnikania môže zastupovať len jediného konkrétneho podnikateľa. Opakom výhradného obchodného zastúpenia je nevýhradné obchodné zastúpenie.
Pozor: V zmluve o obchodnom zastúpení musí na oboch zmluvných stranách figurovať podnikateľ – teda podnikateľom musí byť ako zastúpený, tak aj zástupca.
Obchodný zástupca má nárok na províziu, ak k uzavretiu obchodu dôjde v dôsledku jeho činnosti alebo s osobou, ktorú ešte pred uzatvorením obchodu získal na účel uzatvárania tohto typu obchodov. V prípade, že si to podnikatelia medzi sebou špeciálne neupravia, provízia v sebe zahŕňa aj náklady, ktoré zástupca vynaložil pri svojej činnosti.
Porovnanie základných odlišností jednotlivých zmlúv
| Povinnosť uhradiť okrem odmeny aj ďalšie náklady (napr. cestovné) | Zástupca koná v mene zastúpeného (napr. podnikateľa) | Nutná písomná forma zmluvy | Zástupcom môže byť fyzická osoba - nepodnikateľ | |
| Mandátna zmluva | áno | áno | nie | áno |
| Komisionárska zmluva | áno | nie | nie | áno |
| Zmluva o sprostredkovaní | nie | nie | nie | áno |
| Zmluva o obchodnom zastúpení | nie | áno | áno | nie |
Dôležité právne predpisy alebo zdroje, ktoré upravujú problematiku zmlúv o zastúpení medzi podnikateľmi:
- § 566 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb., obchodný zákonník v platnom znení
- § 577 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb., obchodný zákonník v platnom znení
- § 642 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb., obchodný zákonník v platnom znení
- § 652 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb., obchodný zákonník v platnom znení
- § 8 ods. 6 a § 19 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z., o dani z pridanej hodnoty v platnom znení
