Podnikateľov častokrát zaujíma otázka, či môžu odpisovať darovaný majetok. Za určitých podmienok to možné je, pričom dôležité je určenie sumy, z ktorej sa darovaný majetok bude odpisovať.
Darovaný majetok je tiež možné odpisovať
Majetok je možné nadobudnúť rôznymi spôsobmi. Najčastejším spôsobom nadobudnutia majetku do podnikania je jeho obstaranie kúpou alebo jeho získanie vkladom do podnikania, či u fyzických osôb prevodom z osobného užívania do podnikania. Okrem iných spôsobov nadobudnutia majetku je možné majetok získať aj jeho darovaním. V tomto prípade najčastejšie ide o darovanie majetku obchodnej spoločnosti od jej vlastníkov alebo darovanie majetku živnostníkovi od jemu blízkych osôb.
Odpisovanie darovaného majetku nie je vylúčené.
Ak má majetok nadobudnutý darovaním charakter odpisovaného dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku, tak spôsob nadobudnutia tohto majetku ho nijakým spôsobom v odpisovaní neobmedzuje. Odpisy tohto majetku však budú daňovým výdavkom len za splnenia všeobecnej podmienky daňového výdavku – tento majetok bude využívaný na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Základom je určenie vstupnej ceny darovaného majetku
Daňové odpisy majetku sú upravené zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Zákon o dani z príjmov nevylučuje odpisovanie majetku, ktorý bol nadobudnutý darovaním. Darovanie majetku sa spravidla uskutočňuje na základe darovacej zmluvy, ktorou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Kľúčovou otázkou v odpisovaní darovaného majetku je určenie vstupnej ceny darovaného majetku u obdarovaného. Od výšky vstupnej ceny sa odvíja, z akej sumy sa bude majetok odpisovať a aká suma z bezodplatne nadobudnutého majetku môže u obdarovaného prostredníctvom daňových odpisov prejsť do daňových výdavkov.
Najdôležitejšie je určenie vstupnej ceny darovaného majetku.
Určenie vstupnej ceny je upravené v § 25 zákona o dani z príjmov. Pre odpisovaný dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok nadobudnutý darovaním majú význam tri spôsoby určenia vstupnej ceny, podľa ktorých sa darovaný majetok na účely odpisovania môže oceniť buď obstarávacou cenou, hodnotou podľa znaleckého posudku alebo zostatkovou cenou (vstupnou cenou neodpisovaného darovaného majetku sa v tomto článku venovať nebudeme). Pre správne použitie jednotlivých spôsobov určenia vstupných cien pri darovanom majetku je potrebné posudzovať niekoľko faktorov. Výber konkrétneho spôsobu určenia vstupnej ceny závisí od toho, či darcom majetku bola fyzická osoba alebo právnická osoba, ako dlho tento majetok mala vo vlastníctve a či bol tento majetok zaradený do obchodného majetku alebo nie.
Obstarávacou cenou sa ocenia hlavne nehnuteľnosti darované od fyzickej osoby
Obstarávacia cena sa na určenie vstupnej ceny darovaného majetku používa len vtedy, ak je darcom majetku fyzická osoba a tento majetok u darcu nebol zahrnutý do obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 zákona o dani z príjmov. Znamená to, že obstarávacou cenou je vstupná cenu len vtedy, ak ide o majetok darovaný fyzickou osobou, ktorá tento majetok nemala zahrnutý do obchodného majetku (nepoužívala ho na podnikanie – neúčtovala o ňom a ani o ňom neviedla daňovú evidenciu). Okrem toho pre tento spôsob určenia vstupnej ceny musí byť splnená aj ďalšia podmienka, ktorou je, že v deň darovania by sa na predaj tohto majetku nevzťahovalo oslobodenie od dane z príjmov fyzických osôb.
Zákon o dani z príjmov vo svojom § 9 obsahuje mnoho podmienok, kedy predaj majetku je/nie je oslobodený od dane z príjmov. Vzhľadom na to, že odpisovaným majetkom neoslobodeným od dane z príjmov podľa § 9 zákona o dani z príjmov môže byť len niekoľko druhov majetku, je možné pomerne jednoducho identifikovať majetok, pri ktorého darovaní po splnení vyššie uvedených podmienok sa tento majetok u obdarovaného bude na účely daňových odpisov oceňovať obstarávacou cenou – sú to nehnuteľnosti nadobudnuté kúpou. Pre zhrnutie si zopakujme podmienky, kedy sa nehnuteľnosť nadobudnutá darovaním bude oceňovať obstarávacou cenou – musí ísť o nehnuteľnosť nadobudnutú od fyzickej osoby darovaním, táto fyzická osoba túto nehnuteľnosť nemala zahrnutú do obchodného majetku a darovanie tejto nehnuteľnosti prebehne do piatich rokov odo dňa, kedy táto fyzická osoba túto nehnuteľnosť nadobudla kúpou. Obstarávacou cenou majetku nadobudnutého od fyzickej osoby darom je obstarávacia cena zistená u darcu.
Obstarávacou cenou sa môžu oceňovať darované nehnuteľnosti.
Príklad: Živnostník začal podnikať v poskytovaní servisu motorových vozidiel. Otec tohto živnostníka mu v roku 2017 daroval garáž, kde môže prevádzkovať svoje podnikanie. Túto garáž tento otec v roku 2015 kúpil za 10 000 eur a nikdy ju nemal zahrnutú v obchodnom majetku. Vstupnou cenou garáže pre živnostníka bude obstarávacia cena tejto garáže u jeho otca, teda suma 10 000 eur – bola darovaná od fyzickej osoby, od jej nadobudnutia neuplynulo päť rokov a nikdy nebola zahrnutá v obchodnom majetku.
Zostatková cena je vstupnou cenou majetku hlavne vtedy, ak sa s majetkom podnikalo
Vstupnou cenou darovaného dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku na účely odpisovania podľa zákona o dani z príjmov môže byť aj zostatková cena tohto majetku. Zostatkovou cenou sa rozumie rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov. Zostatková cena majetku zistená u darcu pri vyradení v dôsledku jeho darovania je u obdarovaného vstupnou cenou. Uvedené platí vtedy, ak odpisovaný majetok daruje podnikateľovi právnická osoba. Zostatková cena je vstupnou cenou majetku aj vtedy, ak majetok daruje podnikateľovi fyzická osoba pri vyradení z obchodného majetku, ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 zákona o dani z príjmov.
Zostatková cena sa používa na ocenenie daru od podnikateľa.
Pre zhrnutie môžeme povedať, že ak darovaný majetok pochádza od právnickej osoby, vstupná cena tohto majetku u obdarovaného je vždy zostatková cena tohto majetku u darcu v čase vyradenia z jeho majetku. Ak dar pochádza od fyzickej osoby, u obdarovaného je vstupnou cenou zostatková cena tohto daru vtedy, ak tento majetok bol zahrnutý v obchodnom majetku, pričom do času darovania ešte stále bol v obchodnom majetku tejto fyzickej osoby alebo v čase darovania už bol z obchodného majetku vyradený, ale od jeho vyradenia z obchodného majetku neuplynulo päť rokov (jeho predaj by nebol oslobodený od dane z príjmov).
Príklad: Spoločník daroval v roku 2017 svojej spoločnosti s ručením obmedzeným automobil, ktorý kúpil v roku 2015 za 12 000 eur. Spoločník tento automobil používal vo svojom podnikaní a ako živnostník ho aj odpisoval, pričom výška odpisov ku dňu darovania bola spolu 7 000 eur. Vstupnou cenou automobilu v obchodnej spoločnosti bude jeho zostatková cena 5 000 eur zistená u spoločníka – bol darovaný od fyzickej osoby a bol zahrnutý v obchodnom majetku.
Kedy sa na zistenie ceny používa hodnota majetku zistená znaleckým posudkom
Poslednou z možností, ako určiť podľa zákona o dani z príjmov vstupnú cenu darovaného majetku na účely odpisovania, je hodnota majetku zistená znaleckým posudkom. Hodnota majetku podľa znaleckého posudku sa na určenie vstupnej ceny darovaného majetku používa všeobecne pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom darovaním. Keďže zákon o dani z príjmov pri špecifických situáciách vyžaduje považovať za zostatkovú cenu pri darovanom majetku aj obstarávaciu cenu alebo jeho zostatkovú cenu, hodnota majetku zistená znaleckým posudkom bude vstupnou cenou majetku v ostatných prípadoch.
Hodnota majetku zistená znaleckým posudkom sa tak v praxi používa na určenie vstupnej ceny darovaného majetku predovšetkým vtedy, ak:
- je predmetom daru nehnuteľnosť darovaná fyzickou osobou po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia kúpou (ak nebola zahrnutá do obchodného majetku), po uplynutí piatich rokov odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku fyzickej osoby (ak bola zahrnutá v obchodnom majetku) alebo ak ide o iné spôsoby nadobudnutia nehnuteľnosti u darcu – fyzickej osoby (ak nebola zahrnutá do obchodného majetku),
- je predmetom daru hnuteľná vec darovaná fyzickou osobou (ak nebola zahrnutá v obchodnom majetku) alebo po uplynutí piatich rokov odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku fyzickej osoby (ak bola zahrnutá v obchodnom majetku).
Príklad: Spoločník daroval v roku 2017 svojej spoločnosti s ručením obmedzeným automobil, ktorý kúpil v roku 2015 za 12 000 eur. Spoločník tento automobil nikdy nemal zahrnutý v obchodnom majetku. Vstupnou cenou automobilu v obchodnej spoločnosti bude hodnota automobilu zistená znaleckým posudkom – bol darovaný od fyzickej osoby a nikdy nebol zahrnutý v obchodnom majetku.
Prehľad spôsobov určenia vstupnej ceny darovaného odpisovaného majetku
| Darcom je právnická osoba | Darcom je fyzická osoba | ||
| a majetok je/bol zahrnutý v jej obchodnom majetku | a majetok nie je/nebol zahrnutý v jej obchodnom majetku | ||
| Nehnuteľný majetok | v každom prípade – zostatková cena | je zahrnutý v obchodnom majetku – zostatková cena, do 5 rokov od jeho vyradenia z obchodného majetku – zostatková cena, po 5 rokoch od jeho vyradenia z obchodného majetku – znalecký posudok | do 5 rokov od jeho nadobudnutia kúpou – obstarávacia cena, po 5 rokoch od jeho nadobudnutia – znalecký posudok, iné spôsoby nadobudnutia u darcu – znalecký posudok |
| Hnuteľný majetok | v každom prípade – znalecký posudok | ||
Poznámka: K hnuteľnému majetku patrí aj nehmotný majetok.
Pravidlá odpisovania darovaného majetku
V postupoch odpisovania darovaného majetku neexistujú žiadne odlišnosti v porovnaní s postupmi odpisovania majetku nadobudnutého iným spôsobom. Rozdielom je len to, že odpisovaniu takéhoto majetku predchádza zložitejšie posúdenia na účely zistenia jeho vstupnej ceny. Aj pri odpisovaní darovaného majetku sa rozlišuje medzi hmotným majetkom a nehmotným majetkom. Hmotný majetok sa na účely odpisovania zatrieďuje do jednej zo šiestich odpisových skupín s dobou odpisovania od štyroch do štyridsať rokov. Všeobecnej platí rovnomerná metóda odpisovania, no pri majetku zaradenom v druhej a tretej odpisovej skupine je možné si zvoliť aj zrýchlenú metódu odpisovania. Viac o týchto postupoch nájdete v podrobnom článku Odpisy majetku v roku 2017. Pokiaľ ide o odpisovanie nehmotného majetku, jeho daňové odpisy vychádzajú z účtovných odpisov, čomu sa zase podrobne venujeme v článku Odpisovanie nehmotného majetku.
