Aké riziká pre firmu predstavuje rozvod alebo smrť jej zakladateľa a ako sa im vyvarovať, priblížil odborník na rodinné firmy, Michal Šubín.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) výrazne ovplyvňuje, okrem iného, aj podnikanie jedného z manželov, ak začal podnikať počas manželstva. Podnikanie so sebou nesie riziko, že sa firme nebude vždy dariť. Prípadné dlhy môžu negatívne zasiahnuť aj manžela / manželku, ktorý / ktorá nepodniká. Môže totiž dôjsť k exekúcii majetku, ktorý patrí do BSM (napríklad ich spoločného domu). No aj firma, ktorú vlastní jeden z manželov môže utrpieť, a to najmä po jeho smrti či pri rozvode – na polovicu má totiž nárok druhá „polovička“. Aké riziká so sebou nesie smrť či rozvod podnikateľa ako je možné ich eliminovať pomocou zúženia BSM, závetu a akcionárskej zmluvy, priblížil pre Podnikajte.sk Michal Šubín, poradca vlastníkov rodinných firiem so zameraním na medzigeneračný prechod a správu majetku.
Rozvod ako riziko pre firmu
Rozvod manželov, ktorí podnikajú, nie je záležitosťou len rodiny. Významne sa taktiež dotýka samotnej firmy niektorého z páru, hlavne v prípade, že začal podnikať až počas trvania manželstva. V takom prípade totiž vzniká manželovi / manželke vlastníka/vlastníčky podnikania vďaka bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov nárok na polovicu firmy. Deti v tomto prípade vo vlastníctve firmy nehrajú žiadnu rolu.
Podľa Michala Šubína vzniká riziko, že jeden z exmanželov (nepodnikateľ) bude od toho druhého (podnikateľa) žiadať vyplatenie 50 % z hodnoty firmy, a to aj vtedy, ak sa na jej budovaní a fungovaní nijakým spôsobom nepodieľal. Exmanžela / exmanželku (nepodnikateľa/ku) pritom nemusí zaujímať, že druhá strana nemá dostatok financií na vyplatenie. Môže tak dôjsť k nepríjemným situáciám.
Čo bude s firmou po smrti jej zakladateľa? Myslieť na to treba od začiatku
Hrozbou pre firmu nie je len rozvod manželstva zakladateľa, ale aj jeho smrť. „Ak sa niečo stane vlastníkovi firmy, ktorú založil počas manželstva, má jeho pozostalá manželka automaticky nárok na 50 %. Druhá polovica podniku sa dedí podľa zákona,“ uvádza Šubín. Vzniká tak viacero rizík.
V prípade smrti zakladateľa, rovnako ako v prípade rozvodu, môže zrazu do firmy zasahovať niekto, kto sa na jej budovaní nepodieľal. Zároveň môže do vlastníckej štruktúry z ničoho nič pribudnúť niekoľko ľudí. Dobrým príkladom je situácia, keď sa pozostalá (alebo ex) manželka opäť vydá alebo si zakladateľ podniku nájde partnerku, ktorá má deti z predošlého manželstva. „Za istých okolností sa môže stať, že po smrti manželky budú mať na vlastníctvo firmy nárok aj deti, ktoré nie sú zo spoločného vzťahu so zakladateľom podniku. Ich nevedomosť a to, že firmu nepoznajú a nemajú s ňou žiadnu skúsenosť, môže podnikanie ohroziť,“ upozorňuje Michal Šubín.
Na proces dedenia treba podľa odborníka myslieť hneď, ako človek začne niečo vlastniť. Rodina totiž nemusí vždy vedieť, aký a v akej hodnote má otec či matka majetok, a platí to aj v prípade rodinnej firmy. Odborník preto radí každoročne rodinných príslušníkov oboznámiť s aktívami a pasívami podniku. „Aby si nemysleli, že majú majetok v hodnote miliónov, hoci nemajú. Dôvodom napríklad môže byť skutočnosť, že podnikanie je zaťažené úvermi a banka je záložným veriteľom. Alebo naopak – že milióny nemajú a budú ich mať. V oboch prípadoch je to zlé – v prvom prípade je problémom veľké očakávanie, v druhom zasa neschopnosť manažovať majetok.“
Zúženie BSM ako možnosť riešenia delenia firmy po smrti zakladateľa či jeho rozvode
Riešenie rizík v prípade rozvodu alebo smrti ponúka manželským párom, ktoré sú podnikateľsky aktívne, tzv. zúžené BSM. Ide o jednoduchý proces vo forme notárskej zápisnice, kedy sa zo spoločného majetku manželov vyčlení obchodný podiel alebo akcie rodinného podniku. Je však dôležité podotknúť, že zúžiť BSM je možné len v prípade majetku, ktorý manželia nadobudnú v budúcnosti. Napríklad podiel vo firme tak nie je možné vyčleniť z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak už existuje. Nad touto možnosťou preto treba myslieť ešte pred tým, ako jeden z manželského páru začne podnikať.
Priebeh zúženia BSM opisuje Šubín nasledovne: „Manželia spoločne idú k notárovi, kde spíšu zápis, že istá časť majetku sa zužuje. Je možné vyčleniť samotnú časť majetku, ale aj výnosy z neho. Ak totiž manželia nemajú rozdelené alebo zúžené BSM, tak všetky výnosy z podnikania sú spoločné. Ak za tieto financie postavia dom, opäť je ich spoločný.“ Aj tento majetok sa tak potom stáva súčasťou BSM a príslušným spôsobom sa aj prerozdeľuje po smrti či rozvode. Nejde však o bezplatný proces. Náklady si vyžiada notár (podľa Vyhlášky o odmenách a náhradách notárov je to 66,39 eur, ak nie je určené inak) či advokátska kancelária za právne poradenstvo.
Po vyčlenení obchodného podielu alebo akcií rodinného podniku z BSM je celý majetok už len súčasťou dedičstva. Vtedy prichádza na rad závet, v ktorom podnikateľ môže vyjadriť, kto a aký podiel z firmy zdedí. V závete je napríklad možné vyjadriť, že manželka podnikateľa nezdedí z podielu firmy nič, dediť budú len deti, a to napr. 50 % a 50 %.
Zúženie BSM sa môže javiť ako istá alternatíva k predmanželskej zmluve, ktorá je bežnou v zahraničí. Na Slovensku tento dokument spísať nie je možné. Zúženie BSM čiastočne rieši v zásade rovnaký problém, avšak predmanželská zmluva môže byť oveľa špecifickejšia a konkrétnejšia v podmienkach vysporiadania majetku. V zápise o zúžení BSM hovoríme len o podiele majetku.
Ako môže dedenie riešiť akcionárska zmluva?
Čo situáciu dedenia nerieši, hoci sa to tak javiť na prvý pohľad môže, sú akcionárske zmluvy. Tie sú podľa Šubína vhodné, ak je vo firme viac spoluvlastníkov. V akcionárskej dohode je možné definovať pravidlá medzi akcionármi, a to aj také, ktoré sú veľmi osobné (deľba dividend, podmienky...). Zmluva je len medzi vlastníkmi podniku, nie je verejná. „Veľa ľudí povie, že tieto otázky vyrieši v spoločenskej zmluve, čo je pravda len čiastočne. Problém je, že spoločenská zmluva je verejný dokument, a môže si ju pozrieť ktokoľvek. Lepším riešením je akcionárska dohoda, ktorá nie je verejným dokumentom a neukladá sa do obchodného registra. Akcionárskou dohodou si vedia podnikatelia špecificky určiť, kto bude mať akú pozíciu a na akú dlhú dobu. Taktiež majú spoluvlastníci predkupné právo. Nemôže sa teda stať, že jeden z nich bude chcieť podiely predať a druhému vlastníkovi nič nepovie. Akcionárska dohoda je veľmi užitočný nástroj. Ale nerieši situáciu dedenia,“ vysvetľuje odborník. Tento dokument však istým spôsobom pomáha v prípade nástupníctva. Je v nej možné definovať, kto bude oprávnený dedič a budúci akcionári sa dohodnú na pravidlách, pričom za porušenie sú stanovené sankcie.
Napríklad zakladateľ firmy, ktorý vlastní 100 % podniku, má tri deti. Jedno je aktívne vo firme, ostatné dve nie. No podnikateľ nechce medzi deťmi robiť rozdiel a zvýhodňovať ich. Každý preto dostane 1/3 podiel vo firme, pričom si vzájomne spíšu dohodu o tom, ako budú firmu spravovať ako vlastníci – akým spôsobom si budú deliť dividendy a pod. Pokiaľ sa nič nestane, tak súrodenci sa raz za rok na valnom zhromaždení na 20 minút zmenia na obchodných partnerov. Ale keď sa bude vo firme diať niečo negatívne, vzťahy sa môžu zhoršiť a prevládne to čisto biznisové správanie, potom môže byť nápomocnou práve akcionárska zmluva.
Ako zabezpečiť chod firmy a zabrániť jej štiepeniu po rozvode a smrti podnikateľa?
Ak sa niekto, kto je v manželskom zväzku, počas neho rozhodne podnikať, mal by uvažovať nad možnými rizikami, ktoré sa môžu spájať s prípadným rozvodom či smrťou podnikateľa. Aby sa do vlastníckej štruktúry podniku nedostali cudzí ľudia, ktorí o jeho chode nevedia nič alebo len málo a neboli súčasťou jeho vzniku, je vhodné spísať zápisnicu o zúžení BSM. Zo spoločného majetku manželov sa tak vyčlení obchodný podiel či výnosy z neho, pričom sa celý tento majetok stane už len súčasťou dedenia. Preto je dobré v súvislosti so zúžením BSM myslieť aj na závet, v ktorom si podnikateľ určí, kto a aký podiel z firmy dostane. Istým spôsobom môže nástupníctvo riešiť aj akcionárska zmluva, v ktorej si budúci akcionári stanovia pravidlá spravovania firmy, avšak tento dokument nerieši dedenie.
