Čo sú bytové náhrady a kedy vzniká rozvedenému manželovi právo na zabezpečenie náhradného bývania?
Občiansky zákonník vymedzuje jednotlivé druhy bytových náhrad a určuje prípady, v ktorých vzniká právo na ich zabezpečenie (§ 712 a nasl.). Ide predovšetkým o situácie, kedy prenajímateľ dal nájomcovi výpoveď z nájomnej zmluvy v prípadoch uvedených v § 712a Občianskeho zákonníka (práve tá je predpokladom na poskytnutie bytovej náhrady). To znamená, že bytové náhrady sú v slovenskej legislatíve inštitútom, ktorý sa týka ukončenia nájomného vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom z rôznych zákonných dôvodov.
Pokiaľ ide o prípady zabezpečenia náhradného bývania manželovi pri zániku manželstva (napr. po rozvode), tak tieto Občiansky zákonník neustanovuje. Avšak podľa ustálenej súdnej praxe má v niektorých prípadoch manžel po rozvode manželstva právo na náhradný byt. Takéto oprávnenie, resp. povinnosť zabezpečenia náhradného bývania rozvedenému manželovi, nie je síce v slovenskej legislatíve priamo zakotvená, no súdy vychádzajú z análogie v Občianskom zákonníku (t. j. z podobnosti ustanovení o zabezpečení náhradného bývania manželovi, ktorý je nájomcom bytu - pri takzvanom spoločnom nájme bytu manželmi).
Čo patrí medzi bytové náhrady?
Občiansky zákonník zaraďuje medzi bytové náhrady:
- náhradný byt,
- náhradné ubytovanie a
- prístrešie.
Náhradný byt je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.
Náhradné ubytovanie je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia.
Prístrešie je prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo v iných zariadeniach na to určených, a priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej potreby.
Bytové náhrady po rozvode manželstva
V ktorých prípadoch má rozvedený manžel právo na
náhradné bývanie? Ako sme vyššie naznačili tieto situácie nie sú v zákone výslovne upravené, avšak možno pri nich
vychádzať zo súdnej praxe, ktorá využíva analógiu ustanovenia § 713 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.Tento paragraf uvádza, že ak po rozvode
manželstva nájomcu užíva služobný byt ďalej manžel (prípadne deti), nie je
povinný sa z tohto nájomného bytu vysťahovať, dokiaľ mu (im) nie je zabezpečený primeraný náhradný byt, ak
nestačí podľa osobitného zákona poskytnutie náhradného ubytovania. Uvedené
ustanovenie síce hovorí o služobnom byte (ten je definovaný v zákone
č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájom bytov
a bytovými náhradami, ako byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je
nájom služobného bytu viazaný), avšak analogicky
sa použije aj na prípady týkajúce sa klasického (nie služobného) bytu pri
rozvode manželov.
Napríklad, ak počas trvania manželstva býva manžel v byte, ktorý vlastní iba jeho manželka (napr. si ho kúpila ešte pred svadbou), má manžel právo tento byt užívať. Právo manžela (nevlastníka bytu) bývať počas trvania manželstva v byte manželky spolu s ňou sa totižto odvodzuje od existencie rodinnoprávneho (manželského) vzťahu, pretože uzavretím manželstva vzniká vzájomná vyživovacia povinnosť manželov. To znamená, že manželka (vlastník bytu) má povinnosť umožniť manželovi (nevlastníkovi bytu) bývanie vo svojom byte (užívanie bytu). V prípade rozvodu však toto právo manžela (právo nevlastníka bytu užívať byt) zaniká a manželka (vlastník bytu) sa môže dožadovať jeho vysťahovania (vypratania bytu). Aj keď za takejto situácie nie je nárok rozvedeného manžela (nevlastníka bytu) na bytovú náhradu v zákone priamo uvedený (ako sme spomínali vyššie), neznamená to, že mu bytová náhrada vôbec nepatrí. Tu súdy postupujú analogicky podľa ustanovenia § 713 ods. 1 Občianskeho zákonníka (pretože je svojím obsahom a účelom najbližšie k danému prípadu). Teda tak, že rozvedený manžel (nevlastník bytu) sa nemusí vysťahovať z bytu manželky, dokým mu manželka nezabezpečí primeraný náhradný byt. Súd by mohol odoprieť rozvedenému manželovi bytovú náhradu, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi (napr. že je sám vlastníkom iného bytu, v ktorom s manželkou spoločne nebývali).
Upozornenie: Zabezpečenie náhradného bytu neznamená, že bývalý manžel musí kúpiť druhému manželovi nový byt, postačuje, keď mu zabezpečí náhradné bývanie na základe nájomnej zmluvy na dobu neurčitú (nemusí druhému manželovi platiť nájomné).
Iná situácia nastáva v prípade, ak byt nadobudli manželia spoločne počas trvania manželstva (napr. si ho spolu kúpili po svadbe - bez toho, že by mali uzavretú dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov BSM). V takom prípade patrí byt obidvom manželom spoločne (t. j. patrí do ich BSM). Ak sa manželia rozvedú, zánikom ich manželstva zanikne aj ich BSM, ktoré bude následne treba vyporiadať (napr. vzájomnou dohodou alebo súdnou cestou). Rozvedení manželia sa pri vyporiadaní BSM môžu ohľadne ich spoločného bytu dohodnúť tak, že jeden z nich ostane bývať v byte a druhý sa odsťahuje s tým, že manžel ktorý ostane v byte bývať, zabezpečí druhému rozvedenému manželovi náhradné bývanie (napr. nájomný byt).
Uvedené podobne platí aj vtedy, keď manželia nadobudli byt spoločne, ale pred svadbou (t. j. pred uzavretím manželstva). Byt nie je v ich BSM, manželia ho majú v podielovom spoluvlastníctve. V prípade rozvodu si teda byt musia vyporiadať v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva (nie v rámci vyporiadania BSM). Aj tu prichádza do úvahy dohoda rozvedených manželov o možnosti zabezpečenia náhradného bývania tomu manželovi, ktorý sa zo spoločného bytu odsťahuje.
Upozornenie: Rozvedený manžel po odsťahovaní sa zo spoločného bytu, patriaceho do BSM alebo patriaceho do podielového spoluvlastníctva, nemá zo zákona nárok na náhradný byt. Avšak rozvedení manželia sa pri vyporiadaní BSM alebo vyporiadaní podielového spoluvlastníctva môžu na takejto alternatíve (zabezpečenia náhradného bytu) spoločne dohodnúť. Ak sa nedohodnú, môže sa ktorýkoľvek z manželov obrátiť na súd a podať žalobu o vyporiadanie.
Náhradné bývanie pri spoločnom nájme bytu manželmi
Spoločný nájom bytu manželmi predstavuje osobitný prípad spoločného nájmu, ktorý vzniká vtedy, keď sa počas trvania manželstva obaja manželia alebo len jeden z nich stanú nájomcami bytu. Ak sa jeden z manželov stal nájomcom bytu ešte pred svadbou (uzatvorením manželstva), vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva, teda moment uzatvorenia manželstva je súčasne momentom vzniku spoločného nájmu bytu.
Ak sa manželia, ktorí majú spoločný nájom bytu, rozvedú, mali by sa ohľadne tohto nájmu dohodnúť, t. j. ktorý z nich bude byt naďalej užívať (napr. že v nájme bude pokračovať len jeden z nich a druhý si nájde iné bývanie). Taktiež sa môžu dohodnúť o možnosti zabezpečenia náhradného bytu pre rozvedeného manžela, ktorý sa zo spoločného nájomného bytu odsťahuje. Za predpokladu, že sa rozvedení manželia o nájme bytu nedohodnú, môže jeden z nich podať návrh na súd, ktorý rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu a tiež určí, ktorý z manželov bude ďalej užívať byt ako nájomca.
Zároveň súd môže rozhodnúť, že manžel, ktorý bude ďalej užívať byt ako nájomca, musí zabezpečiť druhému rozvedenému manželovi náhradný byt (napr. iný nájomný byt). Ak ale existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (napr. zdravotné problémy rozvedeného manžela), môže rozhodnúť, že druhý rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie.
Upozornenie: Ak sa však druhý rozvedený manžel počas trvania manželstva alebo po rozvode dopúšťal voči manželovi (alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte), fyzického alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
