Nápad košických gymnazistov ľudia brali ako vtip. Ide pritom o ekologickú a cenovo dostupnú alternatívu vykurovania. Ako búrajú predsudky a čím si získavajú zákazníkov?
Aktualizácia k 24.7.2023: Študentská firma Fluf sa na európskom finále Company of the Year Competition GEN-E v Turecku zaradila medzi tri najlepšie firmy Európy a obsadila tak bronzovú priečku v hlavnej kategórii. Členka tímu Rebeka Hubková bola navyše osobitne ocenená za svoje líderské schopnosti ocenením Alumni Leadership Award (udeľuje sa jednotlivcom, ktorí preukázali výnimočný prínos pre svoje tímy).
Ekológia sa v čoraz väčšej miere dostáva do
podnikateľského sveta a nad témou udržateľnosti sa zamýšľajú aj stredoškoláci,
ktorí si zakladajú svoje študentské firmy v rámci programu Aplikovaná
ekonómia. Vo svojich podnikateľských nápadoch neraz zohľadňujú aktuálnu
situáciu, ako je napríklad energetická kríza. Príkladom je košická študentská firma
Fluf, ktorá sa v marci 2023 stala absolútnym víťazom na Veľtrhu
podnikateľských talentov JA Slovensko a získala tiež titul v kategórii Najlepší
produkt študentskej firmy 2023. Porotu, ale aj svojich zákazníkov zaujali
unikátnym výrobkom – briketami z konského trusu, ktoré sami
vyrábajú.
Návrat k overenej, cenovo dostupnej a ekologickej metóde vykurovania
Študenti z Gymnázia Poštová 9 v Košiciach našli svoju inšpiráciu na podnikanie počas cesty vlakom z Bratislavy do Košíc. Spolu s vyučujúcou z predmetu Aplikovaná ekonómia sa rozprávali o vysokých cenách energií, ktoré zasiahli mnohé domácnosti a ľudia sa začali obávať, ako zvládnu najmä zimné obdobie. Pani učiteľka ich naviedla na myšlienku, že v minulosti sa používal na vykurovanie domácností trus hospodárskych zvierat a že môže mať zmysel vrátiť na trh overenú, ale najmä cenovo dostupnú a ekologickú metódu.
Hoci spočiatku uvažovali nad kravským trusom, no nakoľko tieto zvieratá produkujú aj metán, rozhodli sa pre konské exkrementy. Dokonca nadviazali spoluprácu s jazdiarňou neďaleko Košíc. Tím Fluf sa ponúkol, že od nich bude túto bio masu odoberať a prevádzkovatelia jazdiarne si nebudú musieť za vývoz hnoja platiť. Ide tak o „win-win“ situáciu – študenti bez nákladov získajú potrebnú surovinu a jazdiareň ušetrí na vývoze.
Nasledovali tri mesiace experimentovania a skúšania, aby študenti našli vhodnú receptúru na výrobu brikiet, keďže si celý proces od výroby až po predaj sami zastrešujú. „Bolo pomerne náročné zistiť, ako brikety vyrábať správne. Raz sme dali do brikiet viac hnoja a čakali, či bude dostatočne pevný a v ruke sa po vyschnutí nerozpadne, inokedy sme skúsili dať do brikiet viac podstielky zo stajne a podobne. Skúšali sme dovtedy, kým sme nezistili, v akom pomere musia byť prísady, aby mali výrobky tie najlepšie horiace vlastnosti a konzistenciu,“ vysvetľuje Tereza Pažinová, prezidentka spoločnosti. Ich brikety podľa výslednej receptúry obsahujú konský trus, piliny, seno a použitý kancelársky papier.
S predsudkami bojujú vysvetľovaním či osobnou skúsenosťou, zaujať chcú tiež cenou
Okrem hľadania správnej receptúry mladých podnikateľov potrápili tiež predsudky ľudí. Ich nápad bol vnímaný ako vtip, ako neseriózna myšlienka, okolie nebralo ich myšlienku vážne. Museli preto poriadne premyslieť, ako oslovia zákazníkov a čím ich presvedčia ku kúpe svojho výrobku. Keďže si študenti uvedomujú, že jedným z dôležitých aspektov, ktoré ovplyvňujú nákupné správanie ľudí je cena a zároveň, že do výroby brikiet z konského trusu išli aj z dôvodu vysokých nákladov na energie, k cenotvorbe pristúpili tak, aby boli lacnejší ako konkurencia. Nakoľko trus bezplatne odoberajú z farmy a výroba spočíva viac-menej len v ručnom lisovaní a sušení masy (na slnku, nie v rúre), náklady si vyžaduje len zabalenie výrobkov (aj v tomto prípade kladú dôraz na ekológiu a obaly sú z kartónov a paliet, čiže je úplne spáliteľné). Vďaka tomu môžu ponúkať cenovo výhodný produkt.
Ďalším krokom bola osveta medzi potenciálnymi zákazníkmi - na predajných akciách ľuďom ponúkajú briketu, aby si ju chytili do ruky či ovoňali. Cieľom je vyvrátiť ich predsudky voči zápachu, ktorý sa podľa ich slov neobjavuje ani po zapálení. Eliminujú ho práve sušením a odparovaním vody.
Okrem toho, že ich názov „Fluf“ z anglického „Fluffy“ (huňatý) sa má spájať s koňmi a ich srsťou, zákazníkom má tiež evokovať pocit tepla a príjemnú atmosféru napríklad počas zimy na horskej chate. Taktiež brikety prezentujú pomocou umelecky komponovaných fotografií na sociálnych sieťach. A aby mali zákazníci z ich produktu lepší dojem, vyrábajú ich aj vo forme srdiečok.
Tím Fluf však nestavil len na „klasické“ spôsoby propagácie, svojmu výrobku verí, preto sa nebál ísť s „kožou na trh“ a osloviť médiá. „Do redakcií sme napísali náš príbeh, čo robíme a prečo to robíme. Zároveň sme jediná firma na slovenskom trhu a dá sa povedať, že aj v Európe, ktorá robí brikety z biomasy. Náš nápad preto médiá zaujal a prezentovali nás ako raritu napríklad formou článku alebo reportážou v televíznych správach,“ opisuje T. Pažinová. Vďaka tomu sa dostali do povedomia širšieho publika z celého Slovenska.
Okrem ekologicky zmýšľajúcich mladých ľudí, ktorí hľadajú alternatívu
vykurovania k dreveným briketám, ďalšou cieľovou skupinou firmy Fluf sú starší
ľudia, ktorí vykurujú prevažne drevom, bývajú na vidieku alebo majú chaty. Aby
sa k nim informácie o výrobkoch a aj samotné brikety dostali
jednoduchšie, študenti ich oslovujú prostredníctvom dedinských predajov,
kde produkt zákazníkom osobne priblížia. O predaji informujú na sociálnych
sieťach, svojej webovej stránke, no tiež vyhlásením v dedinskom rozhlase.
„Potom sa rozložíme niekde pri väčšej budove, napríklad pri obecnom úrade,
skrátka, na nejakom dobre viditeľnom mieste. Sme tam dve – tri hodiny, počas
ktorých k nám chodia obyvatelia dediny a pýtajú sa na výrobok. My im
vysvetľujeme, čo vlastne robíme a v čom sú výhody našich brikiet. Mnohí
sa nechajú presvedčiť aj na takúto novinku, hoci je to náročné práve pri
starších ľuďoch, ktorí sú zvyknutí na to „svoje“ a zmeny sa obávajú,“
vysvetľuje prezidentka spoločnosti.
V tíme si „sadli“, vzťahové problémy nemajú
14-členný tím Fluf neustále čelí rôznym výzvam. Jednou z nich je napríklad postupné zefektívňovanie výroby, aby dokázali brikety vyrábať rýchlejšie. Na nové nápady prichádzajú spoločným brainstormingom, kde riešia potrebu nových strojov, zmenu postupov, no taktiež sa venujú sebahodnoteniu, aby odhalili prípadné nedostatky v ich prístupe a práci.
T. Pažinová je za svoj tím veľmi vďačná. Keď sa stretli na prvej hodine Aplikovanej ekonómie, išlo o 14 cudzích ľudí, ktorí sa až tak dobre nepoznali – na predmet sa totiž môže zvyčajne zapísať ktokoľvek z tretieho ročníka, nejde len o kolektív z jednej triedy. „Ako tím si rozumieme, mám pocit, že sme na seba čakali celý život. Nikdy sme nemuseli riešiť nejaké vzťahové problémy, a práve to je jedna z vecí, ktorá nás posúva a nebrzdí v ďalšom postupe,“ uvádza T. Pažinová.
Kompetencie si prerozdelili podľa svojich schopností, každý povedal, akú funkciu by chcel zastávať a následne sa navzájom do funkcií zvolili. Ak sa o rovnakú pozíciu uchádzalo viac ľudí, kompetencia sa rozdelila medzi nich. Niektorí sa venujú výrobe, taktiež majú viceprezidenta marketingu, viceprezidentku pre ľudské zdroje či pre financie a Tereza celú firmu zastrešuje. Pre ňu, ako prezidentku spoločnosti, je najťažšie vyznať sa vo všetkých oblastiach, ktoré firmu tvoria a sú veľmi rôznorodé. „Viceprezidenti sa venujú len svojim oddeleniam (financiám, marketingu či výrobe). Ja musím byť doma vo všetkých týchto sektoroch a zabezpečiť ich prepojenie, aby v závere firma dokonale fungovala. Musela som sa veľa naučiť o práci na farme, ale tiež o financiách, čo bolo pre mňa na začiatku veľmi ťažké,“ uvádza T. Pažinová.
Študentka zároveň zdôrazňuje dôležitosť vyučujúcej, Evy Wolfovej, ktorá program vedie. Vie podľa Terezy „schladiť“ ich prehnané nápady, usmerňuje ich a pomáha im pochopiť ich limity, no tiež odhaliť schopnosti. Je akýmsi poradcom, mentorom. „Neviem si predstaviť, ako by sme fungovali bez cenných rád od pani učiteľky. Je pre nás skrátka kľúčovou súčasťou tímu.“
Skĺbiť činnosť firmy so školskými povinnosťami nie je jednoduché. Tím Fluf zistil, že je veľmi dôležitý time manažment a vždy majú všetko rozpracované na týždeň dopredu. „Sme aktívni ľudia, preto okrem firmy riešime mnoho ďalších záujmov, no pokiaľ príde na rozhodovanie, či jedno, alebo druhé, firma je u nás na prvom mieste,“ opisuje prezidentka spoločnosti a dodáva, že škola sama o sebe je ťažká, ale učitelia ich situáciu väčšinou chápu a pomáhajú im.
V pláne je spolupráca s obchodmi pre kutilov a zahraničný trh, no či budú pokračovať aj po škole, nevedia
Čo sa týka ďalšieho pôsobenia firmy Fluf, v pláne majú nadviazanie spolupráce s kamennými predajňami, ktoré sa sústreďujú najmä na kutilov. Taktiež by radi zaujali na zahraničnom trhu, s čím im môže pomôcť účasť na júlovom európskom finále Company of the Year Competition GEN-E v Turecku, kam ako víťazi súťaže podnikateľských talentov postúpili.
Tímovo však riešia aj otázku existencie firmy v ďalšom období. Uvedomujú si, že budúci rok budú maturovať, mnohí pôjdu na vysokú školu a ak by sa chceli naďalej venovať výrobe a predaju brikiet Fluf, budú tomu musieť prispôsobiť celý svoj život. Avšak, svoj podnikateľský nápad nechcú nechať upadnúť do zabudnutia, zvažujú za a proti reálneho založenia s.r.o.-čky. No, či budú v podnikaní pokračovať, je na teraz ešte „hudbou budúcnosti“ a s rozhodnutím počkajú do leta - chcú si totiž počkať na reakcie v Istanbule. Tereza za seba hovorí, že vo všeobecnosti by neskôr podnikať chcela. Vždy ju svet biznisu zaujímal a aj vďaka Aplikovanej ekonómii mohla zistiť, či na to má.
