Dá sa začať podnikať aj bez podnikateľského plánu? Ako má vyzerať, ak má plniť účel?
Čo je podnikateľský plán?
Poučiek a definícii, ktoré sa vzťahujú k biznis plánom, sú desiatky. V skratke však môžeme povedať, že ide o písomný dokument, v ktorom si začínajúci podnikateľ potrebuje utriediť a zanalyzovať myšlienky v týchto základných oblastiach:
- Ako podnikať? – akým spôsobom podnikať; firma ako samozamestnanie alebo systém so zamestnancami; ako má vyzerať vaša už fungujúca firma;
- V čom podnikať? – s akými výrobkami alebo službami; pre akých zákazníkov; s akými odberateľmi; na akom trhu;
- Za čo podnikať? – koľko peňazí vyžaduje štart podnikania; z akých zdrojov budú;
- Oplatí sa podnikať? – má podnikanie potenciál dosiahnuť zisk a kedy.
Pomocou podnikateľského plánu bude mať začínajúci podnikateľ jasno v tom, aký cieľ chce svojim podnikaním naplniť, akými marketingovými, personálnymi a technickými spôsobmi a ako bude fungovať hospodárenie podnikania. Zároveň bude vedieť, aká je potreba finančných zdrojov na štart podnikania a aké reálne možnosti na ich získanie má.
Biznis plán je podľa Soni Šulkovej z Programu pre začínajúcich podnikateľov Slovenskej sporiteľne jedným z prvých pokusov, ako na jednom mieste budúci podnikateľ spíše čo a ako ide svoj zámer realizovať, čo všetko do toho vstupuje a aké riziká sú s tým spojené. „Mnohí začínajúci podnikatelia si až pri jeho vypĺňaní uvedomia, čo všetko na nich čaká, keď sa chcú vydať na podnikateľskú dráhu,“ tvrdí Šulková.
Pri ešte hlbšom rozoberaní pilierov, na ktorých ich podnikanie stojí a padá, niektorí jej klienti po konzultáciách pochopia, že pre nich je oveľa lepšie, ak nepodstúpia podnikateľské riziko a radšej zostanú zamestnaní.
Finančný expert Ladislav Smoroň prirovnáva biznis plán k turistickej mape. Ak plánujete výlet do destinácie, kde ste ešte neboli, s mapou máte oveľa vyššiu pravdepodobnosť trafiť na správne miesto, navyše za kratší čas a nižšie náklady, ako keby ste ju nemali. „Práve pri tvorbe podnikateľského plánu si podnikateľ ujasní to, kde je, kam sa chce dostať a ako sa tam dostane. Presne ako pri plánovaní výletu,“ dodáva Smoroň.
Kedy podnikateľ (ne)potrebuje podnikateľský plán?
Nenechajte sa oklamať motivačnou literatúrou, ktorá navádza na to, že ak chcete podnikať, máte tak urobiť hneď. Bez plánovania, analýzy a všetko robiť za pochodu. Učiť sa na vlastných chybách. Majte na mysli, že v reálnom podnikateľskom živote vás každá chyba bude stáť peniaze, dokonca môže byť pre vaše podnikanie aj fatálna. Biznis plán by mal mať preto každý začínajúci podnikateľ.
„Začať podnikať sa dá aj bez siahodlhého a detailného biznis plánu. Ak biznis plán pri štarte podnikania nemáte, neznamená to, že skrachujete. A platí to aj opačne - ani špičkový biznis plán nepredstavuje 100 % garanciu, že vybudujete úspešnú firmu a s istotou sa vám podarí naplniť vaše podnikateľské ambície. Ak ho však máte, zvyšujete tým svoju šancu na úspech,“ tvrdí Ladislav Smoroň.
Mnohým zánikom firiem v ich prvých rokoch by sa podľa neho mohlo zamedziť práve vypracovaním biznis plánu. Už na začiatku by totiž podnikateľ reálne zistil, či má šancu na úspech. Skôr ako sa vrhnete do podnikateľských vôd odporúča premyslieť si odpovede na základné otázky a dať ich „na papier“ aspoň vo forme jednoduchého podnikateľského plánu.
Akým chybám sa pri biznis pláne vyvarovať bližšie približujeme v článku Tvorba biznis plánu – 5 chýb, ktorým sa vyvarujte.
Má si začínajúci podnikateľ vypracovať podnikateľský plán sám?
Ak neviete, v čom a prečo chcete podnikať, nepomôže vám žiaden odborník. Preto je podľa Ladislava Smoroňa potrebné odpovedať si na otázky v troch základných oblastiach:
- Biznis model – viete, ako a na čom budete zarábať?
- Zákazníci – poznáte svojich zákazníkov a viete, či sú ochotní zaplatiť za vyriešenie ich problému vám a nie konkurencii a koľko sú ochotní zaplatiť?
- Financie – máte spočítané základné čísla, a teda zakladateľský rozpočet, plán peňažných tokov a podobne? Zistite, či sa vám oplatí podnikať.
Ak máte v týchto troch bodoch jasno, je podľa finančného experta Smoroňa čas poradiť sa s odborníkom. „Jednak nikto nie je odborník na všetky aspekty podnikania a zároveň je dobré dostať nezainteresovaný pohľad na váš biznis. Potrebujete si nájsť niekoho, kto vám povie pravdu a nie to, čo chcete počuť.“
Ak sa predsa len rozhodnete vytvoriť si biznis plán na vlastnú päsť, pomôcť by vám mohli vzory dostupné na internete alebo v rôznych publikáciách. Na základe nich zistíte, či vám v pláne ešte niečo chýba alebo ktorú časť ste podcenili. „Snažte sa vzor maximálne prispôsobiť na svoje podnikanie, t. j. dávajte pozor, aby ste na niečo nezabudli. Môže vás to dobehnúť najmä v horších časoch,“ odporúča Ladislav Smoroň.
Bezplatný vzorový podnikateľský plán ponúka aj Slovenská sporiteľňa na stránke www.zacinamepodnikat.sk. Jeho jednoduchá štruktúra pomôže začínajúcemu podnikateľovi zamyslieť sa nad základnými otázkami, ktoré súvisia s rozbehom podnikania. Ak by mal s niektorými z nich problém, môže sa obrátiť na špecialistov banky. Biznis plán je možné vyplniť aj online.
Po vyplnení plánu ho špecialisti zreálňujú a poskytujú začínajúcim podnikateľom spätnú väzbu. „Ak podnikateľ v biznis pláne píše, že bude mať prenajatý priestor na nejakej ulici za určitých podmienok a môže si ho upraviť podľa potreby, vypýtame si návrh zmluvy a pozrieme sa, či sú tie ustanovenia z pohľadu banky akceptovateľné. Ak sa ústne dohodol s dodávateľom na 30-dňovej splatnosti, vypýtame si faktúru, resp. zmluvu, že je ochotný toľko čakať, aby to potom nášho klienta nepoložilo,“ vysvetľuje Ján Žovin zo Slovenskej sporiteľne.
Napriek tomu, že sa banka snaží vo veľkej miere podať pomocnú ruku začínajúcim podnikateľom, tým, ktorí vzorový podnikateľský plán nedokážu vyplniť ani čiastočne alebo ani nerozumejú základným princípom fungovania biznisu, odporúčajú rôzne kurzy podnikateľských zručností či bezplatné individuálne konzultácie, aby sa naučili základy podnikania.
Čo má podnikateľský plán obsahovať, ak začínate podnikať?
Existuje množstvo odporúčaní a štruktúr, podľa ktorých by ste si mali zostaviť ideálny podnikateľský plán. Siahodlhé elaboráty, ktoré majú obsahovať aj kapitoly ako výrobný proces či vplyv na životné prostredie, však môžu začínajúceho podnikateľa demotivovať a nakoniec si povie, že na to nemá čas.
Ladislav Smoroň preto odporúča nezačínať s rozsiahlym a do detailu prepracovaným biznis plánom. „Na úvod vám stačí premyslieť si základné veci. Kto je váš platiaci zákazník, prečo bude nakupovať u vás a nie u konkurencie, koľko ich je, na čom budete zarábať a ako bude fungovať ekonomika firmy.“
Podrobný podnikateľský plán by mal podľa konzultanta Andreja Rybaniča obsahovať tieto časti:
- celkový prehľad (opis firmy),
- analýzu trhu (s orientáciou na odvetvie, v ktorom bude podnikateľ pôsobiť),
- popis výrobku/služby,
- akú má podnikateľ konkurenciu a akú bude mať konkurenčnú výhodu,
- kto je zákazník (segmentácia),
- ako bude šíriť povedomie o svojom produkte/značke (určiť si pár propagačných kanálov, ktoré dokáže reálne obslúžiť),
- uvedenie rizík a ich eliminácia (môže sa použiť SWOT analýza),
- ľudské zdroje (organizačná štruktúra),
- finančný plán (náklady a výnosy).
Za najdôležitejšiu časť označuje rozpracovanie financií, tzv. cash flow. „Je dôležité zhodnotiť reálne náklady na rozbeh a fungovanie celého podnikania. Aké množstvo finančných prostriedkov bude začínajúci podnikateľ potrebovať, aby prežil v určitom časovom horizonte,“ zdôrazňuje Rybanič.
Dopĺňa ho Laura Veľká, ktorá sa v Slovenskej sporiteľni stará o začínajúcich podnikateľov v Nitrianskom kraji: „Podnikateľ by mal začať podnikať až keď má okrem už spomenutých vecí, aj určitý vlastný kapitál v podobe úspor a nemal by začínať podnikať iba z cudzích zdrojov.“
Kde vziať financie na začiatok podnikania vám poradíme v článku Peniaze na rozbeh podnikania – aké má začínajúci podnikateľ možnosti?
Pre koho je podnikateľský plán určený? Účel ovplyvňuje obsah aj rozsah
Na aké účely sa vypracováva podnikateľský plán? Ideálna odpoveď by mala znieť, že je určený samotnému podnikateľovi na vlastné potreby. Aby sa k biznis plánu vedel kedykoľvek vrátiť a zanalyzovať, čo a prečo funguje a prečo naopak niečo nefungovalo.
Realita je však iná. Väčšina podnikateľov sa začne o podnikateľský plán zaujímať až pri žiadaní o bankový úver alebo pri zháňaní investora. V takom prípade je dôležité vedieť, čo banka alebo možný investor v pláne budú hľadať a tým častiam venovať aj značnú pozornosť.
Banku najviac zaujíma reálna návratnosť ňou poskytovaných peňazí a osoba, ktorému tieto peniaze zveruje. Nepotrebuje slohovú prácu. Biznis plán stačí spísať vecne, jasne odpovedať na položené otázky a len stručne v bodoch. Pri posúdení biznis plánu a jeho financovateľnosti v Slovenskej sporiteľni vychádzajú zo štyroch hlavných bodov:
- Osoba podnikateľa, jeho skúsenosti a jeho doterajšia materiálna a finančná spoluúčasť na realizácii nápadu – či je na podnikanie vhodný a čo pre to už urobil,
- Dostatočný záujem klientely - či bude vôbec klientela, ktorá bude ochotná zaplatiť cenu za daný produkt/službu,
- Cash flow - či tržby dovolia podnikateľovi zaplatiť jeho náklady na podnikane a či mu zostane na životné náklady a aj na splátku úveru,
- Plán B - čo bude podnikateľ robiť, keď mu to nevyjde.
Investor sa podľa Ladislava Smoroňa bude zameriavať najmä na čísla a ľudí. „Ak nevychádza ekonomika a podnikanie nemá potenciál rýchleho rastu, investora nezaujmete.“ Čísla však nestačia. „Bez kvalitného realizačného tímu investora nenadchnete. Investori často kupujú start-upy kvôli ľuďom. Aj keď sa pôvodný zámer nepodarí, šikovní ľudia vymyslia niečo iné.“
V neposlednom rade môže podnikateľský plán začínajúcemu podnikateľovi poslúžiť aj na získanie štátneho príspevku na štart podnikania od úradu práce. Táto dotácia má za hlavný cieľ pomôcť nezamestnaným rozbehnúť nové živnosti. Je však potrebné splniť viaceré požiadavky, ako napríklad minimálna dĺžka podnikania, účel použitia prostriedkov, predkladanie správ. Napriek tomu, že ide o nenávratný príspevok, ak začínajúci podnikateľ podmienky nedodrží, musí príspevok vrátiť.
Posudzovateľov bude zaujímať najmä to, či sa začínajúci podnikateľ opäť nestane nezamestnaným, či dokáže podnikateľský nápad prežiť, prípadne či okrem seba dokáže vytvoriť aj ďalšie pracovné miesta. „Pokiaľ sa živnostník zmieni v biznis pláne aj o zamestnaní rodinných príslušníkov, má to pre úrad práce osobitý význam. Nielen že sa na základe jeho príspevku z nezamestnaného stane živnostník, pri vytvorení jedného - dvoch pracovných miest sa znovu znižuje miera nezamestnanosti,“ dopĺňa svoju skúsenosť Vladimír Sirotka, prezident Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov.
„V prípade ak príspevok, ktorý úrad práce poskytuje začínajúcemu podnikateľovi nestačí na pokrytie všetkých nákladov spojených s rozbehom podnikania, úspešný uchádzač môže požiadať banku o posúdenie možnosti spolufinancovania jeho zámeru aj v rámci programu pre začínajúcich podnikateľov,“ vysvetľuje Katarína Ľauková zo Slovenskej sporiteľne.
Tento článok vznikol v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou.
