Slováci sa najviac sťažujú na neadekvátne platové ohodnotenie a na starostlivosť podnikateľov k zamestnancom. Naopak oceňujú inovácie a pracovné príležitosti.
30-tym výročím Nežnej revolúcie si zároveň pripomíname aj 30 rokov slobodného podnikania. I keď v polovici 80-tych rokov bolo po desaťročiach práce v štátnych podnikoch umožnené drobné podnikanie, naplno sa súkromný biznis a s ním vytváranie pracovných príležitostí rozbehol až po zmene režimu.
Slovo podnikateľ sa však vo verejnosti neskloňovalo vždy v pozitívnom kontexte. Pochybné privatizácie, daňové úniky či nefér praktiky niektorých špekulantov vrhali a stále vrhajú zlé svetlo na všetkých podnikateľov. V istým momentoch sa oslovenie podnikateľ stalo synonymom nadávky.
Aký je postoj Slovákom k podnikateľom dnes? Prinášame vám výsledky reprezentatívneho prieskumu Združenia podnikateľov Slovenska v spolupráci so spoločnosťou Go4insight.
Pozitívne vnímanie podnikateľov sa znižuje vekom
Reprezentatívny prieskum robený na vzorke 1 000 respondentov jasne ukazuje, že vnímanie podnikateľov na Slovensku je viac pozitívne ako negatívne. 64 % dopytovaných uviedlo, že slovenských podnikateľov vníma pozitívne alebo skôr pozitívne.
Zaujímavosťou je, že čím boli respondenti starší, tým sa ich názor na podnikateľov zhoršoval. Kým vnímanie ľudí do 24 rokov je až v 75 % pozitívny, respondenti starší ako 60 rokov mali na podnikateľov priaznivý názor len v 51 %.
Podnikatelia prinášajú inovácie, no zabúdajú na zamestnancov
Najviac respondentov oceňuje prínos podnikateľov v oblasti inovácií, a teda nových produktov a služieb (72 %). Pozitívnejšie vnímajú aj vytváranie pracovných miest (64 %), podporu kultúry, umenia a športu (58 %), poskytovanie dobročinnej a charitatívnej pomoci (56 %) či správania sa v prospech svojich zákazníkov a odberateľov (52 %).
Naopak pri starostlivosti o životné prostredie vidia respondenti priestor na zlepšenie. Negatívne a skôr negatívne vníma podnikateľov v tejto oblasti 52 % opýtaných. O niečo horšie vnímajú etické podnikanie a dodržiavanie pravidiel a zákonov.
Oblasť, na ktorej by podnikatelia podľa prieskumu mali určite zapracovať, sú zamestnanci. Pracovné podmienky a prístup pri starostlivosti o zamestnancov hodnotí pozitívne len 46 % opýtaných a 59 % respondentov považuje platy za neadekvátne a neférové vzhľadom k úspešnosti firmy.
Aj tu však možno vidieť niekoľko rozdielov medzi vekovými kategóriami. Ľudia do 24 rokov kritickejšie hodnotia vzťah podnikateľov k starostlivosti o životné prostredie ako respondenti medzi 25 a 39 rokov a 40 a 59 rokov. Štyridsiatnici a päťdesiatnici vnímajú vytváranie pracovných miest negatívnejšie ako mladší respondenti. V rámci platov sú najnespokojnejší ľudia nad 60 rokov.
V čom sa podnikatelia zmenili oproti minulosti?
Prieskum sa pýtal aj na to, v akých oblastiach a ako sa podnikatelia za 20-30 rokov zmenili. Jediný bod, v ktorom sa podľa opýtaných za tie roky podnikatelia viac zhoršili ako zlepšili, je práve adekvátne a férové odmeňovanie zamestnancov. 33 % respondentov uviedlo, že v tejto oblasti sa situácia zhoršila, 31 % vidí zlepšenie, 29 % považuje situáciu za nezmenenú a 7 % nevie.
V ostatných oblastiach vidia respondenti zlepšenie. Najvýraznejšie pri prinášaní inovácií (57 %), vytváraní pracovných miest (49 %), podpore kultúry, umenia a športu (43 %) a poskytovania dobročinnej a charitatívnej pomoci (42 %).
V čom by sa podnikatelia mali zlepšiť do budúcna?
Oblasti, ktoré respondenti vnímajú vo vzťahu k podnikateľom najnegatívnejšie, sa zhodujú s odpoveďami, čo by sa v biznis prostredí malo podľa nich zlepšiť do budúcna. 35 % opýtaných vyžaduje férovejšie platy a rovnaké percento by privítalo lepšie pracovné podmienky. Znamená to, že až 70 % respondentov si myslí, že by sa podnikatelia na Slovensku mali zlepšiť najmä vo vzťahu k zamestnancom.
Respondenti však apelujú aj na väčšiu starostlivosť o životné prostredie (13 %), na etickejšie podnikanie (13 %) a na väčšiu podporu kultúry, umenia a športu a poskytovanie charitatívnej pomoci (4 %).
Ako verejnosť vnímala podnikateľov v roku 2010
Pred deviatimi rokmi robila Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania (dnešná Slovak Business Agency) prieskum názorov verejnosti na podnikateľov a podnikanie na vzorke 1042 respondentov. Z neho okrem iného vyplynulo, že s výrokom Podnikatelia sú prínosom, lebo dávajú ľuďom možnosť zarobiť síce súhlasí vyše 78 % opýtaných, no zároveň takmer ten istý počet tvrdí, že Podnikatelia bohatnú na úkor svojich zamestnancov.
Necelých 70 % súhlasilo s názorom, že Podnikatelia vidia len rýchly zisk za každú cenu, na druhej strane 60 % sa stotožnilo s tvrdením, že Na rozdiel od zamestnancov podstupujú podnikatelia riziko – a preto si zaslúžia odmenu vo forme zisku.
Prieskum sa pýtal aj na zmenu správania a vlastností podnikateľov v porovnaní s deväťdesiatymi rokmi 20. storočia. Až tretina opýtaných prekvapujúco odpovedala, že podnikatelia boli v roku 2010 horší ako v minulosti, takmer 40 % nezaregistrovalo žiadnu zmenu a len necelých 10 % hovorilo o zlepšení.
Z výsledkov je možné konštatovať, že verejnosť vnímala podnikateľov najmä v negatívnom svetle a s osobou podnikateľa spájali prevažne negatívne charakteristiky ako vypočítavosť, tvrdosť, majetnosť a nečestnosť.
Reakcia podnikateľov: Za neférové platy môže štát
Zdá sa, že za dobu deviatich rokov sa vnímanie podnikateľov v rámci verejnosti vylepšilo, no názor o nedostatočnom ocenení zamestnancov pretrváva. Prečo to tak je a ako na aktuálny prieskum reagujú zástupcovia podnikateľov? Spýtali sme sa na ich názor.
Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska
Výsledok ma príjemne prekvapil. Čakal som totiž, že výsledky ukážu, že pozitívne vníma podnikateľov oveľa menej ľudí. V posledných rokoch sa totiž podnikatelia a podnikanie v médiách skloňujú v súvislosti s rôznymi kauzami skôr v negatívnom kontexte. Zrejme teda hodnotenie ľudí neovplyvnil negatívny mediálny obraz niektorých podnikateľov, ale konkrétna dobrá skúsenosť s ich zamestnávateľmi. Verím, že veľká väčšina zamestnávateľov, či veľkých alebo malých firiem, je pre ich zamestnancov zárukou stabilného príjmu, a teda finančného zabezpečenia ich rodín. A to sa zrejme odrazilo na celkovom pozitívnom výsledku.
Samozrejme, vždy by mohli byť lepšie aj pracovné podmienky aj platy, preto ma naopak neprekvapuje, že práve tieto dve oblasti označilo až 70 % opýtaných za oblasti, kde by sa zamestnávatelia mohli zlepšiť. Som však presvedčený, že väčšina zamestnávateľov vníma ich zamestnancov ako najdôležitejšiu súčasť ich úspechu a vytvárajú im najlepšie podmienky, aké sú v ich silách. A dnešná situácia nahráva aj zamestnancom, ktorí síce nemajú "osvietených" zamestnávateľov, ale pracovné podmienky a platy ich núti zlepšovať momentálna situácia na trhu práce, v ktorej nie je kráľom zamestnávateľ, ale naopak zamestnanec.
Aj my v Združení podnikateľov Slovenska sa medzi podnikateľmi snažíme zvyšovať povedomie o dôležitosti dobrej starostlivosti o zamestnancov a Baťovom odkaze, ktorý bol legendárny svojím prístupom a považoval zamestnancov za svojich spolupracovníkov.
Miriam Bellušová, generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu
Vnímanie starostlivosti o zamestnancov je z hodnotených prvkov v prieskume podľa nášho názoru najsubjektívnejšie. Určite tento záver nemožno zovšeobecniť na všetky podnikateľské subjekty.
Súkromné podniky sa v posledných rokoch stali nástrojom sociálnej politiky štátu, a tak podnikatelia za svojich zamestnancov platia neprimerane vysoké sociálne a zdravotné odvody (tu je potrebné upozorniť, že sú platené do solidárnych priebežných fondov a konkrétny zamestnanec nemá priamy úžitok z odvedených prostriedkov, vypočítaných podľa výšky jeho mzdy). Takže súkromné podniky musia pri stanovovaní výšky platu pamätať aj na dodatočné odvody štátu, ktoré dosahujú výšku takmer 40 % z hrubej mzdy zamestnanca.
Toto v konečnom dôsledku odrádza od motivovania zamestnancov formou rastu hrubej mzdy. Netreba opomínať ani zvýšené príplatky za prácu a ďalšie platby zamestnancom, ktoré vyžaduje štát. Zamestnanci to často vnímajú tak, že im to vybavil a platí štát, ale pritom ide o náklad a výdavok súkromného podniku.
Peter Serina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska
Ak mám pravdu povedať, výsledky ma prekvapili v časti pozitívneho vnímania podnikateľov. Podnikateľom sa totiž zdá, akoby ich spoločnosť vnímala negatívne, čo im, samozrejme, prekáža. Podnikatelia sa cítia byť integrálnou súčasťou spoločnosti, pričom niekedy majú pocit nedocenenia. V reflexii na prieskum je to možno viac ich nezrelosťou a vzťahovačnosťou.
Výsledok, ktorý hovorí o neadekvátnych platoch, ma neprekvapuje. Je dôsledkom tej skutočnosti, že štát zavádza svojich občanov, a to ešte z čias totality. Umelo sa rozdeľuje mzda zamestnancov na tzv. hrubú a čistú pričom sa im akosi nehovorí zo strany štátu, že ich mzda má až tri zložky. Tými sú odvody a dane platené zamestnávateľom, odvody a dane platené zamestnancom a čistá mzda.
Zamestnanci tak vôbec neberú do úvahy tú skutočnosť, že ich mzdou sú aj odvody, ktoré za nich platí zamestnávateľ. To nie je dobrá vôľa zamestnávateľa a ani to nie sú jeho peniaze. Sú to peniaze zamestnanca. Ak by ich zamestnávateľ neodviedol, dopustí sa trestného činu. Toto je skutočný dôvod, prečo majú zamestnanci pocit, že zarábajú málo. Platy nie sú až tak nízke, len štát si vezme priveľa na to, ako kvalitne poskytuje služby. A to zamestnanci nechápu a štát ich v tejto nevedomosti necháva, lebo mu to vyhovuje.
Štatistiky o podnikaní na záver
V roku 2018 bolo na Slovensku podľa analýz Slovak Business Agency vyše pol milióna aktívnych podnikateľských subjektov. Podniky (s.r.o. a a.s.) boli v celkovom počte 230 143 a živnostníkov bolo 303 961. Najväčší podiel tvorili mikropodniky (podniky s 0 až 9 zamestnancami), dosahujú takmer 97 % z celkového počtu podnikateľských subjektov.
Ak by sme podniky rozdelili podľa odvetvovej štruktúry, najväčšiu časť tvoria obchodné služby (26,7 %). Za nimi nasleduje obchod (19 %), stavebníctvo (17 %) a priemysel (13,7 %).
