Malý, stredný alebo mikro podnik – veľkostné kritériá

Ako sa rozlišujú podniky podľa európskej klasifikácie? Načo by mal podnikateľ vedieť, do ktorej skupiny patrí?

Malé, stredné či mikro podniky zohrávajú významnú úlohu v našom ale i celoeurópskom hospodárstve. Napríklad podľa údajov Slovak Business Agency v našej krajine tvoria malé a stredné podniky (MSP) až 99,9 % z celkového počtu podnikateľských subjektov, poskytujú pracovné príležitosti pre takmer 75 % aktívnej pracovnej sily a podieľajú sa na hrubej produkcii a tvorbe pridanej hodnoty viac ako 50 %.

Okrem toho sú zdrojom nových inovácií a technológií, vytvárajú konkurenčné prostredie, podporujú ekonomický rast a vyrábajú a poskytujú produkty a služby, ktoré nie sú ochotné ponúkať veľké podniky.

Definícia malých a stredných podnikov (MSP)

Možno vás prekvapí, že nie je úplne jednoduché jednoznačne definovať, čo MSP je, a čo už nie je. Existuje totiž celý rad charakteristík, ktoré by mal typický malý, stredný či mikro podnik spĺňať. Napríklad:

• nezávislosť podnikania spojená s vlastníctvom podniku;
• jeden alebo niekoľko málo vlastníkov;
• bez dominantného alebo monopolného postavenia na trhu;
• relatívne úzke zameranie produkcie a technológie;
• jednoduché riadenie a organizačná štruktúra;
• zameranie podniku na lokálne trhy;
• malý trhový podiel.

Problémom mnohých z týchto kritérií je, že nie sú jednoznačne kvantifikovateľné. Aký trhový podiel je ešte stále malý? Ktorú organizačnú štruktúru môžeme považovať za jednoduchú? Aj preto sa v našom prostredí pri rozlišovaní MSP využívajú skôr kvalitatívne kritériá (ako napr. počet zamestnancov).

Je zrejmé, že znakov, ktorými by sme mohli určiť veľkosť podniku, je veľa. Preto sa líšia názory na určenie kritérií, ktoré by vedeli rozdeliť podniky do kategórií mikro, malý, stredný či veľký. Napriek tomu sa najčastejšie určuje veľkosť podniku meraná na základe počtu zamestnancov, ročného obratu a ročnej bilančnej sumy. Tieto kritériá vychádzajú z klasifikácie, ktorú odporúča Európska komisia. Ide konkrétne o odporúčanie Európskej komisie č. 2003/361/EC, ktoré nadobudlo platnosť 1. januára 2005 a ktoré klasifikuje veľkosť podnikov podľa nasledovnej tabuľky:

Tabuľka - Rozdelenie podnikov podľa veľkosti

Pritom platí, že do konkrétnej kategórie spadá podnik vtedy, ak má príslušný počet zamestnancov (hlavné kritérium) a spĺňa aspoň jedno vedľajšie kritérium (ročný obrat alebo ročnú bilančnú sumu).

Počet pracovníkov a finančné čiastky sa získavajú z účtovnej závierky za posledné schválené účtovné obdobie a počítajú sa na ročnom základe. Pričom výška ročného obratu sa má vyčísliť bez dane z pridanej hodnoty (DPH) a iných nepriamych daní.

Taktiež platí, že ak podnik v deň účtovnej závierky zistí, že počet zamestnancov alebo finančné limity prekročil, neznamená to automaticky stratu štatútu stredného, malého alebo mikro podniku. Situácia sa však zmení, ak tieto limity prekročí v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.

V prípade novozaložených podnikov sa uplatňujú údaje získané odhadom.

Prečo je dobré vedieť, či je podnikateľ MSP?

Definícia malého a stredného podniku (MSP) sa pre firmu stáva zaujímavou najmä vtedy, ak sa chce uchádzať o niektorú z foriem štátnej pomoci. Pretože presne tieto kritériá sledujú rôzne inštitúcie, ktoré poskytujú podporné programy pre stredné, malé a mikro podniky (napr. Slovak Business Agency alebo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny). V prípade, že akákoľvek inštitúcia na národnej či európskej úrovni začne ponúkať program zameraný na skupinu malých, stredných či mikro podnikov, je prakticky isté, že zvolí kritériá podľa odporúčania Európskej komisie.

Existujú ešte nejaké iné kritériá?

Dôležitú úlohu v tom, či môžete prijímať podporu z verejných zdrojov, zohráva aj skutočnosť, či je váš podnik samostatný, partnerský alebo prepojený.

Váš podnik sa považuje za samostatný vtedy, ak vlastní menej ako 25 % v inom podniku a/alebo iný podnik vlastní menej ako 25 % vo vašom podniku. Pri partnerských a prepojených podnikoch sa sledujú vyššie percentuálne podiely. Úplne zjednodušene možno povedať, že firma s podielmi do 25 % má charakter samostatného podniku, podiely od 25 do 50 % majú partnerské podniky a vyššie podiely (nad 50 %) znamenajú prepojené podniky. Väčšina podnikov spĺňa definíciu samostatného podniku. Ak však existujú v rámci vášho podniku nejaké majetkové prepojenia, je lepšie posúdiť danú situáciu pomocou konkrétnych ustanovení uvedených v odporúčaní Európskej komisie. Uvedieme aspoň niekoľko najčastejších príkladov.

Samostatný podnik

Ako bolo uvedené vyššie, za samostatný podnik sa považuje taký podnik, ktorý vlastní menej ako 25 % (základného imania alebo hlasovacích práv) v inom podniku a/alebo iný podnik vlastní menej ako 25 % podiel v danom podniku. Existuje tu však výnimka – podnik môžeme označiť ako samostatný (nezávislý) aj vtedy, ak 25 – 50 % jeho imania alebo hlasovacích práv vlastní niektorý z týchto typov investorov: spoločnosť rizikového kapitálu, podnikateľský anjel, univerzita, inštitucionálny investor alebo malý autonómny miestny orgán.

Obrázok – Samostatný podnik

Príklady samostatných podnikov:

• Traja spoločníci založia firmu PODNIKAJTE s.r.o. Nemajú okrem nej žiadne iné firmy.
• Firma ABC, s.r.o. má 2 vlastníkov, jedným z nich je fyzická osoba s 80 % podielom, ktorá už nemá iné firmy, a druhým je spoločnosť SPOLUMAJITEĽ, a.s., ktorá vlastní 20 % podiel.
• Firma XYZ, s.r.o. získala 23 % podiel v spoločnosti BONUS, s.r.o. Okrem toho už nemá iné podiely v iných firmách. Ani jej spoločníci už nevlastnia iné firmy.
• Firma BUSINESS IDEA, s.r.o. získala investora – podnikateľského anjela, ktorý za svoju investíciu získal 40 % spoločnosti. BUSINESS IDEA, s.r.o. sa stále považuje za samostatný podnik (na základe výnimky týkajúcej sa vybraných skupín investorov).

Partnerský podnik

Ide o podniky, ktoré nie sú ani nezávislé a ani vzájomne prepojené. Podnik sa stáva partnerským podnikom, ak má v inom podniku podiel (na základnom imaní alebo hlasovacích právach) rovný alebo väčší ako 25 % a/alebo ak má iný podnik podiel rovný alebo väčší ako 25 % v dotknutom podniku. Zároveň musí platiť, že nemôže byť prepojený s iným podnikom, čo fakticky znamená, že hlasovacie práva v inom podniku (a naopak) nepresiahnu 50 %. Tieto ustanovenia samozrejme neplatia v prípade výnimky, ktorú popisujeme pri samostatných podnikoch (výnimka týkajúca sa investorov).

Obrázok – Partnerské podniky

Prepojené podniky

Prepojené podniky sú také, ktoré tvoria skupinu prostredníctvom priamej alebo nepriamej kontroly iného podniku nad väčšinou hlasovacích práv v podniku, alebo prostredníctvom možnosti uplatňovať rozhodujúci vplyv na podnik. Teda, ak platí jeden z nasledujúcich vzťahov:

• jeden podnik má väčšinu hlasovacích práv v inom podniku,
• jeden podnik má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu iného podniku,
• zmluva medzi podnikmi, alebo ustanovenie zakladacej listiny, spoločenskej zmluvy alebo stanov jedného z podnikov umožňuje jednému z nich uplatňovať rozhodujúci vplyv v druhom podniku,
• jeden podnik môže na základe dohody vykonávať výlučnú kontrolu nad väčšinou hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov v inom podniku.

Typickým príkladom prepojeného podniku je napr. 100 % vlastnená dcérska spoločnosť.

Obrázok – Podniky prepojené prostredníctvom fyzických osôb

Prečo sa sleduje, či je podnik samostatný, partnerský či prepojený?

Toto rozdelenie je dôležité pre správne vyčíslenie počtu zamestnancov, ročného obratu a ročnej bilančnej sumy za účelom posúdenia, či vaša firma spadá pod definíciu MSP. Samostatný podnik sleduje iba údaje za svoju firmu. Prepojený podnik započítava okrem svojich údajovaj údaje za každý prepojený podnik a takisto každý podnik, ktorý je prepojený s jeho prepojeným podnikom (všetko v 100 % výške). Partnerský podnik musí k svojim údajom pripočítať aj údaje za každý partnerský podnik; každý podnik, ktorý je prepojený s jedným z jeho partnerov a každého z partnerov prepojených podnikov (tentoraz vždy v takej percentuálnej výške, ktorá zodpovedá podielu partnerského podniku). Do úvahy sa neberú iba partneri partnerských podnikov.

Ak má firma partnerské aj prepojené podniky, musí zohľadniť údaje za všetky tieto podniky:

Príklad

Firma PODNIKAJTE, s.r.o. má 100 % dcérsku spoločnosť DCÉRA, s.r.o. Spoločnosť PODNIKAJTE pritom vlastnia 3 vlastníci – 2 fyzické osoby, ktoré už nemajú žiadne iné firmy (pričom dohromady vlastnia 67 % podiel) a spoločnosť DOBRÝ SPOLOČNÍK, a.s., ktorá vlastní 33 % podiel (pričom nejde o inštitucionálneho investora a táto spoločnosť už nemá žiadne partnerské ani prepojené podniky).

PODNIKAJTE je teda prepojená s firmou DCÉRA (keďže v nej vlastní viac ako 50 %). Firma DOBRÝ SPOLOČNÍK je partnerskou firmou spoločnosti PODNIKAJTE (keďže vlastní viac ako 25 %, ale menej ako 50 % podiel). Keď sa bude posudzovať firma PODNIKAJTE, či spĺňa definíciu malého, stredného či mikro podniku, započítajú sa všetci jej zamestnanci a jej finančné údaje. K tomu sa pripočítajú všetci zamestnanci a finančné údaje firmy DCÉRA (lebo ide o prepojený podnik). A následne sa pripočíta 33 % zamestnancov a finančných údajov firmy DOBRÝ SPOLOČNÍK (keďže ide o partnerský podnik). Až po zohľadnení všetkých týchto údajov možno podnik PODNIKAJTE zaradiť do kategórie mikro podnik, malý podnik, stredný podnik alebo veľký podnik.

Ak vás táto problematika zaujala a hľadáte detailnejšie informácie, odporúčame vám pozrieť si nasledovnú užívateľskú príručku, kde nájdete viacero príkladov a podrobnejších výkladov jednotlivých pojmov.