V roku 2018 sa novelizoval Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Prinášame prehľad najvýznamnejších zmien, ktoré sa udiali v právnej norme upravujúcej činnosť týchto profesií.
Znalci, tlmočníci a prekladatelia sa zaraďujú medzi tzv. slobodné povolania. Musia byť zapísaní v príslušnom zozname, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, a vykonávajú špecifické odborné úkony (ide najmä o spracovanie znaleckých posudkov, prekladov alebo o tlmočenie) a to pre súdy, iné orgány verejnej moci ale aj pre podniky či bežných občanov.
Činnosť znalcov, tlmočníkov a prekladateľov sa riadi zákonom č. 382/2004 Z. z. Táto právna norma bola nedávno novelizovaná zákonom č. 65/2018 Z. z., ktorý nadobúda účinnosť od 1.7.2018. Samotná novela zákona je pomerne rozsiahla a zahŕňa rôzne ustanovenia, ktorých účelom je buď spresniť pravidlá platiace pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov alebo priniesť novšie prvky, ktoré sa doteraz v zákone nenachádzali. Niektoré ustanovenia boli presunuté do zákona priamo zo súvisiacej vyhlášky č. 490/2004 Z. z. Ponúkame Vám preto nasledujúci prehľad 7 najvýznamnejších zmien.
1. Podmienky zápisu znalcov do zoznamu
Kľúčovou zmenou je spresnenie podmienok pre zápis znalcov do zoznamu (a teda de facto získanie štatútu znalca). Doteraz nebolo úplne jednoznačné, akým spôsobom sa má počítať potrebná 7-ročná prax, ktorú musí osoba bezpodmienečne mať, ak chce byť zapísaná do zoznamu znalcov (pozn. v prípade tlmočníkov a prekladateľov platí 5-ročná prax). Odteraz sa v zákone jednoznačne uvádza, že dĺžka praxe sa počíta až od momentu získania vzdelania v príslušnom odbore (v prípade znalcov musí ísť o vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore zameranom na odbor alebo odvetvie, v ktorom chce byť záujemca zapísaný, prípadne môže ísť o iné najvyššie vzdelanie, ktoré je možné získať v príslušnom odbore).
Nedostatok doterajšej právnej úpravy podľa dôvodovej správy spočíval v tom, že mnohí záujemcovia o výkon činnosti si vopred nezistili dlhodobý výklad doteraz platného a relatívne vágneho ustanovenia o potrebnej dĺžke praxe, dôsledkom čoho bolo zamietnutie pomerne vysokého počtu žiadostí o zápis do zoznamu. Vo viacerých prípadoch pritom išlo o situácie, keď žiadateľ úspešne absolvoval odbornú skúšku, prípadne aj špecializované vzdelávanie, s čím sa spájajú vysoké finančné náklady, ale i množstvo vynaloženého času a energie, a to bez dosiahnutia želaného cieľa.
2. Znalecký posudok
Znalecký posudok bolo doteraz možné podať písomne a v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci aj ústne do zápisnice. Táto možnosť ostáva aj v novelizovanej podobe zákona. Novinkou ale je, že písomne podaný znalecký posudok môže byť v listinnej podobe alebo po vzájomnej dohode znalca so zadávateľom, a ak je to technicky možné, aj v elektronickej podobe. V takomto prípade musí byť každé vyhotovenie podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou a opatrené kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou. Rovnaké podmienky platia pre prílohy k znaleckému posudku, ak tvoria samostatné, k znaleckému posudku pripojené dokumenty.
Ďalšou novinkou je upresnenie, že povinnosť očíslovať jednotlivé strany znaleckého posudku sa nedotýka príloh znaleckého posudku. Túto praktickú zmenu ocenia znalci, ktorí spracovávajú posudky s početnými mnohostranovými prílohami. Zároveň sa dopĺňa ustanovenie, že rozsiahle podklady možno uložiť na prenosný nosič dát, ktorý bude súčasťou znaleckého posudku.
Znalecká doložka, ktorá je súčasťou posudku, musí obsahovať vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Ide o zosúladenie úpravy s platným Civilným sporovým poriadkom (zákon č. 160/2015 Z. z.).
3. Odmena pre znalca, tlmočníka či prekladateľa
Návrh zákona zareagoval na podnety zo strany znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vykonávajúcich činnosť na základe ustanovenia súdom, ktorí dlhodobo poukazujú na to, že odmena je im uhrádzaná so značným časovým odstupom niekoľkých mesiacov, často až rokov. Z tohto dôvodu pribudol do zákona § 3 ods. 9, ktorý hovorí o tom, že ak súd alebo iný orgán verejnej moci ustanoví znalca, tlmočníka alebo prekladateľa a uloží povinnosť zložiť preddavok, bez rozhodnutia poukáže zložený preddavok do 30 dní od jeho zloženia na účet znalca, tlmočníka alebo prekladateľa.
V praxi by to malo vyzerať tak, že ak súd ustanoví znalca (a žiadnej strane súdneho sporu nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku), uloží zároveň povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov na vypracovanie znaleckého posudku. Ak strana preddavok nezloží (t. j. neuhradí), súd navrhnutý dôkaz nevykoná (čiže napr. znalec neurobí znalecký posudok). V prípade zloženia preddavku bude súd disponovať týmto preddavkom a do 30 dní bez potreby vydávania osobitného rozhodnutia ho poukáže na účet znalca.
4. Znalecké organizácie
Na pomerne významnú novinku si musia dať pozor právnické osoby, ktoré majú záujem zapísať sa do zoznamu znalcov ako znalecké organizácie. V zmysle § 6 ods. 1 písm. c) musí takáto právnická osoba určiť zodpovednú osobu za výkon znaleckej činnosti, pričom táto osoba musí byť zapísaná v zozname ako znalec najmenej 5 rokov. Osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti by totiž mala garantovať mimoriadne vysokú úroveň odbornosti, kvôli čomu podľa tvorcov zákona nie je vhodné, aby mohli mať takéto právne postavenie osoby, ktoré sú len krátku dobu zapísané ako znalci.
5. Doplnenie znaleckého posudku
Táto zmena je predovšetkým kozmetického charakteru. Podľa doterajšieho znenia znalci spracovávali okrem iných úkonov najmä znalecký posudok a jeho doplnok. Novela zákona zmenila pojem „doplnok“ na „doplnenie“, čím došlo k zjednoteniu pojmov používaných v rámci právnych predpisov regulujúcich znaleckú činnosť. V prípade úpravy znaleckého posudku budú znalci používať označenie „doplnenie znaleckého posudku“.
6. Pribratie konzultanta k znaleckému úkonu
V prípade zložitejších znaleckých posudkov nebýva ničím nezvyčajným pribratie konzultanta z príslušného odboru. Takéto pribratie bolo potrebné v znaleckom posudku odôvodniť. Nová právna úprava doplňuje, čo takéto odôvodnenie musí obsahovať - popis toho, prečo znalec nemôže zodpovedať čiastkovú otázku a vysvetlenie, prečo bola konkrétna osoba vybratá ako konzultant.
7. Preklad
Pre prekladateľov sa mení štruktúra prekladu. Písomne vyhotovený preklad musí v zmysle novelizovaného znenia obsahovať titulnú stranu, prekladané listiny, preložené listiny a prekladateľskú doložku. Mení sa aj obsah prekladateľskej doložky – musí obsahovať aj vyhlásenie prekladateľa o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého prekladu. A podobne ako v prípade znaleckého posudku, aj v prípade prekladu sa dopĺňajú ustanovenia o elektronickej podobe prekladu.
Na záver ešte možno spomenúť, že novela zákona rozlišuje výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti pre súdy a iné orgány verejnej moci a pre súkromné potreby fyzických a právnických osôb, kde ponecháva väčší priestor pre dohodu zadávateľov a osôb, ktoré činnosť vykonávajú - či už v možnosti dohody o časti úhrady v podobe odmeny, alebo dohody o celej výške znalečného alebo tlmočného vrátane hotových výdavkov (kopírovanie, odmena konzultanta, správne poplatky a pod.), odmietnutí vykonať úkon a pod. Značné úpravy sú uskutočnené aj v ustanoveniach o sankciách. Znalecká, tlmočnícka a prekladateľská obec očakáva, kedy a aké zmeny budú uskutočnené aj v ďalších predpisoch upravujúcich znaleckú činnosť – najmä v súvisiacich vyhláškach.
