Ako kalkulovať cenu pri cenovej stratégii vychádzajúcej z nákladov? Aké položky obsahuje kalkulačný vzorec a ako sa počíta cena produktu vychádzajúca zo všeobecného kalkulačného vzorca.
Jednou z možností, ako
môžu firmy stanoviť cenu, je vychádzať z celkových nákladov spojených s výrobou,
obstaraním a predajom produktu či poskytnutím služby a k týmto
nákladom sa pripočítava zisková prirážka. Táto metóda sa využíva hlavne
vo výrobných podnikoch, no môžete ju aplikovať aj na iné typy podnikania.
Medzi hlavné výhody tejto metódy patrí to, že vychádzate z presných čísiel
a dokáže stanoviť predpokladaný zisk firmy. Nevýhodou však je, že vôbec
neberiete do úvahy stav trhu (dopyt po produktoch / službách a konkurenčné
ceny) a ak raz stanovíte cenu len na základe nákladov, jej úprava je pomerne
málo flexibilná.
Pri nákladovej metóde treba brať do úvahy aj iné ako len priame náklady
Podnikatelia si v tomto
prípade najčastejšie prostredníctvom kalkulačného vzorca vyčíslia celkovú výšku
nákladov, ktoré sú s ich produktom spojené. V prípade výrobných
podnikov môže ísť o náklady na materiál, prácu zamestnancov a ostatné
nákupy externých či interných vstupov. Pri obchodných podnikoch pôjde
o nákupnú cenu tovaru spolu so všetkými ostatnými nákladmi, ktoré priamo
či nepriamo súvisia s obstaraním (napr. dopravné náklady). Počas
vyčíslenia nákladov netreba zabúdať ani na režijné náklady, ktoré súvisia so
zabezpečením chodu firmy (náklady na účtovníctvo, nájomné či marketing).
Práve tvorba ceny podľa nákladov je aj výborné cvičenie pre začínajúcich podnikateľov. Tí totiž často opomínajú nepriame náklady, alebo si s cenami neveria a potom predávajú zbytočne lacno a nedosahujú zisk. V prípade nákladovej metódy treba do úvahy zobrať nielen priame náklady, ale aj mnohé ďalšie. Tu je základný prehľad všetkých, ktoré by mali vstupovať do rovnice cenotvorby:
- priame náklady – priamo súvisia s procesom výroby a bez nich by výrobky nebolo možné vyprodukovať, patria sem napríklad materiál na výrobu, polotovary, technologické palivo a energie, mzdy zamestnancov vo výrobe (vrátane odvodov, rôznych príplatkov, odmien, a i.), atď.
- režijné náklady – musíte ich platiť neustále, bez ohľadu na to, koľko produkujete, napríklad prenájom priestorov, telefón a internet, odborný softvér, účtovníctvo, patenty, licencie, náklady na prevádzku technologického zariadenia a jeho inovovanie, všeobecné marketingové náklady, mzdy vedúcich pracovníkov (taktiež vrátane odvodov, rôznych príplatkov, odmien, a i.), atď.
Odlišný pohľad na členenie nákladov poskytuje rozdelenie na fixné a variabilné náklady:
- variabilné náklady – menia sa v čase, no tiež by mali vstupovať do procesu cenotvorby, napríklad náklady na reklamu, pohonné hmoty a doprava, obalové materiály, servis strojov, atď.
- fixné náklady – v čase sa nemenia (prípadne sa menia skokovitým tempom), napr. odpisy výrobnej haly, poistenie budov, bankové úroky, fixné platby atď. Mnohé režijné náklady majú charakter fixných nákladov.
Všeobecný kalkulačný vzorec – ako podľa neho počítať cenu produktov?
Vo všeobecnosti má kalkulačný vzorec nasledovnú podobu:
Náklady, ktoré sa v tomto vzorci nachádzajú, sú vyjadrené v prepočte na 1 kus výrobku (alebo nejaké podobné minimálne množstvo – napr. 1 liter mlieka, 1 sadu kuchynského náradia, 1 000 kusov klincov).
Pri priamych nákladoch to ide pomerne jednoducho – podľa jednotlivých noriem sa dajú určiť priame náklady či priame mzdy pripadajúce na 1 kus výrobku. Avšak pri nepriamych (režijných) nákladoch je to o niečo zložitejšie. Ak sa na jednom type stroja dá vyrábať aj pánsky, aj dámsky klobúk, tak náklady súvisiace s týmto strojom (ročný odpis, mzda pracovníka obsluhujúceho stroj) je potrebné prepočítať na 1 kus podľa určitého kľúča. Spravidla sa firmy snažia určiť, aký podiel pripadá na ten-ktorý výrobok. Ak sú náklady spojené so strojom vo výške 20 000 eur ročne a podľa plánu výroby sa očakáva, že 30 % jeho kapacity sa bude využívať na výrobu pánskych klobúkov, tak na rozpočítanie ostáva suma 6 000 eur. A ak sa ďalej očakáva, že za rok bude vyrobených 1 000 kusov pánskych klobúkov, tak na 1 kus pripadajú náklady vo výške 6 eur.
Správne priradenie nepriamych (režijných) nákladov na konkrétny výrobok je niekedy veľmi náročné (obzvlášť vo firmách, ktoré produkujú množstvo rozličných druhov výrobkov, alebo sa ich výrobný sortiment často mení). Patrí to k dôležitým úlohám v oblasti podnikového controllingového oddelenia.
Ku kalkulovaným nákladom je potrebné pripočítať ziskovú prirážku, ktorá pokrýva odmenu pre podnikateľa. V tomto prípade je dôležité upozorniť na potrebu rozlišovania medzi pojmami prirážka a marža. Aj keď v hodnotovom vyjadrení (čiže v eurách) ide o rovnakú sumu, jej percentuálne vyjadrenie je rozdielne. Deje sa tak preto, že kým marža sa vyčísľuje z predajnej ceny, tak prirážka sa vypočítava s ohľadom na náklady. Takže v prípade, ak je predajná cena produktu 125 eur a vstupné náklady dosahujú 100 eur, marža vychádza na 20 % (t. j. „(125 – 100)/125“), kým prirážka dosahuje 25 % (t. j. „(125 – 100)/100“).
