Nie taká tá školská, do ktorej sme kedysi ešte všetci povinne chodili po skončení šiestej hodiny. Ale skôr družina „hôrnych chlapcov“ (a dievok), ktorá spolu drží silnejšie než mušketieri. Ale žarty bokom. Nasledovať bude totiž pár riadkov o tom, prečo je (z)druženie odvodené od slovesa družiť sa a čo je dobré na tom, keď stretávate iných ľudí. Najmä v podnikaní.
S tebou mě baví svět
Tak znie titul jednej parádnej filmovej klasiky. A podobný je aj môj subjektívny názor na networking v rámci Združenia mladých podnikateľov Slovenska. Prečo? Pretože viem, že práve tu zaručene stretnem moju krvnú skupinu. Že sa na mňa nikto nebude pozerať čudne, keď začnem pri pohári vína s nadšením rozprávať o plánoch na expanziu do zahraničia, o poslednom veľkom projekte či o otravnej daňovej licencii. Že skrátka zapadnem, budem sa skvele baviť a nikomu nepríde zvláštne, že ma moja práca naozaj baví a znamená pre mňa celý svet. Lebo tak to majú aj všetci okolo.
Podnikateľ je v mojich očiach stále na Slovensku akási prapodivná menšina, často toto slovo stále slúži ako nadávka. Aj preto je veľmi príjemné vedieť, že existuje priestor, kde sa môžu stretávať podobní ľudia s podobnými pohnútkami, pracovným režimom a životnou filozofiou a nebude pri tom na nich nik škaredo pozerať. Mladí (podnikatelia). S energiou a elánom, aký majú všetci ostatní, akurát že títo ľudia ho vkladajú do vlastných projektov. A bavia sa pritom.
Nedá mi pri tejto príležitosti nespomenúť poslednú networkingovú akciu, na ktorej som bola. Šlo o ZMPS meetup v Trenčíne. Prišlo aj pár študentov a keď sme už „zatvárali“, jedna študentka ku mne nesmelo docupitala a neveriacky na mňa hľadiac sa ma spýtala, kde sa to vlastne ocitla. Ako je možné, že sa v jednej miestnosti stretlo toľko motivovaných, dobre naladených, optimistických a snaživých mladých ľudí, ktorí majú naozaj chuť niečo zmysluplné robiť, budovať a hoci sa nadrú, vždy majú úsmev na tvári a makajú, pretože ich práca ich baví.
Naproti tomu nezabudla spomenúť svojich večne frfľajúcich kolegov z radov univerzitných lavíc, ktorí šomrú na trh práce a už teraz sa vidia na úrade práce ako nezamestnaní. Dva kontrasty jednej a tej istej generačnej skupiny. Všetci však máme slobodnú voľbu a otázka je, kde sa chcete „družiť“ vy. Tam, kde je dobrá nálada alebo tam, kde sú všetci otrávení?
Musíme si pomáhať
K druhej téme si pomôžem ďalším filmovým premostením. Pretože presne sem celý čas mierim. K vzájomnej pomoci a hlavne k obojstrannej užitočnosti. To, že organizácie ako ZMPS slúžia ako platforma na networking, nie je ich jediným cieľom. Moje „domovské“ Združenie mladých podnikateľov Slovenska má mnohé ďalšie a naozaj rôznorodé aktivity. Pomoc medzi členmi sa tu však zrodila akosi organicky.
Keď ste s niekým na jednej vlne a ľudsky si sadnete, spoločný biznis či vzájomná výpomoc je potom zvyčajne už len otázkou času. Na stretnutiach si vymeníte vizitky s veľkým počtom ľudí a keď neskôr zistíte, že potrebujete konkrétnu službu alebo produkt, stačí siahnuť po tejto „zásobe“.
Tu sú hneď dva reálne príklady z mojej vlastnej skúsenosti.
Dvoch bratov a majiteľov firmy Profirol som stretla na zahraničnom meetupe v Brne, kde boli členovia ZMPS na návšteve v JIC (Jihomoravské inovační centrum). Po oficiálnom programe nasledoval aj ten neoficiálny, a tak som opäť mala možnosť spoznať mnoho nových skvelých ľudí. V tej dobe som zároveň pomaly riešila vlastné sťahovanie a vedela som, že budem určite potrebovať žalúzie. A zrazu ako na zavolanie som mala vo vizitkári nový kontakt. Ja som sa zasa podelila o svoju textárčinu a jazykovú školu. A netrvalo dlho, kým zrazu obe firmy zistili, že sa navzájom potrebujú. Profirolu vypadla na poslednú chvíľu tlmočníčka na veľtrh. A tak stačilo zaloviť v pamäti (či vo vizitkári). Mne zasa začalo piecť slnko do novej obývačky, a tak sme sa rýchlo dohodli. Ako to bolo? Musíme si pomáhať? Príjemná spolupráca, ktorá je vzájomne prospešná.
Druhým veľmi podobným príkladom je moje stretnutie s tromi zakladateľmi firmy Fontionnel. Prvýkrát sme sa videli na rusko-slovenskej konferencii Podnikanie-Úspech, ktorej bolo ZMPS partnerom. V tej dobe som ešte netušila, že budem v blízkej dobe potrebovať urobiť zmeny v eseročke. Najskôr som sa s nimi chcela pasovať sama, v rámci šetrenia nákladov. Keď som však už len pri „gúglení“ strácala nervy, na chvíľu som sa zamyslela a zalovila v pamäti. Nepoznám v ZMPS nikoho, kto sa venuje týmto veciam? Poznám! Stačilo otvoriť vizitkár. A keďže som pánov poznala osobne, vedela som, že to bude urobené poriadne. A tak aj bolo. Stačilo pár mojich podpisov a nejaké tie informácie. Nervy ušetrené. A na oplátku tentokrát poslúžil môj copywriting. Stačilo sa stretnúť, spoznať a zistiť, čo robí ten druhý. Skrátka družina na (ne)zaplatenie, doslova!
B2B alebo byť či nebyť v (z)družine
Obe moje skúsenosti s „výmenou“ služieb či produktov v zásade spadajú do chlievika B2B. Teda spolupráca medzi firmami. Bez všetkého by som však svoje vizitky nazbierané v ZMPS rozdala aj ďalej, pretože pri ľuďoch, s ktorými mám osobnú skúsenosť, viem zhodnotiť poctivosť biznisu. Osobné odporúčania fungujú stále a možno sa to nezdá, ale práve tu je ďalšia možná rovina rozšírenia si svojej klientely v B2C sektore, paradoxne vďaka členstvu v podnikateľskom združení. Ak totiž niekto vie o vašich službách či ponuke a máte s ním dobrý vzťah, nemá problém vás ďalej odporučiť.
Možno je to mojou (družnou) povahou, ale na priateľstvá a biznisy zo ZMPS nedám dopustiť. Ak ste podobná krvná skupina, pozrite sa bližšie na ZMPS a skúste porozmýšľať, či sa tiež nechcete pridať.
