Od 1.1.2020 majú mladí rodičia nárok na 5 týždňov dovolenky. Aké praktické problémy môžu vzniknúť s vyššou výmerou dovolenky a ako pri nich postupovať?
Nárok zamestnanca na dovolenku, ako aj jej dĺžku upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Výmera dovolenky pre mladých rodičov od roku 2020
Od začiatku roku 2020 majú nárok na najmenej 5 týždňov dovolenky aj zamestnanci, ktorí sa trvale starajú o dieťa. Zamestnanci, ktorí do konca príslušného kalendárneho roka dovŕšia najmenej 33 rokov veku, majú automaticky nárok na 5 týždňov dovolenky bez ohľadu na to, či sa trvalo starajú o dieťa. Znamená to, že od roku 2020 sa zvýšila dovolenka pre mladých rodičov, t. j. zamestnancov, ktorí dosiaľ nedovŕšili 33 rokov veku a trvalo a starajú o dieťa, na 5 týždňov dovolenky, čo predstavuje 25 pracovných dní. Treba ešte upozorniť, že ide o minimálnu výmeru dovolenky, ktorú môže zamestnávateľ navýšiť.
Nárok na dovolenku nevzniká zamestnancom pracujúcim na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Viac informácií sa dočítate v článku Zamestnanie dohodára v porovnaní so zamestnancom 2019 a 2020.
Viac o dovolenke v roku 2020 sa dočítate v článku Dovolenka v roku 2020 – 5 týždňov dovolenky aj pre rodičov do 33 rokov.
V súvislosti s prijatou novou úpravou dovolenky pre mladých rodičov vznikli aplikačné problémy, ktorým sa budeme venovať ďalej v článku.
Kto sa považuje za dieťa?
Aj keď ide o pomerne absurdnú otázku, je dôležité vedieť na ňu správne odpovedať z pohľadu Zákonníka práce, aby bol správne uplatnený predpoklad „trvale sa starajúci o dieťa“.
Pre účely Zákonníka práce sa za dieťa považuje dieťa rodiča alebo náhradného rodiča v zmysle zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Toto dieťa musí mať do 18 rokov, resp. menej, ak sa dosiahla jeho plnoletosť uzatvorením manželstva. Znamená to, že za dieťa sa považuje osoba do dovŕšenia plnoletosti.
Kto sa považuje za osobu trvale sa starajúcu o dieťa?
Zložitejšou otázkou je už to, kto sa považuje za osobu trvale sa starajúcu o dieťa.
Podľa Národného inšpektorátu práce sa považuje za staranie sa o dieťa jeho výchova, výživa, rozvoj, starostlivosť o jeho zdravie, resp. iné činnosti a výdavky na dieťa, ktoré súvisia s jeho starostlivosťou. Podmienkou na dosiahnutie vyššej výmery dovolenky je trvalé sa staranie o dieťa, a teda aktivity vykonávané smerom k dieťaťu, ako aj výdavky naň vynakladané, musia mať dlhodobý charakter a nemôžu byť len krátkodobou záležitosťou.
Ak si zamestnanec nárokuje na vyššiu mieru dovolenky, tak v prípade kontroly z inšpektorátu práce musí trvalú starostlivosť o dieťa doložiť sám zamestnanec, a nie zamestnávateľ.
Príklady osôb trvale sa starajúcich o dieťa sa líšia v závislosti od rodinnej situácie. My si bližšie rozoberieme tieto prípady:
- obaja rodičia žijú v jednej domácnosti s dieťaťom,
- rodičia sú rozvedení a dieťa je v striedavej starostlivosti,
- matka sa sama stará o dieťa, pričom otec platí výživné,
- matka sa stará o dieťa spolu s jej druhom, ktorý nie je otcom dieťaťa,
- pestúnska starostlivosť o dieťa.
Najjednoduchšie riešenie je v prvom prípade, kedy obaja rodičia žijú s dieťaťom v jednej domácnosti, pričom sa obaja rodičia rovnomerne starajú o dieťa. Obom rodičom vzniká nárok na vyššiu mieru dovolenky najmenej 5 týždňov, teda 25 dní. V praxi sa môže stať, že síce otec (resp. matka) s dieťaťom žije, ale o dieťa sa nestará a napriek tomu si nárokuje vyššiu výmeru dovolenky. Zamestnávateľ však takúto situáciu nemá vo väčšine prípadov ako zistiť.
Druhým prípadom je ten, kedy sú rodičia rozvedení a dieťa je v súdom nariadenej striedavej starostlivosti. Na účely Zákonníka práce sa aj striedavá starostlivosť považuje za trvalú starostlivosť o dieťa, a tak tiež obom rodičom vzniká nárok na 5 týždňov dovolenky. V praxi sa však môže stať, že síce by dieťa malo byť v striedavej starostlivosti, ale nepomerne viac času trávi u jedného z rodičov, napr. u otca, pričom doba starostlivosti matky by bola taká nízka, že by ju nebolo nemožné považovať za trvalú starostlivosť o dieťa.
Tretí prípad je ten, kedy sa matka sama stará o dieťa, pričom otec dieťaťa platí výživné. V takomto prípade patrí vyššia miera dovolenky matke, ale otcovi nie. Platenie výživného nepredstavuje trvalú starostlivosť o dieťa. Taktiež ju ani nepredstavuje stretávanie sa s dieťaťom, pretože to nepredstavuje trvalú starostlivosť.
Štvrtý prípad je ten, kedy sa matka stará o dieťa spolu s jej druhom, ktorý nie je otcom dieťaťa. V takomto prípade patrí vyššia miera dovolenky matke, avšak uznanie trvalej starostlivosti o dieťa pre druha matky je už komplikovanejšie. Priateľ matky by sa musel o dieťa trvalo starať a musel by zamestnávateľovi pravdepodobne doložiť podrobné doklady preukazujúce jeho starostlivosť o dieťa podobnú úrovni otca. Takéto doklady a situáciu by musel zamestnávateľ následne akceptovať.
Posledným modelovým prípadom je dieťa zverené do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti. V takomto prípade patrí týmto náhradným rodičom vyššia miera dovolenky.
V niektorých prípadoch je jasné a dané, že ide o trvalé staranie sa o dieťa, ale v niektorých prípadoch by mal rodič individuálne zvážiť, či z jeho strany ide alebo nejde o trvalú starostlivosť o dieťa.
Ako má zamestnanec preukázať zamestnávateľovi trvalú starostlivosť o dieťa?
Keď zamestnanec vie, že sa trvalo stará o dieťa na účely Zákonníka práce a získania vyššej dovolenky, musí túto skutočnosť preukázať zamestnávateľovi.
Spôsob preukazovania nie je plošne určený, a tak si zamestnávateľ sám môže určiť, napríklad vo vnútornom predpise alebo pracovnom poriadku, aké dokumenty bude požadovať. Doklady potrebné na preukázanie trvalej starostlivosti o dieťa sa budú líšiť v závislosti od rodinnej situácie zamestnancov. Medzi doklady na preukázanie trvalej starostlivosti o dieťa by mohol zamestnávateľ požadovať:
- rodný list dieťaťa – aj keď nepreukazuje, že rodič sa o dieťa trvale stará, avšak dokladuje, že zamestnanec je rodičom dieťaťa,
- rozhodnutie súdu o striedavej starostlivosti o dieťa,
- rozhodnutie príslušných orgánov na neskoršie osvojenie dieťaťa alebo jeho zobratie do pestúnskej starostlivosti,
- čestné vyhlásenie zamestnanca – v ňom zamestnanec čestne prehlási, že sa trvalo stará o dieťa. Nevýhoda je v tom, že takéto čestné vyhlásenie môže spraviť hocikto. Úlohou zamestnávateľa však nie je zisťovať jeho pravosť a spochybňovanie predložených údajov od zamestnanca,
- čestné vyhlásenie manželky/manžela/matky dieťaťa/otca dieťaťa – v ňom nie samotný zamestnanec, ale manželka alebo matka dieťaťa (a naopak) čestne prehlási, že zamestnanec sa trvalo stará o dieťa. Vyhotoviť takéto čestné vyhlásenie je už zložitejšie a hrozí pravdepodobne nižšie riziko podvodu,
- čestné vyhlásenie iných zamestnancov, ktorí poznajú rodinnú situáciu daného zamestnanca,
- doklady súvisiace s úhradou výdavkov na dieťa – aj keď samotné výdavky neznamenajú, že zamestnanec sa o dieťa trvalo stará.
Na získanie týchto a obdobných dokumentov musí zamestnávateľ vyzvať zamestnancov, a teda im aj oznámiť, že ho majú upovedomiť o ich nároku na 5 týždňovú dovolenku spojenú s trvalou starostlivosťou o dieťa.
Netreba zabúdať, že v prípade kontroly je na samotnom zamestnancovi preukázanie trvalej starostlivosti o dieťa, avšak zamestnávateľ by nemal každému zamestnancovi, ktorý je rodič, automaticky prideliť minimálny nárok 5 týždňov dovolenky.
Kedy vzniká nárok na 5 týždňov dovolenky pre mladých rodičov napríklad pri narodení dieťaťa?
Rodič, ktorý sa trvale stará o dieťa a nastupuje do nového zamestnania, musí túto skutočnosť oznámiť zamestnávateľovi pri svojom nástupe.
Rôzny pohľad na dĺžku vyššej dovolenky nastáva v prípade, ak sa zamestnanec začal trvalo starať o dieťa v priebehu kalendárneho roka, napríklad ak sa dieťa v priebehu roka narodilo alebo súd rozhodol o striedavej starostlivosti rodičov. V Zákonníku práce nie je riešenie takejto situácie presne určené, a tak sú na ich riešenie dva rôzne pohľady. Zároveň takúto situáciu bližšie špecifikuje Národný inšpektorát práce, ktorý v tejto súvislosti vydal stanovisko, preto odporúčame postupovať podľa tohto výkladu.
Podľa Národného inšpektorátu práce vzniká zamestnancovi nárok na vyššiu dovolenku až odo dňa, kedy sa trvalo začal starať o dieťa a túto skutočnosť zamestnávateľovi preukázal. Znamená to, že ak sa zamestnanec začne o dieťa trvalo starať v priebehu roka, musí túto skutočnosť zamestnávateľovi čo najskôr oznámiť. Od tohto dňa sa zamestnancovi začne rátať nárok na 4 týždne dovolenky za kalendárny rok 2020, plus nárok na pomernú časť dodatočného 1 týždňa dovolenky.
Zamestnanec tak nebude mať v danom kalendárnom roku nárok na 5 týždňov dovolenky, ale iba na 4 týždne a pomernú časť z 1 týždňa, ktorý mu prináleží za trvalú starostlivosť o dieťa.
Príklad na pomernú časť dovolenky mladého rodiča (postup výpočtu podľa Národného inšpektorátu práce):
Andrej má 25 rokov, pracuje vo firme dva roky a prináleží mu dovolenka za kalendárny rok 4 týždne. Andrejovi sa 7.7.2020 narodilo dieťa. Túto skutočnosť oznámil zamestnávateľovi 8.7.2020, pričom doložil čestné vyhlásenie manželky, ktorá potvrdila, že sa o dieťa trvalo stará. Rodný list dieťaťa doloží po jeho vyhotovení matrikou. Andrejovi prináleží dovolenka 4 týždne (20 dní) a pomerná časť z 1 týždňa (5 dní). Nárok na vyššiu dovolenku Andrejovi vznikol 8.7.2020. Do konca mesiaca júl je 24 dní a do konca roka ďalších 5 mesiacov. Nárok na dovolenku naviac za mesiac, kedy sa dieťa narodilo je 0,32 dňa (5 dní/12 mesiacov x 24/31 dňa z júla) a nárok za mesiace august až december je 2,08 dňa (5 dní/12 mesiacov x 5 mesiacov). Vyššia miera dovolenky je teda 2,40 dňa, čo zamestnávateľ zaokrúhlil na 2,5 dňa dovolenky. Celková výmera dovolenky je 22,5 dňa (4 týždne dovolenky za kalendárny rok + 2,5 pomernej časti dovolenky).
Druhý prístup je ten, že zamestnávateľ zamestnancovi prizná celých 5 týždňov dovolenky, aj napriek tomu, že zamestnanec sa začal trvalo starať o dieťa v priebehu kalendárneho roka. Ide o jednoduchší postup, pretože sa nemusia presne počítať dni dovolenky, na ktoré má zamestnanec nárok, avšak aj s týmto postupom sa spájajú ďalšie otázky. Napríklad ako postupovať v prípade, ak sa zamestnanec začne trvalo starať o dieťa ku koncu decembra – môže si preniesť týždeň dovolenky do nového roka? Pripomíname však, že tento postup vo svojom stanovisku Národný inšpektorát práce neuvádza.
Príklad na priznanie 5 týždňov dovolenky mladému rodičovi (druhý možný postup výpočtu):
Martin má 30 rokov, pracuje vo firme desať rokov a prináleží mu dovolenka za kalendárny rok 4 týždne. Martinovi sa 22.11.2020 narodilo dieťa. Túto skutočnosť oznámil zamestnávateľovi 23.11.2020 a doložil ju potrebnými dokladmi. Zamestnávateľ mu automaticky priznal dodatočný nárok 1 týždeň dovolenky bez toho, aby počítal jeho pomernú časť.
Prečítajte si, čo sa zmenilo v Zákonníku práce v tejto súvislosti od roku 2021, v článku Dovolenka v roku 2021 – na koľko dní má zamestnanec nárok?
