Zamestnanie dohodára v porovnaní so zamestnancom 2019 a 2020

Aké sú výhody a nevýhody zamestnania dohodára v porovnaní so zamestnancom z hľadiska pracovného času, mzdy, odvodov a iných nárokov v roku 2019 a 2020?

Pracovnoprávne vzťahy upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Zamestnancom je podľa tohto zákona fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. Z tohto vyplýva, že za zamestnanca sa považuje aj fyzická osoba, ktorá je zamestnaná na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Treba si avšak dať pozor, pretože nie všetky ustanovenia Zákonníka práce sa vzťahujú aj na dohodárov.

Ak podnikateľ zistí, že aktuálny počet zamestnancov nestačí na množstvo práce, ktoré vykonávajú, jednou z možností je zamestnať nového zamestnanca. V tomto momente prichádza na radu otázka, či zamestnať zamestnanca na základe:

• pracovnej zmluvy,
• dohody o vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Zamestnávanie na základe pracovnej zmluvy

Pracovný pomer je pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom založený na základe písomnej pracovnej zmluvy.

Pracovná zmluva je základný dokument, ktorý musí byť pred nástupom do zamestnania vždy podpísaný. Musí byť vyhotovená písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom jedno vyhotovenie sa odovzdá zamestnancovi  a druhé si ponechá zamestnávateľ.

Jednou z náležitostí pracovnej zmluvy je aj určenie druhu pracovného pomeru, ktorý môže byť napríklad:

• na dobu neurčitú – znamená to, že v pracovnej zmluve nie je určená doba trvania pracovného pomeru, t. j. pracovný pomer trvá neobmedzene dlho,
• na dobu určitú – znamená to, že v pracovnej zmluve je určená doba skončenia pracovného pomeru, avšak tento druh pomeru možno dohodnúť najdlhšie na dva roky a opätovne ho predĺžiť najviac dvakrát v rámci dvoch rokov.

Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Najdlhší pracovný čas môže byť dohodnutý na 40 hodín týždenne. Zamestnanec pracujúci v dvojzmennej prevádzke môže odpracovať najviac 38 a ¾ hodiny týždenne a v trojzmennej, resp. nepretržitej prevádzke maximálne 37 a ½ hodiny za týždeň.

Zamestnávateľ však môže so zamestnancom uzatvoriť pracovný pomer aj na kratší čas ako je 40 hodín za týždeň, napríklad polovičný úväzok, kedy zamestnanec odrobí 20 hodín za týždeň alebo 30 hodinový úväzok.

Pri kratšom pracovnom čase netreba zabúdať, že minimálna mesačná mzda sa zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci. Kratší pracovný čas môže vyhovovať napríklad mamičkám, ktoré sa starajú o malé dieťa alebo aj zdravotne postihnutým osobám.

Spôsoby, ktorými môže pracovný pomer skončiť si môžete pozrieť v článku Skončenie pracovného pomeru a Výpovedná doba a odstupné v roku 2019.

Viac o ďalších povinnostiach sa dočítate v článku Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnancoch pracujúcich na pracovnú zmluvu.

Zamestnávanie na základe dohody vykonávanej mimo pracovného pomeru

Podľa Zákonníka práce môže zamestnávateľ na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Existujú tri druhy dohôd:

• dohoda o vykonaní práce,
• dohoda o pracovnej činnosti,
• dohoda o brigádnickej práci študentov.

Napriek tomu, že ide o tri odlišné typy dohôd, majú aj niektoré spoločné znaky, napríklad:

• dohody musia byť uzatvorené písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom jedno sa odovzdá zamestnancovi a druhé ostáva zamestnávateľovi.
• dohody sa musia uzatvárať iba na dobu určitú,  maximálne na 12 mesiacov. Následne sa môže uzavrieť nová dohoda, avšak sa musí podpísať nová zmluva.
• pracovný čas dohodárov nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť 12 hodín a u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín presiahnuť 8 hodín.
• dohodárom nemožno nariadiť prácu nadčas alebo pracovnú pohotovosť.

Dohodu o vykonaní práce môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce, na ktorý sa dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do tohto času sa zahŕňa aj práca vykonávaná zamestnancom pre iného zamestnávateľa. Znamená to, že ak má zamestnanec uzatvorené napríklad dve dohody o vykonaní práce u dvoch zamestnávateľov, nemôže u oboch odpracovať 350 hodín za rok, ale iba 350 hodín v súčte u oboch zamestnávateľov za rok, napríklad 100 hodín u jedného a 250 hodín u druhého zamestnávateľa.

Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Možno sa však dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy.

Ak zamestnanec nevykoná pracovnú úlohu v dohodnutej dobe, môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže odstúpiť v tom prípade, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať z dôvodov, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Dohoda o vykonaní práce sa môže skončiť aj dohodou medzi jej účastníkmi.

Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu 10 hodín týždenne. Odmena za vykonanú prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala.

V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia, pričom okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila.

Viac o dohode o vykonaní práce a dohode o pracovnej činnosti sa dočítate v článku Dohoda o vykonaní práce a dohoda o pracovnej činnosti v roku 2019.

Viac o ďalších povinnostiach sa dočítate v článku Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnaní zamestnanca na dohodu.

Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť iba s fyzickou osobou, ktorá je žiakom strednej školy alebo študentom vysokej školy a zároveň nedovŕšila 26 rokov (dohodu môže vykonávať do konca kalendárneho roka, v ktorom tento vek dovŕšil). Prácu možno vykonávať v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere, t. j. priemerne 80 hodín za mesiac a priemer pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená.

Podmienky skončenia tejto dohody a  splatnosti a vyplatenia odmeny z nej sú rovnaké ako pri dohode o pracovnej činnosti.

Viac o tomto type dohody sa dočítate v článku Brigády študentov v roku 2019 – dane a odvody alebo v článku Zamestnanie študenta v roku 2019.

Porovnanie zamestnania dohodára v porovnaní so zamestnancom v roku 2019 a 2020 – pracovný čas

Jednou z výhod pracovného pomeru voči dohodám je dĺžka pracovného času. Špecifikom dohôd je najmä obmedzenie pracovného času, počas ktorého sa môže práca na dohodu vykonávať. V nasledujúcej tabuľke je zhrnutý maximálny pracovný čas pri každom type dohody v porovnaní s pracovným časom 8 hodín denne:

Ak zamestnávateľ približne vie, na koľko hodín v mesiaci zamestnanca potrebuje, môže sa rozhodnúť aj podľa vyššie uvedenej tabuľky. Netreba však zabúdať na to, že so zamestnancom môže uzatvoriť aj pracovný pomer na kratší pracovný čas, napríklad na štvrtinový úväzok, pri ktorom je pracovný čas 10 hodín za týždeň. To už odpovedá pracovnému času dohody o pracovnej činnosti, a vtedy sa treba rozhodovať aj podľa iných ukazovateľov ako je dĺžka pracovného času.

Porovnanie zamestnania dohodára v porovnaní so zamestnancom v roku 2019 a 2020 – odvody

Ďalším dôležitým kritériom je odvodové zaťaženie.

Odvody zamestnanca na pracovnú zmluvu sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Odvody do zdravotnej poisťovne si môžu zamestnanci znížiť uplatnením odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie. Viac o odvodoch pri zamestnaní na pracovnú zmluvu sa dočítate v článku Odvody zamestnanca a zamestnávateľa od 1.1.2019.

Odvody dohodárov sú rôzne. Poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšení dôchodkového veku alebo invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu (ďalej len „dôchodcovia“) pracujúci na základe dohody, majú nárok na uplatnenie odvodovej výnimky v sume 200,00 €. Odvodovú výnimku si môžu uplatniť aj študenti zamestnaní na základe dohody o brigádnickej práci študentov.

Pri dohodároch, ktorí nie sú študentami alebo dôchodcami, možno povedať, že zamestnanie zamestnanca v porovnaní s dohodárom je pre zamestnávateľa približne rovnako nákladné.

Viac o odvodoch dohodárov sa dočítate v článku Odvody z dohody v roku 2021.

Je potrebné tiež upozorniť, že minimálna mzda sa vzťahuje nielen na zamestnancov v pracovnom pomere, ale aj na dohodárov. Na dohodárov sa však nevzťahujú minimálne mzdové nároky. Napríklad, ak administratívny pracovník pracuje na dohodu, aj keď patrí do 3. stupňa náročnosti práce, môže od zamestnávateľa dostávať minimálnu mzdu platnú pre príslušný rok (nezvyšuje sa, ako pri pracovnom pomere).

Porovnanie zamestnania dohodára v porovnaní so zamestnancom v roku 2019 a 2020 – iné nároky

Ďalšou povinnosťou zamestnávateľa voči zamestnancom je poskytovať príspevok na stravovanie vo výške minimálne 55 % z ceny jedla. Táto povinnosť je iba voči zamestnancom, ktorí odpracovali v pracovný ceň minimálne 4 hodiny. Povinnosť zabezpečiť stravu, resp. prispievať na stravu zamestnávateľ nemá voči dohodárom. Samozrejme im môže príspevok na stravu poskytnúť nad rámec zákona.

Výhodou zamestnanca oproti dohodárovi je nárok na dovolenku alebo náhradu mzdy pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Na náhradu mzdy pri dočasnej pracovnej neschopnosti majú nárok iba tí dohodári, ktorým zamestnávateľ platí odvody na nemocenské poistenie. Nárok na čerpanie dovolenky dohodári nemajú.

Medzi výhodu pri zamestnaní dohodára môže byť ľahšie rozviazanie pracovného pomeru. O výpovednej dobe sa môžete ďalej dočítať v článku Výpovedná doba a odstupné v roku 2019.

Porovnanie zamestnania dohodára v porovnaní so zamestnancom v roku 2019 a 2020 – tabuľka

Porovnanie zamestnania dohodára so zamestnancom v roku 2019 a 2020 je v nasledujúcej tabuľke: