Sú choroby z povolania na ústupe? Ako je to s tzv. nerizikovými prácami, hrozia choroby z povolania aj tejto skupine?
Choroba z povolania je choroba uznaná špecializovaným pracoviskom a zradená do zoznamu chorôb z povolania. Je upravená v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Zoznam chorôb z povolania tvorí prílohu zákona. Neznamená to však, že každá choroba v danom zozname je chorobou z povolania. Nutnou podmienkou je, že musí vzniknúť pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh.
Plnením pracovných alebo služobných úloh sa rozumie:
- výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru,
- činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa,
- činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.
Činnosti vykonávané v priamej súvislosti s plnením pracovných alebo služobných úloh:
- je úkon potrebný na výkon práce, zvyčajný úkon počas práce alebo úkon potrebný pred začiatkom alebo po skončení práce (napr. príprava pracovných nástrojov, presun z jedného miesta na druhé v rámci pracoviska, upratanie pracovných nástrojov),
- vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť,
- účasť zamestnanca na vzdelávaní, školení.
V prípadoch, kedy sú u zamestnanca prítomné niektoré klinické alebo laboratórne znaky choroby z povolania, ktoré ešte nespĺňajú kritériá na stanovenie diagnózy choroby z povolania, hovoríme o tzv. ohrození chorobou z povolania.
Vývoj chorôb z povolania
Zber a spracovanie dát o vývoji chorôb z povolania a ohrození chorôb z povolania na území Slovenskej republiky realizuje NCZI (Národné centrum zdravotníckych informácií), ktorých výsledky prezentuje prostredníctvom každoročných štatistických výstupov.
Z najnovších výsledkov, ktoré znázorňuje graf vyplýva, že za rok 2019 bolo hlásených 347 novozistených prípadov chorôb z povolania a profesionálnych otráv. Oproti roku 2018 bol počet prípadov vyšší o 39, avšak v porovnaní s rokom 2017 bol zaznamenaný pokles o 7 prípadov.
V grafe sú farebne označené roky, kedy platila odlišná úprava pracovnej zdravotnej služby:
- v rokoch 2006 až 2011 bola zavedená povinná pracovná zdravotná služba pre všetky štyri kategórie (vyznačené červenou),
- od januára 2012 do júla 2014 bola povinná pracovná zdravotná služba zrušená pre kategóriu 1 a 2 (vyznačené zelenou),
- od augusta 2014 (vyznačené žltou) bola opätovne zavedená pracovná zdravotná služba pre všetky štyri kategórie,
- v decembri 2017, kedy došlo k miernej liberalizácii pracovnej zdravotnej služby pre kategórie 1 a 2 (vyznačené modrou), ku ktorej patrilo napr. zrušenie PZS na zmluvu pre kategórie 1 a 2, alebo povinnosť aktualizovať posúdenia zdravotných rizík s kategorizáciou prác raz za 18 mesiacov (aktuálne je to raz za 24 mesiacov).
Z grafu je vidno skôr štatisticky nevýznamné rozdiely vo vývoj chorôb z povolania počas obdobia, kedy bola pracovná zdravotná služba regulovaná odlišným spôsobom. Zároveň z grafu vidieť mierny dlhodobý pokles chorôb z povolania.
Vývoj chorôb z povolania z hľadiska kategórií pác
Údaje o počtu chorôb z povolania v tzv. nerizikovej kategórii 1 a 2 sa samostatne zisťujú Národným centrom zdravotníckych informácií od roku 2015, čiže od roku, kedy bola opätovne zavedená pracovná zdravotná služba pre kategórie 1 a 2. Ako uvádza graf, v roku 2015 bolo v kategórii 1 a 2 zistených 178 chorôb z povolania, pričom od tohto obdobia sa počet chorôb z povolania v nerizikových kategóriách zvýšil na číslo 235.
Počet hlásených chorôb z povolania v rizikových kategóriách 3 a 4 bol na rozdiel od nerizikových kategórií najvyšší (150) v roku 2015. Od tohto obdobia sa ich počet mierne znížil na hodnotu 112, hlásenú v roku 2019.
Pri porovnaní rizikových a nerizikových kategórii je zrejmé, že vyšší počet chorôb z povolania je každoročne hlásený práve v nerizikových kategóriách 1 a 2. Medializované zdroje uvádzajú, že práce v nerizikových kategóriách vykonáva približne 2,2 milióna zamestnancov, z toho tri štvrtiny v kategórii 2. Z uvedeného vyplýva, že snahy o zachovanie zdravia zamestnancov a preventívne pôsobenie v oblasti ochrany zdravia pri práci, by sa malo zamerať práve na zamestnancov, ktorí nevykonávajú tzv. rizikové práce.
Najčastejšie sa vyskytujúce choroby z povolania
Na základe najnovších údajov NCZI z roku 2019 bola najčastejšou chorobou z povolania tzv. ochorenie končatín z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia (DNJZ), ktoré tvorilo 52,2 % zo všetkých hlásených chorôb z povolania v SR. Toto ochorenie, spôsobené dlhodobým, nadmerným a jednostranným zaťažením pri rozličných pracovných činnostiach bez potrebného času na zotavenie, postihuje predovšetkým kostí, kĺbov, šliach, svalov, nervov a ciev končatín. Do tejto skupiny chorôb patrí syndróm karpálneho tunela, ktorý patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce ochorenie zo skupiny chorôb DNJZ.
Druhou najčastejšie hlásenou chorobou z povolania bolo ochorenie končatín z vibrácií, ktoré sa vyskytlo u 17,9 % zamestnancov z celkového počtu hlásených chorôb z povolania.
Tretie miesto prekvapivo obsadili profesionálne získané infekčné, prenosné a parazitárne ochorenia, ktoré tvorili 12,1 % z celkového počtu hlásených chorôb. Tieto ochorenia sa ako profesionálne získané, najčastejšie vyskytujú u zdravotníckych pracovníkov alebo zamestnancov pracujúcich v laboratóriách.
Pri porovnaní výskytu chorôb z povolania u mužov a žien z hľadiska profesií v roku 2019, boli u mužov zaznamenané choroby z povolania predovšetkým u pracovníkov v ťažbe, stavebníctve, výrobe a doprave (54 prípadov), kvalifikovaných pracovníkov v hutníctve a strojárstve (37 prípadov) a operátorov stacionárnych strojov a zariadení (26 prípadov). Zo štatistického zisťovania chorôb z povolania z hľadiska profesii však nie je jasné, koľko zamestnancov pracovalo v rizikových a koľko v nerizikových kategóriách.
Choroby z povolania u žien boli evidované najmä u montážnych pracovníčok (25 prípadov), operátoriek stacionárnych strojov a zariadení (24 prípadov) a spracovateliek a výrobkýň potravinárskych výrobkov, výrobkov z dreva a odevov (24 prípadov).
Kľúčovú úlohu pri zachovaní zdravia zamestnancov a zabezpečení efektívnych pracovných výkonov zohráva prevencia, pri ktorej svoju úlohu zohrávajú zamestnávatelia, ale aj samotní zamestnanci. Zamestnávateľ má zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu (pracovnou zdravotnou službou), zabezpečiť výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracoviska. Zamestnanec má povinnosť podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci, povinnosť zúčastňovať sa na rekondičných pobytoch, povinnosť používať určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky a povinnosť dodržiavať zásady bezpečnej práce. Dôležité je tiež to, aby zamestnanec nepodceňoval príznaky chorôb, najmä v prípade, ak pracuje v prostredí so zvýšenou expozíciou rizikových faktorov.
Záver
Ako ukazujú štatistiky NCZI výskyt chorôb z povolania má z dlhodobého hľadiska mierne klesajúci trend. Naopak, počty chorôb z povolania v kategóriách 1 a 2 majú za posledných 5 rokov stúpajúcu tendenciu, a to aj napriek tomu, že práce vykonávané v týchto kategóriách sa označujú za tzv. nerizikové. Príčinu týchto výsledkov možno hľadať v skutočnosti, že najväčšia skupina zamestnancov je zaradená práve v kategórii 1 alebo 2 a tiež v nedostatočnej prevencii. V tej často absentujú praktické školenia a ukážky pre zamestnancov, ako bezpečne pracovať a predchádzať chorobám z povolania.
