Zamestnávate zamestnancov, ktorí pracujú so zobrazovacími jednotkami? Máte ako zamestnávateľ povinnosť takýmto zamestnancom preplácať dioptrické okuliare a podlieha takéto plnenie zdaneniu?
V zmysle § 147 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce je zamestnávateľ v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na tento účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam.
Ochrana práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca.
Práca so zobrazovacími jednotkami a korekčné prostriedky podľa nariadenia vlády
Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s požiadavkami na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami upravuje konkrétnejšie nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami (ďalej len „nariadenie vlády“). Nariadenie vlády je transpozíciou smernice Rady 90/270/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami (ďalej len „smernica“), ktoré sa od svojho vyhlásenia v roku 2006 nemenilo ani nedopĺňalo.
V zmysle nariadenia vlády sa za zobrazovaciu jednotku považuje zariadenie s obrazovkou na znázorňovanie abecedno-číslicových alebo grafických znakov bez ohľadu na použitý spôsob zobrazovania.
Zamestnancom je každá fyzická osoba, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu a používa zariadenie so zobrazovacou jednotkou ako významnú časť svojej práce.
V zmysle § 7 nariadenia vlády je zamestnávateľ povinný zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu, a to:
- pred zaradením na prácu so zobrazovacou jednotkou,
- v pravidelných časových intervaloch,
- v prípade zrakových ťažkostí, ktoré môže spôsobiť práca so zobrazovacou jednotkou.
V prípade, že z vyšetrenia očí a zraku vyplynie potreba vykonať komplexné oftalmologické vyšetrenie, zamestnávateľ toto vyšetrenie zamestnancovi zabezpečí.
Ak došlo u zamestnanca k zdravotným ťažkostiam v súvislosti s výkonom jeho práce so zobrazovacími jednotkami, zamestnávateľ zamestnancovi zabezpečí odborné vyšetrenie podporného, pohybového a nervového systému.
Pokiaľ sa na základe vyššie menovaných vyšetrení preukáže ako nevyhnutné poskytnúť zamestnancovi špeciálne korekčné prostriedky na prácu so zobrazovacou jednotkou, zamestnávateľ je povinný tieto korekčné prostriedky zamestnancovi poskytnúť.
Národný inšpektorát práce uvádza, že podmienky, za ktorých si zamestnanci môžu žiadať o preplatenie dioptrických okuliarov, určuje zamestnávateľ. V prípade preplácania nákladov a zaobstaraním si samotného prostriedku zo strany zamestnanca, by malo byť v záujme zamestnávateľa upraviť si tento postup interným predpisom.
Preplatenie dioptrických okuliarov zamestnancom podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ
K nariadeniu vlády doposiaľ neexistuje usmernenie ani obdobný dokument, ktorý by bližšie definoval, čo sa presne rozumie pod pojmom špeciálne korekčné prostriedky. V aplikačnej praxi teda dochádzalo k situáciám, kedy zamestnávateľ nedokázal jednoznačne určiť, či mu vzniká povinnosť preplatenia konkrétneho špeciálneho korekčného prostriedku, nakoľko neexistovalo k tomuto pojmu bližšie vysvetlenie. Rozsudok Súdneho dvora z 22. 12. 2022 vo veci C-392/21 (ďalej len „rozsudok“) z decembra roku 2022 zamestnávateľom priniesol odpoveď a jednoznačné stanovisko.
Súdny dvor na základe žiadosti rumunského odvolacieho súdu zodpovedal otázky týkajúce sa smernice a participoval tak na ukončení sporu medzi rumunským zamestnancom a jeho zamestnávateľom. Zamestnanec trval na tom, že jeho zhoršujúci sa zrak pramení najmä z práce, ktorú vykonáva na zobrazovacích jednotkách (obrazovkách) pre zamestnávateľa. Lekár tomuto zamestnancovi odporučil výmenu dioptrických okuliarov, nakoľko zrak mal skutočne zhoršený. Preplatenie týchto dioptrických okuliarov následne požadoval zamestnanec od svojho zamestnávateľa. Požiadavka zamestnanca nebola zo strany zamestnávateľa akceptovaná, a po odvolacom súde skončil spor až na Súdnom dvore Európske únie (ďalej len „súdny dvor“). Na základe rozsudku dochádza k podrobnejšiemu výkladu smernice a nadväzne teda aj nariadenia vlády.
Rozsudok rozhodol o výklade smernice resp. nariadenia nasledovne:
„Osobitné korekčné prostriedky“ v zmysle tohto ustanovenia zahŕňajú dioptrické okuliare, ktoré majú konkrétne slúžiť na nápravu a prevenciu porúch zraku v súvislosti s prácou zahŕňajúcou zariadenia vybavené obrazovkou. Okrem toho sa tieto „osobitné korekčné prostriedky“ neobmedzujú len na prostriedky používané výlučne v rámci povolania.
Za korekčné prostriedky sa považujú okuliare aj šošovky.
Zároveň súd rozhodol, že povinnosť poskytnúť dotknutým pracovníkom osobitné korekčné prostriedky, ktorú má zamestnávateľ, môže byť splnená buď priamym dodaním uvedeného prostriedku zo strany zamestnávateľa, alebo náhradou nevyhnutných nákladov vynaložených pracovníkom, ale nie vyplatením všeobecného mzdového príplatku pracovníkovi.
Súdny dvor zároveň skonštatoval, že zamestnancovi musia byť v súvislosti s príslušnou prácou poskytnuté osobitné korekčné prostriedky, ak výsledky vyšetrenia očí a zraku alebo výsledky oftalmologického vyšetrenia preukážu, že je to potrebné, a ak nemožno použiť bežné korekčné prostriedky. Bežné korekčné prostriedky sú také, ktoré neslúžia na nápravu porúch zraku súvisiacich s prácou a môžu byť bez akéhokoľvek osobitného vzťahu k práci na zariadeniach vybavených obrazovkou.
Tento rozsudok neukladá zamestnávateľom povinnosť preplatiť zamestnancovi náklady na dioptrické okuliare za každých okolností. Rozsudok len spresnil výklad pojmov smernice, resp. nariadenia. Zostáva naďalej na posúdení vnútroštátneho súdu, či preplatenie nákladov na osobitné korekčné pomôcky zamestnanca boli v súlade s podmienkami nariadenia, teda či tieto osobitné korekčné pomôcky slúžia ako náprava poruchy zraku, ktorá bola spôsobená v súvislosti s prácou so zobrazovacími jednotkami alebo sa jedná o poruchu zraku, ktorá s prácou zamestnanca nie je spojená.
Na záver je dôležité poukázať na významnosť dodržiavania pravidelného posudzovania zdravotnej spôsobilosti zamestnanca, aby bolo možné prípadne zhoršenie znaku sledovať, a aby mohol lekár posúdiť, či k takémuto zhoršeniu dochádza v súvislosti s prácou so zobrazovacím jednotkami alebo nie. Zároveň poukazujeme na skutočnosť, že zamestnávateľ je povinný toto posudzovanie zamestnancom zabezpečiť, teda nejde o voľbu zamestnávateľa.
Za významnú časť rozsudku si dovoľujeme vyzdvihnúť výklad, že osobitné korekčné prostriedky sa neobmedzujú len na prostriedky používané výlučne v rámci povolania, teda nie je potrebné preukazovať používanie takto preplatených korekčných prostriedkov v čisto pracovnom prostredí.
Poskytnutie dioptrických okuliarov zamestnancom a zdaňovanie
Daniel Súkup, hovorca Finančnej správy SR pre Podnikajte.sk poskytol stanovisko týkajúce sa daňovej uznateľnosti výdavkov na dioptrické okuliare zamestnávateľa a zdaňovania tohto príjmu u zamestnanca. Tie sa odvíjajú od skutočnosti, či sú splnené zákonné podmienky, určené predovšetkým nariadením vlády.
Všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú upravené v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi všeobecné povinnosti zamestnávateľa patrí povinnosť určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať.
Povinnosti v oblasti ochrany zdravia pred psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci upravuje primárne zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jednou z povinností zamestnávateľa je dodržiavať minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky pri práci so zobrazovacími jednotkami, pričom tento zákon sa odvoláva na už spomínané nariadenie vlády.
V súlade s § 5 ods. 5 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), predmetom dane nie je nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely. To platí aj pre takéto plnenia poskytované žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi odborného učilišťa, s ktorým má zamestnávateľ zmluvu uzavretú podľa osobitného predpisu.
Finančná správa uvádza, že ak je zamestnávateľ povinný po splnení podmienok uvedených v § 7 ods. 1 až 5 nariadenia vlády zabezpečiť zamestnancovi špeciálnu korekčnú pomôcku, ktorou sú aj dioptrické okuliare, potom nepeňažné plnenie vo výške hodnoty pomôcky je pre zamestnanca príjmom vylúčeným z predmetu dane. Rovnako aj suma, ktorou by zamestnávateľ zamestnancovi uhradil zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na takúto pomôcku je príjmom, ktorý nie je predmetom dane.
Podľa § 19 ods. 2 písm. c) prvého
bodu zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len
v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone
sú výdavky (náklady) na
pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na bezpečnosť a ochranu
zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk.
Podľa § 7 ods. 5 nariadenia vlády všetky náklady spojené s plnením povinností zamestnávateľa znáša (tento) zamestnávateľ. Ďalej platí, že zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť zamestnancovi špeciálne korekčné prostriedky na prácu so zobrazovacou jednotkou, ak výsledky vyšetrení (podľa § 7 odsekov 1 alebo 2 nariadenia vlády) preukážu, že je nevyhnutné ich poskytnúť. Opakujeme, že podľa rozsudku sa tieto „osobitné korekčné prostriedky“ neobmedzujú len na prostriedky používané výlučne v rámci povolania, to znamená, že zamestnanec ich môže používať aj súkromne.
„Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti všetky náklady súvisiace s plnením povinností zamestnávateľa v zmysle osobitných prepisov, vrátane výdavkov (nákladov) spojených s povinnosťou poskytnutia osobitných korekčných prostriedkov, medzi ktoré sa v zmysle transponovanej smernice zahŕňajú aj dioptrické okuliare, možno považovať za daňové výdavky zamestnávateľa,“ uzatvára D. Súkup z Finančnej správy SR.
Poznámka: V prípade, že zamestnávateľ poskytne dobrovoľne finančný príspevok na obdobné náklady, takýto finančný príspevok podlieha zdaneniu aj odvodom. Uvedené znamená, že ak by sa zamestnávateľ sám rozhodol poskytnúť zamestnancom benefit vo forme finančného príspevku na korekčné prostriedky, pričom mu takúto povinnosť neukladá žiadny zákon, ani nespĺňa podmienky nariadenia, u zamestnanca sa bude takýto finančný príspevok zdaňovať, a rovnako bude podliehať odvodom.
Minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky pre obrazovku
Na záver uvádzame, že ustanovenie § 3 nariadenia v nadväznosti na prílohu č. 1 ukladá zamestnávateľovi povinnosť dodržiavať minimálne bezpečnostné požiadavky, ktorými pre obrazovku sú:
- Znaky na obrazovke musia byť dobre čitateľné a zreteľne zobrazené, primerane veľké a s dostatočnou vzdialenosťou medzi znakmi a riadkami.
- Obraz na monitore musí byť ustálený bez blikania alebo iných znakov nestálosti.
- Jas obrazovky alebo kontrast jasu medzi znakmi a pozadím musí byť ľahko a v požadovanom rozsahu regulovateľný.
- Poloha obrazovky musí byť ľahko prispôsobiteľná potrebám zamestnanca tak, aby sa zabezpečili optimálne podmienky na zrakovú prácu, najmä pokiaľ ide o vzdialenosť očí od obrazovky, uhol pohľadu, pracovnú polohu zamestnanca, odstránenie nežiaducich reflexov a podobne.
- Ak je to potrebné, treba používať pre obrazovku osobitný podstavec alebo stôl s nastaviteľnou výškou.
- Na obrazovke nesmie dochádzať k odrazom svetla spôsobujúcim narušenie zrakovej pohody zamestnanca.
- Optimálna pozorovacia vzdialenosť medzi okom zamestnanca a sledovaným detailom na obrazovke závisí od veľkosti detailu a má byť medzi 500 mm (pri veľkosti detailu okolo 3,4 mm) a 700 mm (pri veľkosti detailu okolo 4,6 mm). Pozorovacia vzdialenosť nesmie byť menšia ako 400 mm.
