Zaradenie prác do kategórie 2

Na základe akých kritérií sa zaraďujú jednotlivé profesie do kategórií podľa zdravotných rizík a potenciálneho poškodenia zdravia?

V nadväznosti na povinnosť oznamovať Úradu verejného zdravotníctva zamestnancov zaradených do 2. kategórie  sa čoraz viac zamestnávateľom zaujíma na základe čoho boli ich zamestnanci takto zaradení.

Základnou reguláciou, ktorá kategóriu 2 upravuje je zákon č. 355/2007 Z. z., ktorý všeobecne charakterizuje a vymedzuje spoločné znaky pre skupiny prác, zaradených do 2. kategórie. Konkrétne pracovné faktory, ako sú hluk, vibrácie a podobne pre potreby kategorizácie ustanovuje vyhláška č. 448/2007 o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií (v najnovšom znení č. 220/2019 Z.z.). Táto vyhláška  obsahuje 16 faktorov práce a pracovného prostredia (v roku 2019 bol pridaný nový faktor „Intenzívne pulzné svetlo“) a definuje podmienky pre zaradenie do niektorej zo štyroch kategórií.

Od 21. júla 2020 zamestnávateľ nebude povinný nahlasovať údaje týkajúce sa zamestnancov zaradených do druhej kategórie práce. Viac si prečítate v článku Oznamovanie kategórie práce 2 – zmeny od 21.7.2020.

Koľko zamestnávateľov nahlásilo zamestnancov kategórie 2 v roku 2019?

V roku 2019 si túto povinnosť splnilo celkovo 45 078 zamestnávateľov, z nich len 8295 tak urobilo v záknom stanovenom termíne do 15.1.2019. 

Podľa vyjadrenia Úradu verejného zdravotníctva SR bolo oznamovanie údajov o zamestnancoch vykonávajúcich práce v kategórii 2 k 31.12.2018 ukončené k 30.09.2019. Prípadnými oznámeniami po tomto termíne sa teda Úrad verejného zdravotníctva SR nijako nezaoberá.  

Špecifikácia povolaní (upratovačka, IT-čkár a sekretárka) z hľadiska zdravotných rizík a najčastejšie hodnotené faktory práce

Aj keď sa náplň práce upratovačiek a zamestnancov v IT sektore významne líši, často to povolania, ktorým prislúcha 2. kategória prác. Aj napriek tomu, že sa pri týchto prácach nepredpokladá závažné poškodenie zdravia, nedá sa vylúčiť negatívny vplyv pracovného prostredia, pracovných podmienok a  dopad na zdravie v podobe neskorších zdravotných problémov.

V prípade upratovačiek sa za významný faktor ovplyvňujúci zdravie považuje chemický faktor, konkrétne práca s chemickými čistiacimi a dezinfekčnými prípravkami a práca v prašnom prostredí. Účinok chemických faktorov u upratovačiek spočíva práci s čistiacimi prostriedkami obsahujúcimi látky, ktoré môžu dráždiť kožu a sliznice, prípadne môžu vyvolávať alergické reakcie a pri dlhšom pôsobení spôsobiť precitlivenosť pracovníka. Negatívny dopad prachu sa prejavuje pocitom nepohodlia v prašnom prostredí, dráždivosťou prachových častíc, ktoré spôsobujú zápaly pokožky, slizníc až alergické reakcie pri dlhodobejšom pôsobení. Existujú aj prachy toxické, ktoré okrem svojho miestneho pôsobenia v pľúcach, kde sa vstrebávajú, pôsobia toxicky (karcinogénne) na celý organizmus.

Ďalším významným faktorom poškodzujúcim zdravie upratovačiek je fyzická záťaž, konkrétne manipulácia s bremenami. V prípade nadmerného zaťaženia, napr. pri prenášaní ťažkých vedier s vodou alebo pri nesprávnej manipulácii s bremenom môže vzniknúť poškodenie podporno-pohybového aparátu alebo zranenie svalov, šliach, kĺbov a chrbtice.

Biologický faktor je ďalším z často určovaných faktorov práce upratovačiek. Spája sa hlavne s pracovnými činnosťami, ktoré si vyžadujú údržbu a čistenie toaliet.

U administratívnych zamestnancov (sekretárky) alebo zamestnancov  v IT sektore hrozí poškodenie zdravia v dôsledku sedavého zamestnania, ktoré prispieva ku fyzickej inaktivite, ktorá ako je známe, je priamym rizikovým faktorom najčastejšie sa vyskytujúcich chronických neinfekčných ochorení (kardiovaskulárne, onkologické, respiračné, metabolické, duševné atď.). Záťaž zraku vedúca až k jeho poškodeniu sa vyskytuje pri práci s počítačom. Preťaženie zraku sa prejavuje  štípaním, pálením, slzením, začervenaním a svrbivým pocitom očí, citlivosťou na svetlo, bolesťou hlavy a pocitom suchosti v oku.

U povolaní, ktoré si vyžadujú dlhodobú prácu v sede s hľadením na obrazovku počítača hodnotíme psychickú záťaž, ktorá sa spája aj so senzorickou záťažou pri práci s počítačmi (zobrazovacími jednotkami). Tú však podľa vyhlášky č. 542/2007 Z. z. môže hodnotiť iba lekár pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v odbore pracovné lekárstvo alebo klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, alebo služby zdravia pri práci alebo iný zdravotnícky pracovník v tíme pracovnej zdravotnej služby, ktorým je psychológ s praxou najmenej tri roky v odbore pracovná a organizačná psychológia alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, alebo klinické pracovné lekárstvo a toxikológia.

Upratovačka, IT-čkár a sekretárka. Kedy budú patriť do kategórie 2 a kedy do kategórie 1?

Vo všeobecnosti platí, že zaraďovanie zamestnancov do príslušných kategórií, vykonáva pracovaná zdravotná služba, resp. verejný zdravotník alebo lekár s príslušnou atestáciou na základe presne stanovených kritérií a požiadaviek, ktoré upravuje vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z.z. (v najnovšom znení č. 220/2019 Z.z.). Pri určovaní kategórie chemického faktora, vychádzajú zamestnanci pracovnej zdravotnej služby aj z tzv. „Kariet bezpečnostných údajov“, ktoré obsahujú všetky informácie o vybranej chemickej látke.

Ďalším kritériom, určujúcim zaradenie práce je výsledok merania konkrétneho rizikového faktora. Najčastejšie ide o meranie hluku alebo vibrácií v pracovnom prostredí. Akreditované pracovisko, ktoré meranie hluku vykonalo, vypracuje „protokol o meraní hluku v pracovnom prostredí“, ktorého výsledky slúžia ako podklad pre určenie kategórie. Na základe výsledkov vieme určiť, akou silou pôsobí daný faktor na zamestnancov.

Na čo by sa pri určovaní kategórie prác nemalo zabúdať je celkové zhodnotenie pracovnej pozície. To znamená zhodnotiť:

1. ako dlho je zamestnanec vystavený pôsobeniu rizikového faktora (napr. celých 8 hodín počas pracovnej doby alebo iba 1 hodinu),
2. či je riziku vystavovaný každý deň počas celého roka, alebo iba určitý čas v roku, prípadne,
3. či je daný zamestnanec pracovníkom na „dohodu“ (napr. 4 hodiny denne) alebo má trvalý pracovný pomer (8 hodín denne).

Príklad: Určovanie kategórie 1 a kategórie 2 u upratovačky

Pani Alžbeta pracuje ako upratovačka spoločnosti XY, ktorá sa zaoberá poskytovaním administratívnych služieb. Jej náplňou práce je raz týždenne (na 6 hodín) upratať kancelárske priestory rozprestierajúce sa na jednom podlaží budovy. K dispozícií ma plne vybavenú miestnosť s umývadlom a výlevkou a vozík na prenášanie vedier a ďalšieho náčinia na upratovanie. Používané čistiace prostriedky sú svojim zložením šetrné nielen k prírode, ale aj k ľuďom. Keďže všetky priestory, ktoré potrebuje upratať sú na jednom poschodí, nepotrebuje sa premiestňovať v rámci poschodí po schodoch, ani prekonávať väčšie prekážky. Používa všetky osobné ochranné pracovné prostriedky (ako sú rukavice, pracovný odev, obuv, prípadne tvárové rúško), ktoré pri práci poctivo používa. Na základe vyššie uvedených skutočností a po zohľadnení všetkých podmienok a faktorov, by sme pani Alžbetu zaradili do kategórie 1 pre biologicky, chemicky faktor a pre fyzickú záťaž.

Iná pani upratovačka – Emília pracuje v zdravotníckom zariadení na trvalý pracovný pomer, 8 hodín denne, má za úlohu udržiavať čistotu trojposchodovej budovy. Keďže zdravotnícke zariadenie navštevujú pacienti s rôznymi zdravotnými problémami, používané čistiace a dezinfekčné prípravky musia mať vysokú mieru účinnosti. Aj napriek tomu, že má k dispozícii všetky potrebné osobné ochranné pracovné prostriedky a pomôcky na upratovanie, musí denne prekonávať veľké množstvo prekážok a schodov, čo predstavuje značnú záťaž na jej podporno-pohybový aparát pri prenášaní bremien (napr. ťažkých vedier). Na základe vyššie uvedených skutočností a po zohľadnení všetkých podmienok a faktorov, by sme pani Emíliu zaradili do kategórie 2 pre biologicky, chemický faktor a pre fyzickú záťaž a odporúčali vypracovanie prevádzkových poriadkov (v prípade ak ich zdravotnícke zariadenie ešte nevlastní) pre prácu s expozíciou chemickým a biologickým faktorom.

Príklad: Určovanie kategórie 1 a kategórie 2 u sekretárky a IT zamestnanca

Pani Simona pracuje ako pomocná sekretárka v IT spoločnosti na skrátený pracovný pomer, 4 hodiny denne. Jej práca pozostáva z pomoci hlavnej sekretárke. Pomáha s triedením dokumentov, vybavovaním pošty, občasnými telefonátmi klientom a pod. Prevádzku neupratuje ani inak nezabezpečuje jej údržbu. Na základe vyššie uvedených skutočností by sme pani Simonu zaradili do kategórie 1 z hľadiska statickej fyzickej záťaže. Hodnotenie psychickej záťaže u pni Simony by vykonali vyššie uvedení špecialisti na základe podmienok uvedených vo vyhláške č. 542/2007 Z. z.

Pán Milan je zamestnancom tej istej IT spoločnosti na pozícií IT špecialista. Jeho zamestnanie spočíva v sústavnej práci so zobrazovacou jednotkou (monitorom). Jeho denná pracovná doba 8 hodín denne, často presiahne aj viac ako 10 hodín. Pán Milan si popri svojej práci dopraje iba malé prestávky určené na oddych. Z toho dôvodu a po zohľadnení legislatívnych podmienok by sme pána Milana zaradili do kategórie 2 z hľadiska statickej fyzickej záťaže. Hodnotenie psychickej záťaže, rovnako ako aj v prípade pani Simony, by vykonali vyššie uvedení špecialisti na základe podmienok uvedených vo vyhláške č. 542/2007 Z. z.

Do ktorej kategórie bude zaradený robotník na stavbe alebo pracovník pásovej výroby?

Hodnotenie profesií ako sú robotník alebo pracovník pásovej výroby, si vyžaduje hlbšie preskúmanie pracovných úkonov, nástrojov, prístrojov s ktorými zamestnanci manipulujú a celkových pracovných podmienok. Okrem faktora fyzickej záťaže (prípadne chemického faktora, v závislosti od pracovnej náplne zamestnanca), dochádza v týchto profesiách k spolupôsobeniu ďalších faktorov, ktoré významne ovplyvňujú zdravie zamestnancov.

Najčastejšie ide o vibrácie, hluk, záťaž teplom a chladom, v niektorých prípadoch môžu byť zamestnanci vystavení pôsobeniu žiarenia (niektorému z druhov), či  karcinogénnym a mutagénnym faktorom.

Pri hodnotení všetkých faktorov je potrebné vychádzať z legislatívy, technických dokumentácií prístrojov a nástrojov, ktoré sa na pracoviskách používajú, z výsledkov meraní, prípadne posudzujú už vykonané opatrenia na zníženie expozície u zamestnancov (technické opatrenia, organizačné opatrenie OOPP a pod.).

Príklad: Zaradenie zamestnanca pásovej výroby do 3. kategórie

Zamestnanci pásovej výroby spoločnosti XX pracujúci na zmeny, 8 hodín denne, sú vystavení pôsobeniu viacerých faktorov pracovného prostredia. Okrem fyzickej záťaže a rizika vzniku choroby z DNJZ (dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženie končatín), vplýva na ich zdravie nadmerná hlučnosť strojov, ktoré sa v hale nachádzajú. Spoločnosti boli vykonané merania hluku, ktoré potvrdili, že je prekročená horná akčná hodnota expozície hluku (to je hodnota viac ako 85 dB) a zároveň prekročenie vrcholovej hladiny C akustického tlaku je menšie ako 3 dB. Zamestnanci sú hluku vystavení denne, počas celej pracovnej doby. Z vyššie uvedených dôvodov, je preto potrebné zaradiť zamestnancov do kategórie 3 pre hluk, čím sú po schválení regionálnym úradom verejného zdravotníctva, zamestnanci zaradení do rizikovej skupiny prác. Zamestnávateľ je na základe výsledkov posúdenia zdravotných rizík následne povinný vykonať opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov hluku (a ďalším hodnoteným faktorom) a zabezpečiť zamestnancom zdravotný dohľad.

Záver

Keďže uvedené príklady popisujú iba zjednodušený princíp zaraďovania jednotlivých pracovných pozícií do kategórií, je dôležité si uvedomiť, že samotný proces kategorizácie prác nie je rutinná administratívna činnosť a nedeje sa na základe domnienok a pocitov verejného zdravotníka, či lekára s príslušnou atestáciou. Ide o proces posudzovania konkrétnej pracovnej pozície, podmienok prác a pracovného prostredia, ktorý sa riadi podmienkami legislatívy alebo v určitých prípadoch vykonanými meraniami.

Preto, sa napríklad v prípade oznamovania kategórie 2 na ÚVZ SR, najmä menší zamestnávatelia nezaobídu bez pomoci pracovnej zdravotnej služby, ktorá má potrebných expertov zaoberajúcich sa posúdením rizika práce zamestnancov a ich správnym zaradením.