Zoznam povolaní (prác) zaradených do druhej kategórie prác

Ktoré povolania (práce) sa zaraďujú do 2. rizikovej kategórie prác? Kto o zaradení rozhoduje? Aké povinnosti má zamestnávateľ pri pracovníkoch zaradených do 2. kategórie?

Povinnosť písomne vypracovať dokument o posúdení zdravotných rizík, ktorého výstupom je zaradenie zamestnancov do jednotlivých kategórií podľa zdravotných rizík, je povinnosťou všetkých zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú už aj jednu osobu na trvalý pracovný pomer alebo na dohodu.

Kategorizácia prác

Hlavný dokument, ktorý pojednáva o zaraďovaní profesií do kategórií, je zákon 355/2007 Z. z.. Ten definuje štyri kategórie prác, do ktorých je zamestnávateľ povinný svojich zamestnancov zaradiť a následne tento dokument pravidelne aktualizovať. Legislatíva prikazuje aktualizáciu každých 18 mesiacov, ale ak sa zmenia podstatne podmienky vo firme, tak netreba čakať a aktualizáciu riešiť hneď.

Zamestnanci sa zaraďujú do jednej zo štyroch kategórií prác v závislosti od dvoch skutočností:

1. či sú vystavení nejakým rizikám, ktoré môžu ohroziť ich zdravie,
2. ako dlho počas pracovnej doby (napr. celých 8 hodín počas pracovnej doby alebo iba 15 minút a pod.) a ako často sú vystavení týmto rizikám (každý deň, raz mesačne a pod.), prípadne aké silné je pôsobenie daného faktora (napr. intenzita hluku).

Na základe takéhoto posúdenia je každý zamestnanec vo firme zaradený do jednej zo štyroch kategórií prác v závislosti od rizika ohrozenia zdravia. Zaradenie je nasledovné:

1.kategória: Do tejto kategórie sa zaraďujú práce, u ktorých nie je vplyvom pôsobenia faktorov práce a pracovného prostredia riziko, že by mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia (napríklad pomocný pracovník v administratíve).

2.kategória: Do kategórie dva sa zaraďujú práce, pri ktorých síce riziko, že by mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia hrozí, no zároveň nie sú prekročené žiadne limity, stanovené osobitnými predpismi a práce, u ktorých nie je predpoklad, že by mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia (napríklad práca IT špecialistu, ktorí každý pracovný deň pozerá na obrazovku svojho počítača).

3. a 4. kategória: Sa označujú ako tzv. rizikové práce, u ktorých sa stanovujú limity pre rôzne faktory, ktoré bývajú zvyčajne prekročené. Sú to práce, v ktorých môže dôjsť k poškodeniu zdravia aj napriek tomu, že sú vykonané preventívne opatrenia na zníženie rizika (napríklad baník, či tunelár).

O zaradení, zmene, alebo prípadnom vyradení z rizikových prác (3. a 4. kategórie), rozhoduje príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa alebo z vlastného podnetu.

Cieľom tohto zatriedenia je zhodnotiť faktory, ktoré vplývajú na zdravie zamestnancov a následne prijať vhodné opatrenia. V praxi najčastejšie ide o tieto druhy opatrení:

• organizačné opatrenia (napr. zavedenie častejších prestávok v práci),
• technické opatrenia (napr. nahrádzanie strojov alebo ich častí),
• individuálne opatrenia (používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, akými sú napríklad ochranné prilby, okuliare, rukavice a pod.).

Špecifickým druhom prevencie, ktorá vyplýva hlavne zo stupňa kategórie, je zdravotný dohľad na pracovisku, zabezpečený prostredníctvom lekárskych preventívnych prehliadok. Zamestnanci zaradení do 3. kategórie prác, musia absolvovať lekárske preventívne prehliadky pravidelne, raz za 2 roky. U zamestnancov zaradených do 4. kategórie, je toto obdobie ešte kratšie, a to raz za rok. V prípade kategórie 2, nie je presne stanovené ako často musí zamestnávateľ posielať zamestnancov na preventívne prehliadky. Väčšina pracovných zdravotných služieb však odporúča navštíviť svojho lekára pravidelne aspoň raz za 3 roky.

Viac sa o pracovnej zdravotnej službe dočítate v článku Pracovná zdravotná služba v roku 2019.

Druhá kategória prác

Od 1. 7. 2018 má každý zamestnávateľ povinnosť každoročne elektronicky oznamovať úradu verejného zdravotníctva stav a údaje o zamestnancoch zaradených do 2. kategórie. Zamestnávateľ si túto povinnosť musí splniť vždy do 15. januára a oznamuje stav k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.

Sprísnili sa aj kontroly pracovníkmi príslušných regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktorí pri kontrolách vyžadujú, aby zamestnávateľ predložil vypracovaný dokument o posúdení zdravotných rizík s kategorizáciou prác. Tento dokument je potrebné aktualizovať pravidelne, každých 18 mesiacov, prípadne pri každej podstatnej zmene práce a pracovných podmienok.

Ktorí zamestnávatelia a do kedy musia oznámiť kategóriu 2 v roku 2020 nájdete v článku Oznamovanie kategórie práce 2 v roku 2020

Hodnotené faktory a kritéria 2. kategórie

Keďže zamestnávateľ má povinnosť mať vypracovaný dokument s posúdením zdravotných rizík a kategorizáciou prác svojich zamestnancov, tak je dôležité vedieť, aké rizikové faktory sa posudzujú.

Medzi všeobecne hodnotené faktory práce a pracovného prostredia, ktoré sa následne zvlášť kategorizujú podľa osobitnej vyhlášky 448/2007 Z. z., ktorej najnovšia aktualizácia, vyhláška 220/2019 Z. z. nadobudla platnosť 1. augusta 2019, zaraďujeme:

• hluk,
• vibrácie,
• elektromagnetické pole,
• ultrafialové žiarenie,
• infračervené žiarenie,
• umelé optické žiarenie (lasery a intenzívne pulzné svetlo), 
• ionizujúce žiarenie,
• zvýšený tlak vzduchu,
• chemické faktory,
• karcinogénne a mutagénne faktory,
• biologické faktory,
• záťaž teplom,
• záťaž chladom,
• fyzická záťaž,
• psychická pracovná záťaž.

Pri hodnotení pracovnej pozície sa vždy berú do úvahy viaceré faktory, ktoré by mohli na daného zamestnanca pôsobiť a tým prispievať k zhoršovaniu zdravia. Jedným z najčastejšie hodnotených faktorov, zaradených do kategórie 2 je fyzická záťaž. Vyhláška 220/2019 Z.z. rozlišuje v prípade fyzickej záťaže zaradenej do kategórie 2 práce, ktoré sú:

1. Fyzická záťaž spojená s manipuláciou s bremenami. Tieto práce sa odborne označujú ako prevažné dynamické vykonávané veľkými svalovými skupinami a práce spojené s premiestňovaním bremien za nepriaznivých podmienok. V praxi ide napríklad o upratovačky pri prenášaní vedier s vodou,
2. Práce statické, so záťažou podporno-pohybového systému. Tieto práce sa odborne označujú ako práce, vykonávané prevažne malými svalovými skupinami. Táto fyzická záťaž sa najčastejšie spája s povolaniami, ktoré si vyžadujú dlhé sedenie, ako napríklad IT špecialisti.

Ďalšou pomerne často hodnotenou kategóriou, ktorá sa spája aj so senzorickou záťažou pri práci s počítačmi (zobrazovacími jednotkami),  je psychická záťaž.

K ďalším často hodnoteným faktorom práce a pracovného prostredia zaraďujeme chemické faktory. Do kategórie 2 sa zaraďujú aj také chemické faktory, ktoré väčšina z nás bežne používa pri čistení a upratovaní svojich domovov. Súhrnne sa označujú ako senzibilizujúce faktory, ktoré môžu spôsobiť alergické poškodenie kože, dýchacích ciest a očných spojiviek.

Do tejto kategórie sa zaraďujú všetci zamestnanci, ktorí pravidelne zabezpečujú údržbu svojich pracovísk. Zamestnanci manipulujúci s chemickými látkami, napr. pri ich predaji, automechanici, ktorí manipulujú s olejmi alebo aj kaderníčky či manikérky, ktoré pri svojej práci používajú rôzne farby, laky a odlakovače, nesmú zabudnúť na fakt, že pri manipulácií s chemickými faktormi je potrebné mať vypracovaný a schválený prevádzkový poriadok pre prácu s expozíciou chemickým faktorom.

Pri zatrieďovaní prác do 2. kategórie pre biologický faktor, sa berie do úvahy skupina biologických faktorov, ktorým je daný zamestnanec vystavený. Vo všeobecnosti ide o biologický faktor skupiny 2 a 3, ak sa infekcie za bežných podmienok nešíria vzduchom a je dostupná liečba a prevencia. Tieto podmienky, však upresňuje ďalší osobitný predpis.

U faktorov ako je hluk a vibrácie je pri zatrieďovaní a určovaní kategórie dôležité vychádzať z prevádzkového poriadku pre prácu s expozíciou hluku a z prevádzkového poriadku pre ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám, ktoré vznikajú na  základe vopred vykonaných meraní, kedy sa určuje miera hluku a vystavenie vibráciám u zamestnancov za bežnej prevádzky. Ak nie sú k dispozícii merania, vychádza sa z návodov na obsluhu, daných zariadení, ktoré sú potenciálnymi zdrojmi hluku alebo vibrácií. Vyhláška 220/2019 Z. z. už iba upresňuje a ponúka číselné údaje a limity, podľa ktorých sa profesie zatriedia do príslušnej kategórii.

Okrem všetkých zákonne zadefinovaných podmienok, ktoré určujú, v ktorej kategórií bude zamestnanec zaradený, je dôležité prihliadať aj na faktor, akým je dĺžka pracovnej doby, či dĺžka jednotlivých pracovných úkonov, pri ktorých hrozí vystavenie zamestnanca škodlivému faktoru. U zamestnanca, ktorý je vystavený škodlivému pôsobeniu faktora napr. hodinu denne, bude oveľa menšia pravdepodobnosť, že vznikne poškodenie zdravia, než u zamestnanca, ktorý je exponovaný 5 hodín denne.

Pri zaraďovaní prác do kategórií sa berie do úvahy aj intenzita alebo frekvencia pôsobenia hluku či vibrácií, koncentrácia chemickej  látky, ktorá môže škodlivo vplývať na zdravie a tiež už prijaté preventívne opatrenia, ktoré znižujú negatívne pôsobenie faktorov pracovného prostredia.

Podľa akých kritérií sa zaraďajú práce do druhej kategórie nájdete v článku Zaradenie prác do kategórie 2.

Povolania zaradené v druhej kategórii

Na základe spomenutých faktorov, ktoré sa najčastejšie stanovujú pre druhú kategóriu prác, je možné vyšpecifikovať povolania, ktoré po posúdení podmienok práce a pracovného prostredia, budú s najväčšou pravdepodobnosťou zaradené do 2. kategórie a budú mať minimálne jeden spoločný z posudzovaných faktorov.

Ide hlavne o tieto profesie:

V prípade zamestnancov, ktorí za normálnych okolností nemanipulujú s chemickými látkami (napr. zamestnanci v administratíve), sa pri posudzovaní rizík stanovuje chemický faktor v prípade, že si samostatne zabezpečujú upratovanie priestorov.

Kto môže vykonávať hodnotenie faktorov, ktoré vplývajú na zdravie zamestnancov

Pri hodnotení rizikových faktorov a zaraďovaní jednotlivých pracovných pozícií do rizikových kategórií prác treba mať na pamäti, že ho nemôže vykonávať hocikto.

Do 01. 12. 2017 mohli posudzovať zdravotné rizika a vypracovávať kategorizáciu prác pre 1. a 2. kategóriu aj bezpečnostní technici, autorizovaní bezpečnostní technici a bezpečnostnotechnické služby.

V súčasnosti, majú túto právomoc iba verejní zdravotníci alebo lekári so špecializáciu v odbore pracovné lekárstvo a klinická toxikológia – tím pracovnej zdravotnej služby. Špecifické požiadavky kladie legislatíva na toho, kto môže vykonávať hodnotenie psychickej záťaže. Podľa vyhlášky č. 542/2007 Z. z. môže toto hodnotenie vykonávať iba:

• lekár pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v odbore pracovné lekárstvo alebo klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, alebo služby zdravia pri práci,
• iný zdravotnícky pracovník v tíme pracovnej zdravotnej služby, ktorým je psychológ s praxou najmenej tri roky v odbore pracovná a organizačná psychológia alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, alebo klinické pracovné lekárstvo a toxikológia.

Ak takýchto špecialistov nezamestnávate vo svojej firme (týka sa zrejme iba väčších zamestnávateľov), tak jedinou možnosťou je objednať si túto službu od dodávateľa - pracovnej zdravotnej služby, ktorá získala oprávnenie u úradu verejného zdravotníctva.

Zhrnutie na záver

Na záver je dôležité zhrnúť, že povinnosť hodnotiť pracovné riziká má každý zamestnávateľ, aj ten, ktorý zamestnáva čo i len jedného dohodára.  Toto hodnotenie musí vykonávať iba odborne spôsobilá osoba – verejný zdravotník, alebo lekár s príslušnou špecializáciou. Pri hodnotení a zaraďovaní zamestnancov do jednotlivých kategórií sa hodnotí to, či je zamestnanec vystavení riziku a ako intenzívne je tomuto riziku vystavený. Nedá sa teda vo všeobecnosti povedať, ktoré povolanie kam patrí, ale posudzuje sa konkrétna náplň práce v konkrétnych podmienkach firmy.

Takéto hodnotenie je potrebné robiť minimálne raz za 18 mesiacov. Podľa výsledkov hodnotenia je potrebné každoročne zamestnancov zaradených do druhej kategórie nahlasovať na úrad verejného zdravotníctva.

A čo v prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva pracovníkov v 2. kategórii a žiadne takéto posúdenie s kategorizáciou nemá a nahlási druhú kategóriu na ÚVZ SR? Nahlásenie na základe vlastného odhadu je neplatné, čiže zamestnávateľ si nesplnil zákonne stanovenú povinnosť. ÚVZ SR na to príde pri kontrole, kedy si bude pýtať aj podklady, na základe, ktorých zamestnávateľ zakategorizoval svojich zamestnancov. A tie musia byť vypracované príslušným odborníkom.

Za porušenie týchto povinností hrozí pokuta za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci vo výške od 150 do 20 000 EUR.