Založenie podnikania v oblasti osobnej dopravy mikrobusom je pomerne administratívne náročné, pretože si vyžaduje získanie rôznych povolení ako aj plnenie konkrétnych podmienok počas jeho prevádzkovania.
Osobná doprava mikrobusom je z hľadiska podmienok považovaná za taxislužbu
Mikrobusom je v kontexte osobnej dopravy potrebné rozumieť vozidlo s počtom miest na sedenie najviac deväť vrátane miesta pre vodiča (jedno miesto pre vodiča + najviac osem miest pre cestujúcich). Relevantnými predpismi upravujúcimi podmienky podnikania v oblasti osobnej dopravy mikrobusom je predovšetkým zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej doprave“), vyhláška č. 124/2012 Z. z. Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej dopravea Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009.
Do 31. februára 2012, podľa starého zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, postačovalo na prevádzkovanie osobnej dopravy mikrobusom získanie voľnej živnosti uvedenej v zozname voľných živností pôvodne pod bodom „20.2 Cestná motorová doprava vykonávaná osobnými vozidlami do 9 miest na sedenie“. Podľa § 8 ods. 3 nového zákona o cestnej doprave účinného od 1. marca 2012 sa prevádzkovanie osobnej dopravy vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča už považuje za prevádzkovanie taxislužby. A tiež prechodné ustanovenia zákona o cestnej doprave hovoria, že prevádzkovanie osobnej dopravy, ktorá je podľa tohto zákona autobusovou dopravou, vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča, je od 1. januára 2014 taxislužbou.
Podmienky získania povolenia na prevádzkovanie osobnej dopravy mikrobusom
Keďže prevádzkovanie osobnej dopravy mikrobusom sa v súčasnosti považuje za prevádzkovanie taxislužby, vzťahujú sa na prevádzkovanie osobnej dopravy mikrobusom rovnaké podmienky ako na prevádzkovanie taxislužby. Z toho vyplýva, že osobnú dopravu vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť miesť vrátane vodiča môže vykonávať len držiteľ koncesie na taxislužbu. Prevádzkovateľ osobnej dopravy mikrobusom okrem toho musí spĺňať aj všetky ostatné podmienky ustanovené zákonom o cestnej doprave vzťahujúce sa na vykonávanie taxislužby. Na podnikanie v oblasti osobnej dopravy mikrobusom sa vyžaduje splnenie pomerne rozsiahlych podmienok upravených v § 26 až 30 zákona o cestnej doprave, ale pomerne dôležité sú aj iné ustanovenia tohto zákona.
Získanie koncesie na výkon osobnej dopravy mikrobusom
Prvou a základnou podmienkou prevádzkovania osobnej dopravy mikrobusom je získanie koncesie na výkon taxislužby. Koncesia sa udeľuje najviac na desať rokov, ak žiadateľ nepožiadal o kratší čas platnosti. Po uplynutí lehoty platnosti koncesie je možné koncesiu na žiadosť podnikateľa predĺžiť, ak sú aj naďalej splnené požiadavky na prevádzkovanie osobnej dopravy mikrobusom.K vydaniu tohto povolenia je potrebné splniť niekoľko podmienok, ktoré sa preukazujú množstvom dokladov a získavanie tohto povolenia je preto možné označiť za administratívne veľmi náročné.
Koncesiu udeľuje okresný úrad v sídle kraja (odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií), v ktorého územnom obvode má žiadateľ sídlo (ak ide o právnickú osobu) alebo trvalý pobyt (ak ide o podnikateľa – fyzickú osobu). Pomerne veľkým obmedzením je, že koncesia sa vzťahuje len na prepravu osôb na území vymedzenom v koncesii (územie konkrétneho kraja). Mikrobusom je možné prepraviť cestujúceho z územia vymedzeného v koncesii do ktoréhokoľvek cieľového miesta v Slovenskej republike alebo v cudzine, ale z cieľového miesta na Slovensku len na územie vymedzené v koncesii. Pre efektívne poskytovanie služieb v prevádzkovaní osobnej dopravy mikrobusom na Slovensku Vám vzhľadom na to odporúčame získanie koncesie pre niekoľko krajov na Slovensku.
Podmienky prevádzkovania osobnej dopravy mikrobusom
Koncesia na prevádzkovanie osobnej dopravy mikrobusom sa vydáva žiadateľovi, ktorý spĺňa nasledujúce podmienky:
- je bezúhonný,
- má osvedčenie o odbornej spôsobilosti,
- preukáže finančnú spoľahlivosť,
- má najmenej jedno vlastné alebo prenajaté vozidlo, ktoré spĺňa stanovené požiadavky,
- má vlastné, prenajaté alebo inak zabezpečené miesto na garážovanie alebo odstavenie vozidla mimo času poskytovania dopravných služieb.
Vzhľadom na to, že na prevádzkovanie osobnej dopravy mikrobusom sa vyžaduje splnenie rovnakých podmienok ako na prevádzkovanie taxislužby, bližšie informácie o tom, ako sa preukazuje bezúhonnosť, odborná spôsobilosť, aké sú možnosti preukazovania finančnej spoľahlivosti, ako aj o tom, aké požiadavky musí spĺňať vozidlo mikrobusu, či samotný vodič mikrobusu, sa podrobnejšie dočítate v našom článku Koncesia na prevádzkovanie taxislužby od roku 2014.
Podmienky prevádzkovania medzinárodnej osobnej dopravy mikrobusom
Podľa § 31 zákona o cestnej doprave potrebuje slovenský prevádzkovateľ osobnej dopravy mikrobusom na uskutočnenie prepravy do iného štátu, z iného štátu alebo cez územie iného štátu povolenie vydané od príslušného orgánu tohto štátu alebo licenciu medzinárodnej organizácie. V Európskej únii zatiaľ neexistuje žiadne jednotné povolenie na prevádzkovanie osobnej dopravy mikrobusom, ako je to napríklad v prípade nákladnej cestnej dopravy alebo autobusovej dopravy, ktorá sa medzinárodne môže vykonávať na základe tzv. Licencie Spoločenstva (upravená je osobitnými nariadeniami Európskej únie).
Znamená to, že ak plánujete vykonávať osobnú dopravu mikrobusom s medzinárodným rozmerom, tzn. že chcete voziť cestujúcich do, z alebo cez územie iných štátov ako Slovensko, musíte mať najskôr na takúto činnosť povolenie na Slovensku a následne povolenie od príslušného štátu, ktorého územia sa táto doprava týka. Ak preto plánujete prevádzkovať osobnú dopravu mikrobusom na území iného štátu, musíte sa pri tom riadiť vnútroštátnym právom a predpismi tohto štátu. Potešujúcou správou ale je, že s mnohými krajinami má Slovenská republika uzatvorenú bilaterálnu dohodu o medzinárodnej doprave, ktorá v závislosti od krajiny môže upravovať podmienky vykonávania osobnej dopravy mikrobusom a značne zjednodušovať takéto podnikanie aj v zahraničí.
Vo vzájomných dohodách môže byť stanovené, že na osobnú dopravu mikrobusom na území iného štátu slovenský podnikateľ nepotrebuje osobitné povolenie na takúto prepravu od tohto štátu, na území ktorého sa preprava uskutočňuje. Zároveň sú väčšinou ale striktne stanovené podmienky, za akých sa môže takáto výnimka uplatňovať. V nasledujúcej časti článku ako názorný príklad uvádzame, ako by sa posudzovala osobná doprava mikrobusom na území Nemecka.
Osobná doprava mikrobusom na území Nemecka – kedy treba povolenia a kedy nie?
Relevantným predpisom upravujúcim vykonávanie medzinárodnej dopravy mikrobusom slovenským podnikateľom do, z alebo cez územie Nemecka je Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spolkovej republiky Nemecko o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave (ďalej len „dohoda“). Článok 2 tejto dohody hovorí, že osobnou dopravou je preprava osôb a ich batožiny autobusmi a osobnými vozidlami pre vlastné potreby alebo na účet tretej osoby. Ďalej sa v tomto článku hovorí, že za osobné vozidlá sa považujú motorové vozidlá, ktoré sú svojou konštrukciou a vybavením vhodné a určené na prepravu nie viac ako deviatich osôb vrátane vodiča (mikrobus).
Ďalej článok 5 tejto dohody hovorí o príležitostnej doprave, ktorou je doprava iná ako pravidelná autobusová doprava alebo kyvadlová doprava. V odseku 2 tohto článku sa stanovuje, že na príležitostnú dopravu medzi Slovenskom a Nemeckom a na tranzitnú dopravu nie je potrebné povolenie v prípade, ak ide o:
- jazdy vykonávané jedným motorovým vozidlom, ktoré prepravuje na celej trase rovnakú skupinu cestujúcich a privezie ju do východiskového miesta (okružné jazdy za zatvorenými dverami), alebo
- jazdy, pri ktorých sa do cieľového miesta prepravujú cestujúci a spiatočná jazda je bez cestujúcich (prázdne spiatočné jazdy), alebo
- prázdne jazdy tam, s cieľom naložiť a prepraviť opäť do východiskového miesta skupinu cestujúcich, ktorú prepravil ten istý dopravca spôsobom uvedeným v písmene b).
Ďalej je ešte stanovená dodatočná podmienka, že pri príležitostnej doprave nesmú cestujúci počas jazdy ani nastupovať ani vystupovať, iba ak by to povolili príslušné orgány štátu danej zmluvnej strany. Na osobnú dopravu mikrobusom prevádzkovanú slovenským podnikateľom v Nemecku by tak pri splnení všetkých vyššie uvedených podmienok postačovala len slovenská koncesia.
Ak by príležitostná doprava mikrobusom nespĺňala vyššie uvedené podmienky, slovenský podnikateľ by bol na jej uskutočnenie povinný získať povolenie od príslušného orgánu Nemecka. Príslušným orgánom v Nemecku na vydanie tohto povolenia je Bundesamt für Güterverkehr (Spolkový úrad pre nákladnú dopravu) so sídlom v Kolíne nad Rýnom. Najneskôr dva týždne pred uskutočnením dopravy je potrebné vyplniť a podať žiadosť. Za vydanie jedného takéhoto povolenia sa platí poplatok 110 eur. Bližšie informácie o tom, ako postupovať pri získavaní povolenia, formulár žiadosti, prílohy k nemu ako aj adresu, na ktorú ho je potrebné žiadosť zaslať, nájdete na tejto internetovej adrese.
Zoznam zmlúv upravujúcich medzinárodnú cestnú osobnú dopravu
Slovenská republika má v súčasnosti uzatvorené nasledujúce bilaterálne zmluvy o cestnej osobnej doprave s týmito vybranými krajinami (neuvádzame tie zmluvy, ktoré sa vzťahujú vyslovene len na nákladnú dopravu):
| 1. Srbská republika, 2. Ukrajina, 3. Iránska islamská republika, 4. Bieloruská republika, 5. Španielske kráľovstvo, 6. Bulharská republika, 7. Rumunská republika, 8. Lotyšská republika, 9. Moldavská republika, 10. Maďarská republika, 11. Holandské kráľovstvo, 12. Litovská republika, 13. Poľská republika, 14. Dánske kráľovstvo, 15. Švédske kráľovstvo, 16. Spolková republika Nemecko, 17. Česká republika, 18. Albánska republika, | 19. Cyperská republika, 20. Fínska republika, 21. Grécka republika, 22. Francúzska republika, 23. Turecká republika, 24. Chorvátska republika, 25. Nórske kráľovstvo, 26. Belgické kráľovstvo, 27. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, 28. Portugalská republika, 29. Republika Slovinsko, 30. Švajčiarska spolková rada, 31. Sýrska arabská republika, 32. Uzbecká republika, 33. Talianska republika, 34. Kazašská republika, 35. Ruská federácia. |
