Podnikateľ a bankový účet

Osobný alebo podnikateľský bankový účet, aké sú výhody a nevýhody, je povinnosť jeho číslo niekam oznamovať?

Fyzická osoba – podnikateľ a bankový účet

Podnikateľom – fyzickým osobám (napríklad živnostníkom) povinnosť zriadiť si účet v banke nenariaďuje žiadny predpis . Spôsob akým budú hospodáriť so svojimi peňažnými prostriedkami je na ich slobodnom rozhodnutí.

Podnikatelia – fyzické osoby majú teda v tomto smere tieto tri možnosti:

Výhody a nevýhody jednotlivých riešení popisujeme nižšie v texte.

Hotovosť

V prípade oboch riešení prostredníctvom bankových účtov platí, že výhody používania hotovosti sú nevýhodami používania bankových účtov a naopak, nevýhody hotovosti sú výhodami bankových účtov pri realizácii platobného styku. V nasledujúcej tabuľke sme tieto riešenia porovnali.

Zamerali sme sa predovšetkým na porovnanie variantov použitia bankových účtov. Predpokladáme, že podstatná časť podnikateľov bude hotovosť používať len na menšie výdavky a pre väčšinu transakcií (dodávateľsko-odberateľské vzťahy, daňový úrad, poisťovne) bude používať práve bankový účet.

Jeden osobný účet 

Ak sa na jednom osobnom bankovom účte sústreďujú prostriedky a transakcie z podnikania aj súkromné, môže to viesť ku viacerým komplikáciám. Azda jedinou, aj keď možno zanedbateľnou výhodou je, že prevádzkovanie tohto účtu vedie k úspore na bankových poplatkoch, ktoré sú spravidla v prípade osobných účtov nižšie ako pri podnikateľských. Množstvo súkromných i podnikateľských transakcií vedie k neprehľadnosti. Nie je možné bezprostredne zistiť príjmy a výdavky len z podnikateľskej činnosti. To spôsobuje problémy aj pri vedení účtovníctva, kde je potrebné vykonávať selekciu a zahrnúť len tie pohyby, ktoré sa spájali s podnikaním. Ak účtovníctvo vykonáva externý dodávateľ, prostredníctvom výpisov z bankového účtu sa dostáva aj k citlivým údajom o vašich súkromných prostriedkoch a zároveň musí účtovať aj súkromné transakcie, čo účtovníctvo predražuje. 

Podnikateľský a osobný účet osobitne

Tento variant je z hľadiska všetkých aspektov podľa nášho názoru najefektívnejší. Za vedenie podnikateľského účtu si síce banky väčšinou účtujú vyššiu cenu, ale tieto výdavky si možno uplatniť ako daňovo uznateľné výdavky, čo v prípade prvého variantu nie je možné. Má to i množstvo iných výhod. V závislosti od konkrétnej banky, podnikateľ často získava kompletný balík služieb ako je internet banking, MultiCash, SMS notifikácia, viacero platobných kariet atď. Má prehľad výhradne o všetkých svojich podnikateľských transakciách, čo mu umožňuje okamžite zhodnotiť situáciu. Jednoduchšie je aj vedenie účtovníctva, pretože nie je potrebné z výpisu z účtu vyberať len podnikateľské transakcie. Daňová kontrola i externá firma na vedenie účtovníctva vedia len o pohyboch v súvislosti s podnikaním.

Dva osobné účty

Niektorí podnikatelia nevýhody oboch predchádzajúcich možností riešia založením dvoch osobných účtov, pričom jeden z nich sa používa na súkromné účely a druhý na podnikateľské. Dôvodom je úspora na nákladoch za vedenie osobného typu účtu v porovnaní s podnikateľským. Výdavky v súvislosti s bankovými poplatkami účtu na podnikanie možno uznať za daňové výdavky, pretože tento účet bezprostredne súvisí s podnikateľskou činnosťou. Týmto riešením sa dosahuje tiež prehľadnosť o pohyboch na účte len v súvislosti s podnikateľskou činnosťou a tieto transakcie tak nie sú zmiešané so súkromnými. To zjednodušuje aj vedenie účtovníctva, pretože účtovné zápisy sa vykonávajú len na základe výpisov z bankového účtu určeného na podnikanie. Daňová kontrola ani externá účtovná firma sa k údajom o súkromných peniazoch nedostanú. Pri vedení osobného účtu na podnikateľské účely však môžu vzniknúť aj komplikácie. V niektorých bankách sa používanie osobného účtu na podnikateľské účely môže chápať ako porušenie zmluvných podmienok. Ak si to banka všimne, môže podnikateľa na to upozorniť a vyzvať ho na transformáciu osobného účtu na podnikateľský, v krajnom prípade vypovedať zmluvu.

Právnická osoba a bankový účet

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník ani iná súčasne platná legislatíva síce nenariaďuje povinnosť firmám zakladať si účty v banke, ale jeho zriadenie má pre firmu, podobne ako pre fyzickú osobu – podnikateľa, množstvo výhod (opísali sme ich v tomto článku vyššie). Pravdupovediac, v dnešnej dobe sa dá asi len ťažko predstaviť fungovanie právnickej osoby bez bankového účtu. Právnická osoba nemá možnosť voľby medzi osobným alebo podnikateľským účtom, ako je to pri fyzickej osobe - podnikateľovi. Účet banka vedie na obchodné meno firmy a je teda možné zriadiť len podnikateľský účet.

V nadväznosti na novelu Obchodného zákonníka, ktorá vstúpila do účinnosti 1. decembra 2013 sa však väčšina firiem pri zakladaní spoločnosti na účely preukázania výšky základného imania zriadeniu bankového účtu minimálne na určitý čas nevyhne. Na určitý čas, pretože po vzniku spoločnosti žiadny predpis nezakazuje možnosť zrušiť účet a previesť celé základné imanie napr. do pokladnice. Jedinou možnosťou, ako sa vyhnúť splateniu základného imania peňažnými vkladmi, je jeho splatenie nepeňažnými vkladmi (úplne alebo sčasti). Touto novelizáciou sa ukladá povinnosť vložiť peňažné vklady alebo ich časti splatené pred vznikom spoločnosti na osobitný samostatný účet zriadený správcom vkladu v banke. Tento účet sa spravidla po zápise spoločnosti do obchodného registra pretransformuje na podnikateľský vedený na danú firmu. Pri podávaní návrhu na zápis do obchodného registra je povinný správca vkladu preukázať splatenie peňažných vkladov výpisom z účtu. 

Návrh na zápis do obchodného registra musí byť podaný do 90 dní odo dňa založenia spoločnosti alebo od doručenia listiny, ktorou sa preukazuje živnostenské alebo iné oprávnenie na podnikanie. Oprávnenie prevádzkovať živnosť, a teda aj oprávnenie na podnikanie, vzniká právnickým osobám zápisom do obchodného registra. Obchodná spoločnosť je preto podľa § 49a ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov povinná požiadať daňový úrad o registráciu pre daň z príjmov do  konca  kalendárneho  mesiaca  po  uplynutí  mesiaca,  v  ktorom  získala  povolenie  alebo oprávnenie  na  podnikanie. Vzhľadom na túto povinnosť odporúčame založiť spoločnosť, zriadiť účet v banke a podať návrh na zápis do obchodného registra tak, aby zápis prebehol na začiatku mesiaca. Týmto získa spoločnosť takmer dva mesiace na požiadanie o registráciu pre daň z príjmov, kde sa uvádza aj číslo bankového účtu. Od roku 2014 zápis do obchodného registra trvá dva pracovné dni, odo dňa podania návrhu na zápis.

Povinnosť oznamovať číslo účtu

Bez ohľadu na to, či sa jedná o fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu, majú tieto osoby povinnosť oznamovať čísla účtov niektorým inštitúciám. V žiadosti o registráciu ako platiteľ dane z príjmov vzniká týmto osobám povinnosť uviesť okrem iného aj čísla účtov vedených v bankách, na ktorých sú sústredené peňažné prostriedky z podnikateľskej činnosti. Vyplýva to z § 67 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Povinné je tiež oznámiť miestne príslušnému daňovému úradu aj zmeny v tejto súvislosti, či už podnikateľ nejaký účet zrušil alebo zriadil nový. Lehota je do 30 dní odo dňa, keď tieto zmeny nastali. Daňovému úradu je pritom potrebné oznámiť všetky účty, na ktorých sa vedú peňažné prostriedky vzťahujúce sa na podnikanie – bežné účty, ale napr. aj termínované účty.

Zdravotná poisťovňa je ďalšia inštitúcia, ktorej je podnikateľ povinný oznámiť číslo svojho účtu a jeho zmeny. Podľa § 24 písm. k) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení je platiteľ poistného do ôsmich pracovných dní odo dňa, keď sa stal platiteľom poistného povinný oznámiť zdravotnej poisťovni názov, sídlo, identifikačné číslo, číslo bankového účtu, deň určený na výplatu príjmov zo závislej činnosti a ak je zamestnávateľom fyzická osoba, aj meno, priezvisko, rodné číslo a bydlisko. Ďalej je platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľ alebo samostatne zárobkovo činnou osobu nahlásiť zdravotnej poisťovni podľa § 23 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení okrem iných údajov aj zmenu čísla bankového účtu, a to do ôsmich dní odo dňa zmeny.

Zákon o obmedzení platieb v hotovosti

V súvislosti s nevýhodami používania hotovosti sme spomínali aj zákon č. 393/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2013. Ako už vyplýva z jeho názvu, tento zákon obmedzuje platby v hotovosti. Platbou v hotovosti sa na účely tohto zákona rozumie odovzdanie bankoviek alebo mincí v hotovosti v mene euro alebo v inej cudzej mene a prijatie tejto hotovosti príjemcom platby.

Ak sa platba v hotovosti uskutočňuje v cudzej mene, tak sa hodnota bankoviek a mincí v cudzej mene  na účely tohto zákona prepočíta kurzom vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska platným v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia platby v hotovosti. Napr. ak sa platba v cudzej mene uskutočňuje 10. februára, prepočíta sa na eurá kurzom z 9. februára.

Zakázaná je platba v hotovosti:

• medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi, ktorej hodnota je viac ako 15 000 eur, 
• medzi ostatnými osobami, ktorej hodnota je viac ako 5 000 eur. Tzn. ak je aspoň jedným z účastníkov platby podnikateľský subjekt (fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba).

Ak je platba v hotovosti, ktorá vyplýva z jedného právneho vzťahu, rozdelená na viacero samostatných platieb, hodnotou platby je súčet hodnôt týchto jednotlivých platieb (§ 6 ods. 2 zákona č. 393/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti).

V praxi to znamená, že podnikatelia – fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré vykonávajú transakcie s vyššími sumami ako je 5000 eur sa zriadeniu bankového účtu nevyhnú. Inak by porušovali zákon, čo sa v tomto prípade považuje za správny delikt s výškou pokuty do 150 000 eur.

Príklad na obmedzenie platieb v hotovosti:

1. Fyzická osoba – nepodnikateľ kupuje od inej fyzickej osoby – nepodnikateľa automobil v cene A) 10 000 eur, B) 20 000 eur. V prípade variantu A sa môže táto platba uskutočniť v hotovosti (je to menej ako 15 000 eur). V prípade variantu B sa musí táto platba uskutočniť cez bankový účet (je to viac ako 15 000 eur).
2. Právnická osoba predáva automobil fyzickej osobe - podnikateľovi v cene A) 2 000 eur, B) 7 000 eur. V prípade variantu A sa môže táto platba uskutočniť v hotovosti (je to menej ako 5 000 eur). V prípade variantu B sa musí táto platba uskutočniť cez bankový účet, pretože ani jeden z podnikateľských subjektov nemôže prijať alebo odovzdať hotovosť v hodnote viac ako 5 000 eur.
3. Fyzická osoba - nepodnikateľ kupuje automobil od právnickej osoby v cene A) 3000 eur, B) 10 000 eur, C) 18 000 eur. Jedným z účastníkov platby je podnikateľský subjekt, preto je hranicou na posúdenie riešenia suma 5 000 eur. V prípade variantu A sa môže táto transakcia uskutočniť aj v hotovosti, ale v prípade variantov B a C už len prostredníctvom bankového účtu, lebo právnická osoba nemôže prijať platbu v hotovosti v hodnote viac ako 5 000 eur.

Riešenia uvedených príkladov by boli rovnaké aj za predpokladu, že by sa nákup/predaj automobilu uskutočnil na splátky, pretože by sa platby viazali k jednému právnemu vzťahu.

Z hľadiska územného sa vzťahujú hore uvedené zákazy platieb v hotovosti aj na:

• odovzdanie hotovosti v cudzine, ktoré súvisí s plnením uskutočneným na území SR, ak má odovzdávajúci v SR trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania,
• prijatie hotovosti v cudzine, ktoré súvisí s plnením uskutočneným na území SR, ak má príjemca v SR trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania.

Ďalej sa v § 8 zákona č. 393/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti uvádzajú aj výnimky, na ktoré sa obmedzenie platieb v hotovosti nevzťahuje. Patrí medzi ne napríklad platby v hotovosti pri poskytovaní poštových služieb, pri prevádzkovaní zmenárne, pri preprave bankoviek a mincí, pri správe daní, pri výkone sociálneho poistenia, pri uplatňovaní colných predpisov a iné.

Prečítajte si aj:

• Živnostník a zriadenie podnikateľského účtu
• Porovnanie bežných účtov a balíkov služieb