Vyrieši nový register či jasné vymedzenie znakov rodinných firiem ich reálne problémy? Čo by mal urobiť štát, aby uľahčil podnikanie rodín?
Rodinné firmy čakajú zmeny – nová evidencia aj povinná rodinná rada
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny navrhlo v novele zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch aj doplnenie časti, ktorá sa venuje rodinným podnikom a okrem iného aj hovorí, čo je rodinný podnik. V prípade schválenia úpravy zákona môže byť rodinným podnikom len subjekt, ktorý bol primárne zriadený za účelom podnikania, podstatná bude existencia rodinných väzieb a jedným zo základných aspektov rodinného podniku je existencia rodinnej rady.
Novelou sa tiež navrhuje ustanoviť, že podnik, ktorý spĺňa základné definičné znaky rodinného podniku možno zaradiť do evidencie rodinných podnikov. Takéto podniky získajú oprávnenie uvádzať označenie „rodinný podnik“ alebo skratku „r. p.“, no budú musieť použiť zisk po zdanení na posilnenie svojich vnútorných a vonkajších vzťahov, a to v rozsahu najmenej 15 %.
Čo by novela zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch v takejto podobe priniesla rodinným firmám v praxi? O svoj pohľad tento legislatívny návrh sa s Podnikajte.sk podelili traja odborníci na rodinné podnikanie.
Definičné znaky rodinného podniku a navrhované zmeny očami odborníkov
Ministerstvo práce v dôvodovej správe k novele,
kde plánuje definovať rodinnú firmu, uvádza, že jedným z hlavných cieľov
rodinného podniku, na rozdiel od bežných komerčných firiem, je práve kultivácia
týchto rodinných väzieb vo vnútornom prostredí rodinného podniku s dôrazom na
posilňovanie rodinných hodnôt a kvality rodinného života nevynímajúc rozvoj
rodinnej hmotnej kultúry a tradície. Z pripomienok v legislatívnom procese
je zrejmé, že podnikateľské zväzy a združenia to vidia inak. RÚZ, APZ
a Klub 500 vo svojich pripomienkach poukazujú na to, že primárnym a
legitímnym cieľom rodinných firiem je maximalizácia zisku a dosahovanie
ekonomickej pridanej hodnoty, nie sociálna starostlivosť a potreby členov tzv.
spoločnej rodiny.
Rodinné podnikanie predstavuje kľúčovú oblasť ekonomiky a je nevyhnutné sa o tento segment starať.
— M. Šubín
Michal Šubín vysvetľuje, že rodiny sa vo svojich podnikoch stretávajú s rovnakými problémami ako iné firmy. Rodinné podnikanie je podľa M. Šubína v podstate akékoľvek podnikanie, ktoré nebolo začaté vo forme investície zo zahraničia a je vlastnené alebo kontrolované občanom Slovenskej republiky. Na jeho konci je totiž vlastník – konkrétna fyzická osoba, alebo osoby. „Z pohľadu slovenskej ekonomiky rodinné podnikanie predstavuje kľúčovú oblasť ekonomiky a pre naše spoločné prežitie v budúcnosti je absolútne nevyhnutné sa o tento segment starať,“ uvádza Šubín. Tento názor potvrdzuje aj Vladimíra Neuschlová: „Väčšina rodinných firiem má rovnaké problémy ako akákoľvek malá firma na Slovensku - vysoké daňové zaťaženie, vysoké odvody za zamestnancov, nadmerná byrokracia a administratíva, časté zmeny zákonov, atď.“
Zladiť podnikanie s rodinou je výzva a aj najlepší rodič na svete robí medzi rodinou a podnikaním kompromisy. Michal Šubín zdôrazňuje, že mnoho úspešných rodinných podnikov je úspešných preto, lebo rodina našla silu a vôľu sa prispôsobiť. A tam kde sa neprispôsobila, tam došlo alebo k rozpadu rodiny, alebo podnikania. „Myslieť si, že nejaký zákon toto vyrieši je ilúzia. Začať dnes podnikať chce okrem nápadu aj významnú dávku odvahy a trpezlivosti bojovať so všetkými byrokratickými nezmyslami, ktoré štát pred podnikateľa dáva,“ tvrdí Šubín a dodáva: „Mám pocit, že MPSVaR vstupuje do prostredia, ktoré mu kompetenčne nepatrí a tento zákon miesto zjednodušenia prinesie len ďalšie stohy papiera a štátnu administratívu.“ Tento názor potvrdzujú aj stanoviská zamestnávateľov v legislatívnom procese. Zamestnávateľské zväzy upozorňujú, že v zmysle kompetenčného zákona patrí táto téma do kompetencií Ministerstva spravodlivosti SR a Ministerstva hospodárstva SR. Doplnenie regulácie rodinných podnikov do návrhu novely zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch považujú za nekoncepčné a narúšajúce konzistentnosť a zrozumiteľnosť právneho poriadku SR.
Príkaz, že musí byť v rodinnom podniku zriadená rodinná rada, je nepochopenie podstaty, na čo rada slúži.
— E. Matwij
Podobne sa na novú úpravu pozerá aj Erika Matwij. Nerozumie, z akého dôvodu prináša túto novelu zákona Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Nemyslí si, že problematika rodinných firiem by sa mala riešiť v Zákone o sociálnej ekonomike. „Keď som si návrh zákona prečítala, mnoho vecí mi tam nedávalo zmysel a boli akoby vytrhnuté z odborného kontextu - napr. zriadenie Rady rodinného podniku. Mala som pocit, že autori počuli o rodinnej rade, ale príkaz, že sa musí v rodinnej firme taká rada zriadiť a musí mať minimálne troch členov z rodiny, je naozaj nepochopenie podstaty, na čo slúži rodinná rada a aké je jej poslanie,“ uvádza Matwij. Zároveň dodáva, že autori tejto legislatívnej zmeny to určite mysleli dobre, ale veľmi nešťastne sformulovali. „Pomáham zakladať v slovenských rodinných firmách rodinné rady a poznám poslanie rodinných rád aj zo zahraničia. Nepočula som zatiaľ o tom, že by to niekde mali medzi definičnými znakmi,“ vysvetľuje odborníčka.
Register rodinných podnikov môže znamenať garanciu kvality, ale aj zbytočnú príťaž
Oficiálne označenie „rodinný podnik“ môže znamenať konkurenčnú výhodu. Status rodinného podniku naznačuje, že firma má vzťah ku konkrétnemu regiónu či osobnejší vzťah k zákazníkom aj zamestnancom. „Oficiálny štatút rodinného podniku môže byť pre zákazníkov alebo dodávateľov akousi garanciou, že ide o serióznu firmu, ktorej záleží na pevných rodinných väzbách nielen vo vnútri firmy, ale aj navonok. Dôkazom toho, že kľúčoví zamestnanci a ich know-how z firmy len tak ľahko neodíde, najmä pokiaľ ide o rodinných príslušníkov a ich potomkov, ktorí môžu byť zárukou dlhodobej kvality poskytovaných služieb alebo výrobkov. S rodinnou firmou sa spája aj meno rodiny a na meno rodiny si málokto nechá siahnuť,“ uvádza Vladimíra Neuschlová.
Rodinné firmy sa v prípade schválenia zákona v navrhnutom znení budú môcť dobrovoľne registrovať v evidencii rodinných podnikov. K názvu si po registrácii budú môcť pridať skratku „r. p.“, no z registrácie im bude vyplývať niekoľko povinností. Napríklad použiť zisk po zdanení na posilnenie svojich vnútorných a vonkajších vzťahov v rozsahu najmenej 15 %.
Michal Šubín si nevie úplne predstaviť, ako bude rodinný
podnik vykazovať, že túto čiastku zo zisku vyčlenil na sociálne účely. Argumentuje,
že rodinné podniky túto sociálnu funkciu plnia už dnes svojou existenciou.
Podporujú život vo svojom okolí, zamestnávajú ľudí aj v oblastiach, kde veľké
spoločnosti, často politikmi hojne dotované, nejdú.
Erika Matwij v registrácii do evidencie rodinných podnikov podľa aktuálneho znenia tiež nevidí pre samotné rodinné firmy žiadny prínos. Naopak, budú mať podľa nej skôr viac povinností, príkazov a hrozbu pokuty, ak nesplnia náležitosti, ktoré registrácia so sebou prináša. „Že môžu firmy oprávnene uvádzať, že sú rodinný podnik až po registrácii, je podľa môjho názoru malicherné. Rozdelí to podnikateľský svet na dva tábory - opäť budú rovní a rovnejší? Pre ministerstvo má takáto úprava určite viac prínosov ako pre samotné rodinné podniky,“ uvádza Matwij. Michal Šubín dopĺňa, že niekto bude musieť sledovať, kto spĺňa a kto nespĺňa kritériá a predpokladá, že na to bude vyčlenený štátny úradník, ktorého bude potrebné zaplatiť, a to aj z daní rodinných podnikov. „Podľa môjho názoru sa vymýšľa niečo, čoho cieľom je rozšíriť agendu MPSVaR, ale v tejto podobe to rodinným firmám žiadnu pozitívnu zmenu v praxi neprinesie. Úplne rovnako, ako to bolo pri podobných sociálnych experimentoch v minulosti,“ zdôrazňuje Šubín.
Odborník navyše upozorňuje, že evidencia v registri rodinných podnikov nevymaže rodinné spory o majetok, nevyrieši kompetenčné problémy medzi vlastníkmi (napríklad súrodencami) a mnoho iného.
Uvedené výhrady podčiarkujú aj pripomienky vznesené v legislatívnom procese. Predstavitelia podnikateľských združení konštatujú, že predložený návrh žiadnym spôsobom nereflektuje legislatívne a ekonomické problémy rodinných firiem v SR, s ktorými sa v praxi potýkajú a zároveň zavádza ďalšie nové nadbytočné administratívne povinnosti pre podniky bez reálneho úžitku. Upozorňujú tiež, že návrh výrazne zasahuje do manažérskych kompetencií vedenia rodinných podnikov a slobody podnikania, najmä určením podielu zo zisku po zdanení vo výške 15 %, ktorý má byť investovaný pre zabezpečenie potrieb spoločnej rodiny, ako je vzdelávanie, rekreácia, zdravotná a sociálna starostlivosť, či zabezpečovanie stravovania bývalých zamestnancov podniku.
Rodinným firmám treba odstrániť špecifické prekážky, no zmenu si žiada celé podnikateľské prostredie
Nami oslovení odborníci sa zhodujú, že síce novela stanovuje dlhodobo hľadanú definíciu rodinnej firmy, no nezaoberá sa odstraňovaním reálnych prekážok a úskalí rodinného podnikania. Podľa Michala Šubína je dôležitejšie smerovať energiu do modernizácie obchodného zákonníka, výraznej aktualizácie občianskeho zákonníka či zjednodušiť dane a odvody. Sériu návrhov opatrení na odstránenie špecifických bariér, ktoré brzdia rozvoj rodinného podnikania a generačnú výmenu v rodinných firmách predstavilo prednedávnom Združenie podnikateľov Slovenska. Tie sú zamerané na niekoľko oblastí:
- dane,
- pracovné právo,
- obchodné
právo.
Výsledkom má byť odstránenie daňových prekážok pri zmenách v obchodných spoločnostiach či odstránenie daňovej záťaže pri prevode majetku živnostníka svojim nástupcom – potomkom, rozšírenie zamestnávania členov rodiny v rodinnom podniku aj na viacosobové obchodné spoločnosti a nastavenie podmienok podnikania vo forme rodinnej holdingovej spoločnosti. Časť zmien si podľa zástupcov podnikateľov vyžaduje prijatie definície rodinného podniku, no viaceré z nich na ňu čakať nemusia a zbytočné prekážky možno odstrániť pomerne rýchlo a jednoducho.
Odstránenie špecifických problémov rodinných podnikov nestačí, podľa Michala Šubína sa musí zmeniť podnikateľské prostredie ako také, teda legislatívne a byrokratické nároky, vymožiteľnosť práva a podobne. „Ak sa chce MPSVaR venovať podpore podnikania na Slovensku, tak nech rieši záležitosti sociálnej oblasti a dopadov, ktoré môžu mať vplyv na rodinné podnikanie,“ vysvetľuje Šubín a dodáva, že len úspešné podnikanie môže mať pozitívny vplyv. Je preto potrebné hľadať cesty, ako pomôcť slovenským podnikateľom byť úspešnými.
