Ak sa podnikateľ rozhodne zlikvidovať firmu, zaplatí zdravotné odvody aj z vloženého štartovacieho kapitálu.
Dve možnosti zrušenia spoločnosti – s likvidáciou alebo bez likvidácie
Otázka zrušovania obchodných spoločností je v tomto období veľmi aktuálna vzhľadom na zavedenie daňových licencií. Jednou z možností ako sa chce množstvo majiteľov „spiacich“ či ekonomicky „mŕtvych“ spoločností vyhnúť plateniu daňovej licencie je likvidácia firmy (najčastejšie s.r.o.). Možnosti zrušenia spoločnosti sú dve - spoločnosť sa môže zrušiť s likvidáciou alebo bez likvidácie. Zrušenie spoločnosti bez likvidácie znamená, že všetok majetok a záväzky spoločnosti prechádzajú na jej právneho nástupcu zlúčením, splynutím alebo rozdelením pôvodnej spoločnosti. V porovnaní s tým, zrušenie spoločnosti s likvidáciou predstavuje postup, keď sa spoločnosť zruší bez toho, aby jej majetok a záväzky prešli na právneho nástupcu a likvidačný zostatok sa rozdeľuje spoločníkom. Po relatívne komplikovanom procese likvidácie spoločnosť zaniká výmazom z obchodného registra. Práve problematike zrušenia spoločnosti s likvidáciou sa budeme v tomto článku venovať najmä v kontexte likvidačného zostatku a jeho daňových a odvodových aspektov.
Zrušenie spoločnosti (s.r.o.) s likvidáciou
Motívy zrušenia spoločnosti s likvidáciou môžu byť rôzne. Okrem najaktuálnejšieho, ktorým je zavedenie minimálnej dane z príjmov v podobe daňových licencií, môže byť častým dôvodom zrušenia spoločnosti s likvidáciou napríklad aj neúspech v podnikateľských výsledkoch, zmena podnikateľskej činnosti alebo prosté rozhodnutie spoločníkov o ukončení podnikania, ak nie je možné spoločnosť predať. Cieľom zrušenia spoločnosti s likvidáciou je ukončenie podnikateľskej činnosti so súčasným vysporiadaním všetkých záväzkov spoločnosti a následným rozdelením majetku, ktorý zostane po likvidácii (likvidačného zostatku) medzi spoločníkov .
Likvidačný zostatok a jeho podstata
Všeobecné podmienky likvidácie spoločnosti upravuje § 70 až 70a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Následne sú jednotlivé špecifiká likvidácie každého typu obchodnej spoločnosti podrobne uvedené v osobitnom oddiele zaradenom do časti venovanej tomuto konkrétnemu typu spoločnosti. Likvidačný zostatok predstavuje sumu majetku spoločnosti, ktorý jej zostane po vysporiadaní nárokov všetkých veriteľom. Spoločníci zrušovanej spoločnosti majú nárok na podiel na likvidačnom zostatku. Jeho výška sa napríklad v s. r. o. určuje pomerom splateného vkladu spoločníka ku splateným vkladom všetkých spoločníkov, no spoločenská zmluva môže predpisovať aj iný spôsob jeho rozdelenia.
Ku dňu skončenia likvidácie likvidátor predkladá spoločníkom alebo príslušnému orgánu spoločnosti na schválenie spolu s účtovnou závierkou, konečnou správou o priebehu likvidácie aj návrh na rozdelenie likvidačného zostatku medzi spoločníkov. Po schválení uvedených dokladov podáva likvidátor príslušnému registrovému súdu návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra.
Likvidačný zostatok a jeho daňové a odvodové dopady na spoločníkov
V druhej časti zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) venovanej dani z príjmov fyzických osôb sa hovorí aj o podiele na likvidačnom zostatku. V zmysle § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti a družstva nie je predmetom dane. Znamená to, že spoločníkovi sa podiel na likvidačnom zostatku vyplatí a žiadnu daň z príjmov z tohto titulu odvádzať nebude. Takéto vyňatie likvidačného zostatku z predmetu dane sa však vzťahuje len na spoločníkov s. r. o., a. s., komanditistov k. s. a členov družstva. Výnimkou je podiel na likvidačnom zostatku spoločníka v. o. s. a komplementára k. s., ktoré sú príjmami podľa § 6 ods. 7 a 8 zákona o dani z príjmov a u týchto osôb podliehajú zdaneniu a uvádzajú sa v podávanom daňovom priznaní.
Aj keď podiel na likvidačnom zostatku u niektorých spoločníkov nie je predmetom dane, vzťahuje sa naň zaťaženie v podobe zdravotných odvodov. V zmysle § 10b ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov je podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva zárobkovou činnosťou (rovnako ako napríklad podiel na zisku), z ktorej vzniká povinnosť odvádzať poistné. Opäť platí výnimka, že toto ustanovenie sa nevzťahuje na podiel na likvidačnom zostatku spoločníka v. o. s. a komplementára k. s., pretože tie podliehajú u týchto spoločníkov dani z príjmov.
Sadzba poistného pre zdravotné odvody z likvidačného zostatku je vo výške 14 % z vymeriavacieho základu, ktorým je suma vyplácaného likvidačného zostatku. Pre likvidačný zostatok vyplatený v roku 2014 je však maximálnym vymeriavacím základom suma 48 300 eur. Preddavok na poistné z príjmov v podobe podielu na likvidačnom zostatku vypočítava a odvádza za spoločníka ešte právnická osoba, ktorej likvidačný zostatok sa rozdeľuje. Tento preddavok na poistné za spoločníka, ktorý má podiel na likvidačnom zostatku, je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom bol likvidačný zostatok vyplatený. Spoločník obdrží sumu likvidačného zostatku už po odpočítaní zdravotných odvodov.
V tejto lehote, osem dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom bol likvidačný zostatok vyplatený, je spoločnosť vyplácajúca podiely na likvidačnom zostatku povinná oznámiť prostredníctvom osobitného výkazu „Výkaz preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie platiteľa dividend“ príslušnej zdravotnej poisťovni celkovú výšku vyplatených podielov na likvidačnom zostatku a výšku preddavkov na zdravotné poistenie.
Príklad na zdravotné odvody z podielu na likvidačnom zostatku
Valné zhromaždenie spoločnosti DNSK, s. r. o. dňa 4. marca 2014 rozhodlo o zrušení spoločnosti s účinnosťou k tomuto dátumu a spoločnosť vstúpila do likvidácie. Likvidácia spoločnosti bola ukončená ku dňu 10. novembra 2014. Likvidátor spoločnosti predložil spoločníkom na schválenie okrem účtovnej závierky a správy o priebehu likvidácie aj návrh na rozdelenie likvidačného zostatku v úhrnnej výške 10 000,- eur medzi dvoch spoločníkov rovným dielom (po 5 000,- eur každému spoločníkovi). Spoločníci všetky uvedené písomnosti schválili na valnom zhromaždení dňa 18. novembra 2014.
Spoločnosť ešte pred tým, než zanikne a bude vymazaná z obchodného registra, vyplatí spoločníkom podiely na likvidačnom zostatku, čo sa udialo dňa 25. novembra 2014. Jej povinnosťou je však z týchto plnení vypočítať a odviesť preddavok na zdravotné poistenie vo výške 14 % z vymeriavacieho základu, ktorým je pre každého spoločníka suma 5 000,- eur. Výška zdravotných odvodov z tejto sumy je 700,- eur (14 % z 5 000 eur) a každému spoločníkovi bude vyplatená výška likvidačného zostatku po zohľadnení zdravotného poistenie, tzn. suma 4 300,- eur (5 000 eur – 700 eur). Spoločnosť ešte bude musieť príslušnej zdravotnej poisťovni v tejto súvislosti odviesť preddavok na zdravotné poistenie do 8. decembra 2014 a vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni celkovú výšku vyplatených dividend a preddavkov na zdravotné poistenie.
Medzi likvidačným zostatkom a ziskom existuje zásadný rozdiel – zdravotnými odvodmi sú ale zaťažené rovnako
Je potrebné však vysvetliť a uvedomiť si rozdiel medzi platením zdravotných odvodov zo zisku a z likvidačného zostatku. Zisk predstavuje kladný výsledok hospodárenia spoločnosti ako výsledok jej činnosti dosiahnutý v účtovnom období. Zjednodušene povedané, ide o kladný rozdiel medzi dosiahnutými výnosmi a vynaloženými nákladmi, ktorý sa následne ešte znižuje o daň z príjmov právnických osôb. Zisk sa teda viaže ku konkrétnym výsledkom, činnosti a hospodáreniu spoločnosti.
V porovnaní s tým je potrebné likvidačný zostatok chápať skôr ako oprávnený nárok spoločníkov na ich vklady, ktoré do spoločnosti pri jej založení alebo počas jej vzniku vložili zo svojich súkromných prostriedkov. V tejto súvislosti je tiež potrebné poznamenať, že v prípade dlhšie existujúcich spoločností môže likvidačný zostatok pozostávať aj zo zložiek pôvodne pochádzajúcich zo zisku tejto spoločnosti. Táto časť likvidačného zostatku viažuca sa na zisk potom oprávnene podlieha zdravotným odvodom. Ale časť likvidačného zostatku viažuca sa na vklady spoločníkov obsahuje súkromné peniaze spoločníkov, ktoré boli pred ich vkladom do podnikania s vysokou pravdepodobnosťou zdanené a podliehali tiež zdravotným a sociálnym odvodom. Za istých okolností tak môže spoločník do určitej miery zaplatiť zdravotné odvody z podielu na likvidačnom zostatku aj z peňazí, ktoré predtým vložil do podnikania a ktoré už raz zdanené a „zodvodnené“ boli.
Vhodným príkladom na ilustráciu absurdnosti platenia zdravotných odvodov z podielu na likvidačnom zostatku môže byť hypotetická situácia, keď spoločník založí spoločnosť, vloží do nej svoje súkromné prostriedky a následne je nútený ju napríklad zo zdravotných dôvodov po krátkom čase zrušiť. Z vložených peňazí zaplatí zdravotné odvody bez toho, aby takáto spoločnosť vykonávala akúkoľvek podnikateľskú činnosť. Z pohľadu platenia zdravotných odvodov to ale spoločníka zaťaží rovnako, ako keby boli jeho vložené prostriedky vyprodukovaným čistým ziskom spoločnosti. „Platenie zdravotných odvodov z likvidačného zostatku je jedným z mnohých byrokratických nezmyslov nachádzajúcich sa v našej legislatíve. Je absurdné, aby fyzická osoba vložila do podnikania vlastné zdanené a zodvodnené peniaze a následne, keď sa toto podnikanie rozhodne ukončiť, zaplatila aj zo svojho štartovacieho kapitálu zdravotné odvody,“ hodnotí túto právnu úpravu predseda Združenia mladých podnikateľov Slovenska, Ján Solík. „Vďaka absurdnosti a zároveň aktuálnosti tohto opatrenia v súvislosti s likvidáciou mnohých s.r.o. v roku 2014 sa tento nezmysel ocitol v top desiatke každoročnej ankety Byrokratický nezmysel roka, ktorú vyhlasujú podnikateľské organizácie v spolupráci so Slovak business agency. Prehľad finálových byrokratických nezmyslov zaradených to tejto ankety vrátane možnosti za niektorý z nich hlasovať za svojho favorita nájdete na webe byrokratickynezmysel.sk ,“ dodáva Solík.
