Nárok na stravné lístky a účtovanie

Kto má nárok na stravné lístky a v akej výške? Ako zaúčtovať nákup a výdaj stravných lístkov zamestnancom?

Kto má nárok na stravné

Na stravné má nárok zamestnanec v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. služobný pomer policajtov, väzenských dozorcov, hasičov), ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Dohodári vykonávajúci plnenie pracovných úloh na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemajú nárok na stravné.

Nárok na stravné nemá zamestnanec, ktorý:

• je na materskej dovolenke,
• je na rodičovskej dovolenke,
• je práceneschopný,
• má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z iných dôvodov alebo
• ktorému nastali prekážky v práci.

V súlade s § 152 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len “Zákonník práce”) môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci.

Prehľad poplatkov stravných lístkov, ale aj aké alternatívy má zamestnávateľ, nájdete v článku Poplatky za nákup stravných lístkov.

Nárok na stravné majú aj zamestnanci, ktorí pracujú na home office. Viac k práci z domu a stravovaniu, približujeme v článku Stravné a homeoffice zamestnanca.

V akej výške sa poskytuje stravné

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov prostredníctvom vlastného stravovacieho zariadenia, stravovacieho zariadenia iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom stravných lístkov (stravovacích poukážok) poskytnutým zamestnanom.

Podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce musí hodnota stravovacej poukážky (stravného lístka) predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1.7.2019 je hodnota stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín vo výške 5,10 €. Minimálna hodnota stravovacej poukážky (stravného lístka) je od 1.7.2019 v sume 3,83 €.

Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravné minimálne 55 % z ceny jedla. Môže prispievať maximálne do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Príspevok zamestnávateľa sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Pokiaľ by zamestnávateľ poskytoval zamestnancom stravný lístok v minimálnej hodnote 3,83 €, na stravné  by mohol prispievať minimálne vo výške 55 % z 3,83 € a maximálne 55 % z 5,10 €, čo predstavuje minimálne sumu 2,11 € a maximálne sumu 2,81 €. Ak by zamestnávateľ poskytoval stravné lístky v sume 4 €, tak by zamestnancom mohol prispievať na stravné minimálne vo výške 2,20 € (čo je 55 % zo 4 €) a maximálne do výšky 2,81 €.

Okrem povinného príspevku zamestnávateľa môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom príspevok na stravné aj zo sociálneho fondu. Výška príspevku na stravné zo sociálneho fondu je limitovaná len výškou financií, ktoré sú v sociálnom fonde a rozhodnutím zamestnávateľa.

Zvyšok z hodnoty stravného lístka buď zamestnávateľ strhne zo mzdy zamestnanca, prípadne mu zamestnanec zaplatí čiastku v hotovosti, alebo môže zamestnancovi poskytnúť “zamestnanecký benefit” vo forme dobrovoľného príspevku zamestnávateľa na stravné.

Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, že celú sumu stravného lístka pokryje zo svojich nákladov a že zamestnancovi nebude zo mzdy strhávať na stravné nič. Časť hodnoty stravného lístka je “preplatená” z povinného príspevku zamestnávateľa, ďalšia časť môže byť “preplatená” zo sociálneho fondu a zvyšok poskytnutím dobrovoľného príspevku zamestnávateľa na stravné.

Dobrovoľný príspevok na stravné je pre zamestnávateľa nedaňový výdavok. Zároveň u zamestnanca je hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom oslobodená od dane z príjmov, tzn. nezvyšuje mzdu zamestnanca.

Sadzby stravného platné pre rok 2020 nájdete v článku Stravné v roku 2020 - sadzby.

Výdaj stravných lístkov zamestnancom

Zamestnávateľ štandardne vydáva zamestnancom stravné lístky začiatkom mesiaca na aktuálny mesiac. Pri výdaji však musí zohľadniť rozdiely medzi stravnými lístkami vydanými v predošlom mesiaci a počtu skutočne odpracovaných dní zamestnancom v predošlom mesiaci. Napríklad ak zamestnávateľ v júli 2019 vydal zamestnancovi 22 stravných lístkov, ale zamestnanec mal v júli 2 dni dovolenky, mal zamestnanec nárok len na 20 stravných lístkov. V auguste má zamestnanec nárok na 21 stravných lístkov. Začiatkom augusta dostane zamestnanec 19 stravných lístkov (21 - 2 stravné lístky, na ktoré nemal v júli narok kvôli dovolenke).

Účtovanie stravných lístkov

Pri nákupe stravných lístkov platí zamestnávateľ províziu za nákup stravných lístkov. Stravné lístky sú určitou formou platobných prostriedkov, preto nie sú predmetom DPH. Pri nákup stravných lístkov sa DPH odvádza len z provízie.

Účtovanie nákupu stravných lístkov od sprostredkovateľa

Pri výdaji stravných lístkov zamestnancom účtuje zamestnávateľ o povinnom príspevku zamestnávateľa na stravné zamestnancov, o príspevku zo sociálneho fondu a o vysporiadaní zvyšku hodnoty stravných lístkov. Na zvyšok hodnoty stravných lístkov môže zamestnávateľ poskytnúť dobrovoľný príspevok, strhnúť zvyšok hodnoty zo mzdy zamestnanca alebo prijať od zamestnanca peniaze za poskytnuté stravné lístky.

Účtovanie výdaja stravných lístkov - zrážka zo mzdy za stravné lístky, resp. prijatie hotovosti od zamestnanca za stravné lístky

Pokiaľ sa zamestnávateľ rozhodne, že bude zamestnancom prispievať celou sumou na stravné lístky, je pre zamestnávateľa výhodné uplatniť maximálnu prípustnú sumu povinného príspevku, t.j. 55 % z stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (5,10 €), čo predstavuje na 1 stravný lístok sumu 2,81 €. Do daňových výdavkov tak dostane viac. Dobrovoľný príspevok zamestnávateľa je nedaňovým výdavkom. Tým, že zamestnávateľ uplatní maximálnu prípustnú sumu povinného príspevku na stravné lístky, tak zníži svoj dobrovoľný príspevok.

Účtovanie výdaja stravných lístkov - zamestnávateľ prispieva celou sumou na stravné lístky

Zamestnávateľ môže kupovať stravné lístky aj od iného podnikateľa (nielen od sprostredkovateľa stravovacích poukážok), napr. od reštaurácie, v ktorej sa zamestnanci stravujú. V tom prípade sa DPH vzťahuje na celú sumu stravných lístkov. Napríklad pri kúpe stravného lístka v hodnote 4 eurá je DPH v sume 0,80 eur, ktorú si môže zamestnávateľ odpočítať. Pri výdaji stravných lístkov zamestnancom sa DPH vzťahuje len na čiastku, ktorú majú zamestnanci za stravné lístky zaplatiť. Ak by zamestnávateľ prispieval na stravné lístky v sume 4 eurá príspevkom 55 % zo 4 eur, t.j. sumou 2,20 eur, zamestnanci by mali doplatiť za stravné lístky sumu 1,80 eur. Suma 1,80 eur predstavuje základ dane, pričom DPH je 0,36 eur. Zamestnanci tak za stravný lístok zaplatia sumu 2,16 eur.

Účtovanie nákupu stravných lístkov od iného podnikateľa

Účtovanie výdaja stravných lístkov zamestnancom kúpených od iného podnikateľa