Ste zamestnancom a neviete presne na čo máte nárok v oblasti stravovania u svojho zamestnávateľa? Alebo ste živnostník a zvažujete formu stravovania? Možno sa len chcete dozvedieť, kto je na tom v oblasti stravovania lepšie – zamestnanec či živnostník, a to z dvoch rôznych pohľadov - na jednej strane Zákonníka práce, na druhej strane Zákona o dani z príjmov.
Výdavky na stravovanie zamestnanca
Výdavky na stravovanie zamestnanca patria medzi daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v osobitných predpisoch (Zákonník práce) a v Zákone o dani z príjmov podľa §19 – Daňové výdavky.
Výdavky na stravovanie v rámci pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa je potrebné z hľadiska právnej úpravy – Zákonníka práce, Zákona o dani z príjmov, posúdiť aj na strane zamestnanca a osobitne aj na strane jeho zamestnávateľa.
Zamestnávateľ:
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť svojim zamestnancom vo všetkých pracovných zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracovisku alebo v jeho bezprostrednej blízkosti. Jedlo musí mať charakter teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja počas pracovnej zmeny.
Zamestnávateľ pri plnení uvedenej povinnosti môže využiť vlastné stravovacie zariadenie, zariadenie iných zamestnávateľov alebo uvedenú povinnosť splniť prostredníctvom oprávnenej osoby, a to formou stravovacích poukážok.
Túto povinnosť zamestnávateľ nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, pretože vtedy vzniká zamestnancom nárok na stravné v zmysle Zákona o cestných náhradách a taktiež zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok na stravovanie zamestnancov aj formou príspevku zo sociálneho fondu, a to vo výške, ktorú sa sám rozhodne poskytnúť zamestnancom, ak sú prostriedky vytvorené v sociálnom fonde postačujúce na uvedený účel. Pre zamestnávateľa predstavuje tvorba sociálneho fondu (aj na účel stravovania zamestnancov) daňový výdavok, u zamestnanca ide o nepeňažný príjem oslobodený od dane z príjmov.
Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa ustanovení Zákonníka práce, alebo ak možnosť zabezpečenia stravovania vylučuje podmienka výkonu práce na osobitnom pracovisku (napríklad práca v lese), môže si svoje povinnosti voči zamestnanom splniť aj náhradným spôsobom. V uvedenom prípade ide o finančný príspevok.
Zamestnanec:
Zamestnanec má právny nárok na poskytnutie stravy zo strany zamestnávateľa, ak vykonáva prácu v rámci pracovnej zmeny na svojom obvyklom pracovisku viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či zabezpečí poskytnutie ďalšieho teplého jedla na pracovisku.
V nasledujúcom texte sú podrobne rozpracované jednotlivé druhy zabezpečovania stravy a analýza z hľadiska Zákona o dani z príjmov na strane zamestnávateľa i zamestnanca.
Zamestnávateľ poskytuje stravu zamestnancovi na pracovisku prostredníctvom vlastného stravovacieho zariadenia alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa
V uvedenom prípade je zamestnávateľ povinný prispieť zamestnancovi na stravovanie vo výške najmenej 55% z ceny jedla, najviac však za každé jedno jedlo do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín (4 €), t. j. 2,20 €.
Poznámka: Sumy stravného pri pracovnej ceste upravuje opatrenie Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, sú stanovené v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma:
• 5 až 12 hodín – stravné 4 €,
• viac ako 12 hodín až do 18 hodín – stravné 6 €,
• viac ako 18 hodín – stravné 9,30 €.
Posúdenie stravného z daňového hľadiska
Zamestnávateľ: daňovým výdavkom zamestnávateľa je limitovaná peňažná suma vo výške maximálne 2,20 €.
Zamestnanec: Zamestnanec má právny nárok na príspevok na stravovanie vo výške najmenej 2,20 €, pričom uvedená suma je oslobodená od dane z príjmov podľa Zákona o dani z príjmov. Ak dostáva od zamestnávateľa príspevok na stravovanie aj zo sociálneho fondu, tento príspevok je podľa Zákona o dani z príjmov na strane zamestnanca od dane z príjmov oslobodený.
Zamestnávateľ poskytuje stravu zamestnancovi na pracovisku prostredníctvom inej oprávnenej fyzickej alebo právnickej osoby
V uvedenom prípade sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky, ktorá musí predstavovať najmenej 75% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín podľa Zákona o cestných náhradách (4 €), t.j. minimálne 3 €. Opäť sa však zamestnávateľ môže rozhodnúť dobrovoľne prispievať zamestnancovi na stravu aj zo sociálneho fondu, pričom uvedená výška príspevku je na strane zamestnanca od dane z príjmov oslobodená.
Jedným z motivačných nástrojov v rukách zamestnávateľa je rozhodnutie o vyššej nominálnej hodnote stravných lístkov poukazovaných zamestnancom. Zamestnávateľ chce na jednej strane motivovať zamestnanca zvýšením mzdy, na druhej strane nie je ochotný platiť za zamestnanca vyššie odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Pri zvýšení mzdy by rástli aj odvody, a to odvody platené zamestnávateľom i zamestnancom. Ak však zamestnávateľ (fyzická osoba) poukáže stravné lístky vo vyššej nominálnej hodnote, zaplatí iba daň z príjmov (19 %), a to zo sumy presahujúcej zákonom stanovený maximálny príspevok na stravovanie 2,20 € (ide o nedaňový výdavok). V prípade, že ide o zamestnávateľa - právnickú osobu, tá zaplatí 23 % daň z príjmov zo sumy presahujúcej limitovanú sumu 2,20 €. O zvýšených odvodoch do Sociálnej a zdravotnej poisťovne zamestnávateľ ani zamestnanec v tomto prípade uvažovať nemusí. Na zamestnanca to súčasne vplýva pozitívne, reálnosť pocítenia zvýšenia prostriedkov v rodinnom rozpočte je značná a uvedený nepeňažný príjem je pre zamestnanca oslobodený od dane z príjmov a neplatí z neho odvody.
Posúdenie stravného z daňového hľadiska
Zamestnávateľ: príspevok, ktorý zamestnávateľ musí poskytovať, predstavuje daňový výdavok, avšak v limitovanej výške – maximálne 2,20 €. Ak poskytne vyššiu sumu, príslušný rozdiel nemôže zahrnúť do svojich daňových výdavkov (v prípade, že daná suma nie je príspevkom zo sociálneho fondu).
Zamestnanec: podľa Zákona o dani z príjmov je od dane z príjmov fyzických osôb (zamestnanca) oslobodený:
- nepeňažný príjem (stravovacia poukážka) ako hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov,
- nepeňažný príjem, ako príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu na takéto stravovanie.
Zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vyššie uvedenými formami v súlade so Zákonníkom práce
Podľa §152 odsek 4 Zákonníka práce zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi aj finančný príspevok na stravovanie, a to vo výške najmenej 55% z ceny jedla, najviac však do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín podľa Zákona o cestných náhradách, t. j. minimálne 2,20 €. Možnosť poskytnúť uvedený finančný príspevok je však len v prípade, ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť zamestnancom stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie na sprostredkovanie stravovacích služieb. Ide najmä o prípady:
- ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie vylučujú podmienky výkonu prácu na pracovisku a to predovšetkým u zamestnancov v ťažobnom priemysle, doprave, lesníctve atď,
- ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom,
- pri výkone domácej práce alebo telepráce.
Posúdenie stravného z daňového hľadiska
Zamestnávateľ: poskytnutý finančný príspevok je však v súlade s podmienkami stanovenými v Zákonníku práce daňovým nákladom zamestnávateľa podľa §19 ods. 2 písm. c) bodu 5 Zákona o dani z príjmov.
Zamestnanec: finančný príspevok na stravovanie je peňažný príjem, ktorý podlieha zdaneniu v súlade s ustanovením §5 Zákona o dani z príjmov, a to z dôvodu, že podľa §5 ods.7 písm. b) Zákona o dani z príjmov sú od dane z príjmov zo závislej činnosti oslobodené len nepeňažné príjmy.
Príklad 1: Zamestnávateľ má 6 zamestnancov, pre ktorých sa rozhodol zabezpečovať stravu prostredníctvom oprávnenej právnickej osoby, t. j. formou stravovacích poukážok. Keďže hodnota stravovacej poukážky musí byť minimálne 3 €, pričom jeho daňovým výdavkom je limitovaná suma 2,20 €, rozhodol sa prispievať na stravu aj zo sociálneho fondu. Preto 2,20 € je jeho daňový výdavok a zvyšok hodnoty stravovacej poukážky 0,80 € hradí zo sociálneho fondu. Zamestnanec si teda na stravné lístky v hodnote 3 € nedopláca. Pre zamestnávateľa ide o daňový výdavok, pre zamestnanca o nepeňažný príjem, ktorý je podľa Zákona o dani z príjmov od dane oslobodený.
Ak by išlo o mesiac, v ktorom zamestnanec odpracoval 20 pracovných dní, potom má nárok na 20 stravovacích poukážok v hodnote 20 dní * 3 € = 60 €.
Zamestnávateľ uhradí: 2,20 € * 20 = 44 € (daňový náklad zamestnávateľa)
Zo sociálneho fondu: 0,80 € * 20 = 16 € (zo strany zamestnanca oslobodené od dane z príjmov)
Príklad 2: Vyššie uvedený zamestnávateľ sa rozhodol, že na stravu zamestnanca bude prispievať iba 2,20 € a zo sociálneho fondu bude prispievať len v obmedzenej výške, a to 0,40 € (pretože v sociálnom fonde nie je dostatok finančných prostriedkov). Zvyšok suma 0,40 € si teda zamestnanec musí doplácať sám.
Ak by opäť išlo o mesiac, v ktorom zamestnanec odpracoval 20 pracovných dní, potom má nárok na 20 stravovacích poukážok v hodnote 20 dní * 3 € = 60 €.
Zamestnávateľ uhradí: 2,20 € * 20 = 44 € (daňový náklad zamestnávateľa)
Zo sociálneho fondu: 0,40 € * 20 = 8 € (zo strany zamestnanca oslobodené od dane z príjmov)
Pohľadávka voči zamestnancovi: 0,40 € * 20 = 8 € ( si musí zamestnanec doplatiť sám)
