Čo podnikateľom ponúka nová verzia ChatGPT, ako AI môžu využiť marketéri či personalisti, aj na čo myslieť ohľadom bezpečnosti, priblížil expert na umelú inteligenciu Jan Tyl.
Vývoj umelej inteligencie (AI) sa rozbehol „na plné obrátky“ a človek sa už len ťažko vyhne nástrojom, ktoré ju využívajú. Hoci možno mnohí podnikatelia majú pred AI ešte rešpekt alebo sa im do jej využívania nechce, pre firmu môže mať prínos v rôznych oblastiach. V spoločnosti rezonuje najmä nástroj ChatGPT, ktorý za krátku dobu prešiel rýchlym vývojom a v máji 2024 bola predstavená jeho nová verzia ChatGPT-4o. V čom sa líši od predošlej, v čom môže byť prínosom pre jej používateľov a ako môžu nástroje AI pomôcť zefektívniť prácu zamestnancov či manažérov? Typy na ďalšie nástroje AI, o ktorých by podnikatelia mali vedieť a rady, ako zabrániť úniku citlivých firemných dát pri ich používaní, pre Podnikajte.sk v rozhovore priblížil Jan Tyl, výskumník, podnikateľ a ocenený tvorca digitálnych ľudí poháňaných AI (napr. projekt DigiHavel).
Nástroj ChatGPT-4o prekonáva schopnosti ľudí
O nástroji ChatGPT sa hovorí čoraz častejšie, ľudia sa učia ho používať v každodennom živote a neraz sa možno stretnúť s tým, že ho využívajú napríklad aj študenti. Ako sú na tom firmy?
ChatGPT sa stáva stále obľúbenejším nástrojom, najmä v oblasti marketingu, zamestnávania, zákazníckeho servisu, softwarového vývoja či vzdelávania. Poznám napríklad reklamné agentúry či HR pracovníkov, ktorí nemajú nejaký špecializovaný nástroj AI, a tak im ako prvé napadne využívať ChatGPT.
Akým spôsobom alebo na čo nástroj využívajú?
Firmy ChatGPT často využívajú na generovanie obsahu - naformulovanie e-mailovej komunikácie, popisy produktov či na korekciu textov. Na pokročilejšej úrovni môže suplovať dátového analytika a fungovať ako asistent programátorovi alebo ako nástroj pre brainstorming.
V máji 2024 bola predstavená nová verzia ChatGPT-4o. V čom sa líši od predošlých verzií GPT-3.5 či GPT-4 alebo od iných podobných AI nástrojov?
Nová verzia GPT-4o sa krásne zjednodušila a je to pokročilejšia verzia, ktorú môže mať veľa ľudí zadarmo. Čiže je rýchlejšia, lacnejšia a presnejšia. Vie čítať v kontexte a zároveň rozumie emóciám a vie ich aj používať. Napríklad copywriteri môžu GPT-4o použiť na napísanie lepšieho titulku alebo aby napísali e-mail pre svojich cieľových zákazníkov. Môže to vyzerať tak, že napíšu voľnú asociáciu myšlienok a povedia nástroju GPT, aby text preformuloval na viac formálny, aby v ňom bolo viac či menej emócií alebo aby do neho pridal emotikony či hastagy. Taktiež sme skúsili experiment - novú verziu porovnať s nástrojom od Anthropicu, ktorého modul Opus bol v mnohých smeroch oveľa lepší ako predošlá verzia (GPT-4). Zadali sme asi 30 štandardizovaných otázok, napríklad „Ako sa máš?“, alebo sme skúsili byť vulgárni, skúsili sme filozofickú otázku, opýtať sa na nejakú aktualitu a podobne.
Aký bol výsledok?
V zásade rovnako ako Anthropic je verzia GPT-4o empatická, dokáže hovoriť jednoducho a k téme, ale jej silnou stránkou je, že je menej filozofická. Dokáže zložité veci povedať jednoduchšou cestou než Anthropic Opus. Tiež je dvakrát rýchlejšia v odpovediach, jej prevádzka je menej nákladná.
ChatGPT dokáže pracovať aj s obrázkami. Ako v tejto oblasti pokročila nová verzia?
Napríklad dokáže aj nejasne napísaný text prepísať do peknej grafickej podoby. Ja dosť „škriabem“ a na papier som napísal matematický príklad, ktorý som odfotil telefónom. GPT-4o mi ho okamžite prepísal správne, dokonca príklad vyriešil. Čiže v priebehu dvoch sekúnd som ho mal pekne napísaný, naformátovaný, zároveň mi ukázal postup a správne riešenie. Taktiež dokáže analyzovať fotky oveľa lepšie ako predošlé verzie. Napríklad, som nástroju dal fotografiu nejakého dievčaťa, ktorá drží kvety a povedal som mu, aby napísal, čo všetko vie z fotky vydedukovať. Urobil asi osem dedukcií, z toho tri by mňa samého ani nenapadli. Napríklad zistil, že podľa jej výrazu dievča pozná toho, kto ju fotí, tiež vedel, v akom ročnom období to bolo fotené podľa jej oblečenia a podobne. V biznise je možné používať funkciu na rozpoznanie obrázkov napríklad pre personalizovaný popis produktov, ktoré sú v e-shope, k simulácii zákazníckych reakcií a všade tam, kde je potrebné nejakým spôsobom pracovať s obrazom, v budúcnosti aj so zvukom a videom.
Chat GPT vie vyčítať emócie z textu lepšie než priemerný človek.
Spomínali ste aj čítanie emócií. Ako to vyzerá v praxi?
ChatGPT-4o v plnej a zatiaľ nepublikovanej verzii vie čítať emócie z hlasu – napríklad vložím MP3 nahrávku s mojím hlasom, s niečím, čo poviem do mikrofónu a nástroj vie rozpoznať moju emóciu, v akej som nálade. Zatiaľ toto vie z textového kontextu - z e-mailu vie určiť, čo bolo myslené sarkasticky. Treba podotknúť, že už pri predošlých verziách bola detekcia emócií z textu lepšia než je u priemerných ľudí.
Hovorili ste o využití AI nástrojov v rôznych profesiách, ale ako môžu Chat GPT-4o či iné AI nástroje využívať napríklad manažéri?
K tomu mám dobrý príklad z praxe – pred obchodným stretnutím som skúsil použiť GPT-4o a Anthropic, aby mi nasimulovali 10 rôznych záverov, ako môže schôdzka dopadnúť. Vďaka tomu som mal dobré predpoklady, ako môže stretnutie prebiehať a mohol som sa lepšie pripraviť. Nástroje mi ponúkli základné myšlienky, s ktorými môžu ľudia prísť a ja by som na stretnutí nebol prekvapený, mal som viac času rozmyslieť si dopredu odpovede.
Investovať do platenej verzie ChatGPT či do platených rozšírení nie je nutnosťou
ChatGPT má aj rôzne rozšírenia a doplnky. Aké napríklad?
Existuje ich niekoľko. Je vhodné urobiť si rešerš a vyskúšať viaceré. Odporučiť môžem napríklad ChatWithPDF pre rýchlu orientáciu v zložitom dokumente. Nájsť ho možno priamo v ChatGPT a v základnej bezplatnej verzii (vie preskúmať len pár stránok), platená verzia preskúma celý dokument a poskytuje viac funkcií. Napríklad Zákonník práce - nástroj celý dokument prešiel, pozrel si súvisiace zákony, a potom nám presne odpovedal na nami položenú otázku, ktorá sa týkala obsahu. Ďalej je to Wolfram pre riešenie matematických úloh či Diagrams:Show Me pre vizualizácie rôznych grafov, prezentácií či kódov.
Nielen moduly, ale aj ChatGPT môže byť používaný ako bezplatná verzia, no tiež ako platená. Komu sa do nej oplatí investovať?
Ak ide o firmy, ktoré sa zaoberajú umelou inteligenciou, potrebujú mať kúpenú licenciu, aby mohli používať jej API a integrovať ju do svojho systému. Taktiež sa to môže oplatiť priaznivcom, ktorí sa s funkciami ChatGPT chcú hrať. No pre bežné použitie, napríklad pre zamestnanca vo firme, ktorý potrebuje rýchlo naformulovať e-mail, tam nevidím prínos v platenej verzii a postačuje tá bežná. Zmysel investovať do platenej verzie môže mať vtedy, ak používateľ potrebuje doplnky napríklad na prechádzanie dlhých dokumentov používať denne a limitované verzie mu nestačia. Napriek tomu sa väčšina expertov zhoduje, že investície do platenej verzie je jedna z najlepších, čo môžete v tejto oblasti urobiť.
Aké nástroje, ktoré využívajú umelú inteligenciu, ešte môžu byť nápomocné pre podnikateľov alebo zamestnancov?
Voľba nástroja závisí najmä od sektoru. Pre marketing odporúčam napríklad Copy.ai alebo Jasper.ai, ktoré pomáhajú generovať marketingové texty, príspevky na sociálne siete, pomáhajú so SEO optimalizáciou a pod. Pre oblasť HR môže byť zaujímavý Textio, ktorý zasa slúži na optimalizáciu textov pracovných inzerátov, aby boli účinnejšie a príťažlivejšie pre cieľovú skupinu alebo pomáha predikovať záujem potenciálnych zamestnancov, prípadne Ideal, ktorý automatizuje opakujúce sa úlohy v náborovom procese, ako prezeranie životopisov, filtrovanie kandidátov či plánovanie pohovorov. V účtovníctve to môžu byť Premier, Appzen či Hyperight, ktoré pomáhajú s analýzou dát, správou výdavkov a podobne.
Všetky nástroje pomáhajú zvyšovať efektivitu tým, že urýchľujú rutinné úkony, generujú nové nápady a optimalizujú procesy. Ich využitie možno aj kombinovať. Napríklad personalista zadá v nástroji Ideal: „Vyber kandidátov s viac než 5-ročnými skúsenosťami v odbore IT“, zatiaľ čo v ChatGPT zadá: „Vymysli päť otázok, ktoré by som mal položiť tomuto kandidátovi a prečo?“.
S umelou inteligenciou treba vedieť pracovať, kľúčové je formulovať jasné zadania
Ako náročné je podľa vás naučiť sa pracovať s nástrojmi, ktoré využívajú AI?
Čo sa týka ChatGPT-4o, má veľmi nízku učiacu krivku, čo znamená, že raz sa človeku ukáže, ako nástroj používať, skúsi si to a už to v zásade ovláda a vie nástroj využívať v každodennom živote. Avšak pri ChatGPT aj pri ostatných nástrojoch záleží tiež na tom, ako veľmi sa v danej oblasti používateľ vyzná. Ak je človek ešte na začiatku a svojej profesii nerozumie, veľmi mu umelá inteligencia nepomôže. Treba totiž vedieť, čo sa opýtať a čo chcem zistiť.
Otázky by mali byť konkrétne, presné a poskytnúť dostatočný kontext.
Kľúčové je teda správne klásť zadania alebo správne sa pýtať. Ako?
Otázky by mali byť konkrétne, presné a poskytnúť dostatočný kontext. Najvhodnejšie je klásť otvorené otázky namiesto tých uzavretých, teda napríklad namiesto „Aký je tvoj názor?“ sa oplatí pýtať „Aký je aktuálny trend v oblasti AI?“. Taktiež, ak je človek expertom v istej oblasti, vie klásť konkrétne zadania a umelá inteligencia mu pomôže výrazne viac v efektivite práce. Napríklad, ja som teraz schopný napísať vďaka AI nástrojom cez 50 rôznych PHP skriptov za víkend, čo by mi predtým trvalo týždeň alebo dva. Zväčší to moju efektivitu niekoľkonásobne. Skrátka, čím viac rozumiem tej svojej doméne, tým lepšie viem nástroj používať a tým lepší je jeho efekt pre moju prácu. Ale treba podotknúť, že nástroje sú veľmi individuálne. Dôležité je mať základné znalosti aj preto, aby používateľ vedel rozlíšiť, či nemôže ísť o mylnú informáciu. Ak som začínajúci programátor, AI mi síce môže vygenerovať nejaký kód, ale neviem, či ho môžem použiť, či v ňom nie je nejaká chyba.
Ako si môžem tvrdenia overiť?
Dôležité je každé tvrdenie brať ako hypotézu, ktorú si zakaždým overím, či je pravdivá alebo či dáva zmysel. Vždy je vhodné mať aj iný zdroj informácií. Ak napríklad nepoznám pojem, ktorý nástroj AI uviedol a chcem si byť istý, že si ho nevymyslel, použijem Google, Bing, knihy či človeka, ktorý sa problematike venuje a vyzná sa v nej. Prípadne môžem použiť zadanie v dvoch rôznych nástrojoch a porovnať ich výsledky. Momentálne sa robia mnohé experimenty s „multiagentmi“, ktorí toto robia automaticky - jeden napíše text a druhý ho skritizuje a tretí ho napr. preloží alebo inak upraví.
Bezpečnosť AI nástrojov je otázna, pri zadávaní firemných dát opatrne
Čo ešte okrem formulácie jasných úloh a zadaní treba vedieť pri práci s nástrojmi, ktoré využívajú AI?
Potrebné je tiež mať základné znalosti vôbec o fungovaní umelej inteligencie a byť otvorený novým technológiám. Nebáť sa skúšať a hrať sa. A tiež byť zvedavý – existujú dnes rôzne články, videá či kurzy zamerané na prácu s AI technológiami. V neposlednom rade by som ale ešte upozornil, že je dôležité mať na pamäti otázky súkromia a bezpečnosti dát.
Prečo? Aké sú riziká?
Môže sa stať, že napr. ChatGPT má zapnuté uchovávanie histórie, a potom sa zadané informácie používajú ako trénovacie dáta – napríklad, ak používateľ zadá svoj kód na prototyp niečoho, čo vyvíja. Už sa stalo, že sa v trénovacích dátach objavili napr. licenčné kódy od Microsoftu či telefónne čísla. Skrátka, môže dôjsť k úniku a omylom sa iným používateľom môžu zobraziť informácie, ktoré by nemali.
Ako sa týmto rizikám vyhnúť?
Ak mám vysoko citlivé údaje, ktoré by som nechcel s nikým zdieľať, tak buď používam internú verziu nástroja, ktorá nie je použitá k trénovaniu AI – existujú tzv. enterprise verzie, ktoré si možno kúpiť a dáta by vtedy nemali opustiť firmu. Alebo môžu použiť nejaký opensource projekt, umiestnený na vlastných serveroch, teda nie je pripojený k internetu a musel by ho niekto hacknúť, aby sa k údajom z firmy dostal. Tieto nástroje sú síce vývojovo mierne pozadu, no ten rozdiel už nie je tak zásadný.
Bezpečnosť AI rieši aj EÚ, reguláciami ale vývojárov môže z Únie vyhnať
Bezpečnosťou využívania umelej inteligencie sa zaoberá aj Európska únia, ktorá prijala Akt o AI. Čo v praxi bude znamenať pre vývojárov?
Myslím si, že ide o také „Pyrrhovo víťazstvo“. Mnoho ľudí hovorí, že Európa je jednotka v etickej umelej inteligencii. Najviac dbáme na to, aby neškodila ľuďom a aby im pomáhala, ako zlé príklady jej využívania berieme Čínu či USA, kde vzniká problém s autorskými a ľudskými právami. Na druhej strane je Akt o AI diskriminujúci pre vývojové firmy, ide o ďalšie obmedzenie, ktoré nám sťažuje konkurencieschopnosť. Už teraz je Česko, Slovensko a aj všeobecne Európa veľmi pozadu s vývojom umelej inteligencie v porovnaní so svetovými veľmocami. Nové legislatívy nás spomaľujú, zdržujú, menšie firmy budú potrebovať špeciálne človeka, ktorý sa bude zaoberať tou „bruselskou“ legislatívou. Je to vždy niečo za niečo – aby sme boli bezpečnejší a transparentnejší, vytvorili sme niečo, čo nás môže do značnej miery obmedzovať a spomaľovať vývoj. Je dobré upozorňovať na riziká a uvažovať o nich, no treba rozlišovať účel, na aký má byť AI používaná.
V akom zmysle?
Je rozdiel v tom, či sa AI používa na sledovanie záznamov z kamier, zber identifikačných údajov obyvateľov a podobne, no napríklad my robíme aplikácie, ktoré pomáhajú vo vzdelávaní, zväčšujú ľudský potenciál. A napriek tomu, že naše aplikácie slúžia ako vzdelávacie pomôcky, aj tak patria do vysoko rizikovej skupiny a podliehajú tej najprísnejšej regulácii. Takže, ak chcem robiť AI, ktorá napr. pomôže zmenšovať rozdiely medzi deťmi z rôznych sociálnych vrstiev v školách, tak táto regulácia označí aplikáciu za vysoko rizikovú. To v praxi znamená tony byrokracie a množstvo administratívnych prekážok, ktoré musíme prekonať, aby sme vôbec mohli začať vyvíjať a ponúkať naše produkty. Konkrétne obmedzenia zahŕňajú povinnosť pravidelných auditov, zložité procesy schvaľovania a neustále monitorovanie a aktualizácie súladu s najnovšími reguláciami. Pre malé a stredné podniky to znamená nutnosť zamestnať špecializovaných právnikov a odborníkov na dodržiavanie predpisov, čo výrazne zvýši ich náklady. Prakticky sa touto reguláciou ide proti vývoju aj prospešných nástrojov. Navyše, ak sa nájdu ľudia, ktorí urobia pekný a prospešný projekt, no zregulujú ich natoľko, že európsky trh pre nich bude nepoužiteľný, utečú do iných krajín mimo EÚ. Skôr by sme sa mali vydať cestou investícií a dotácií zo strany Únie, ktorými by boli vývojári podporení.
