Účtovanie a zdaňovanie príspevkov pre zamestnávateľov a SZČO súvisiacich s koronavírusom

Budú zamestnávatelia a SZČO zdaňovať príspevky, ktoré dostali od štátu ako pomoc prekonať koronakrízu? Ako správne prijaté príspevky zaúčtovať? Informácie prinášame v článku.

Zamestnávatelia a SZČO, ktorí počas vyhláseného núdzového stavu museli povinne zatvoriť svoje prevádzky alebo museli obmedziť výkon svojej činnosti a ktorým poklesli tržby, môžu po splnení stanovených podmienok využiť štátnu pomoc prostredníctvom príspevku.

O aké príspevky môžu žiadať zamestnávatelia a SZČO počas vyhláseného núdzového stavu?

V úvode sa zameriame na prehľad príspevkov, o ktoré môže požiadať zamestnávateľ (vrátane SZČO – zamestnávateľa), ako aj SZČO, ktorá nemá zamestnancov a vykonáva svoju podnikateľskú činnosť sama.

V článku Veľký prehľad štátnej pomoci a opatrení pre podnikateľov v koronakríze sme vám priniesli zhrnutie všetkých aktuálnych významných opatrení, ktoré boli schválené Národnou radou SR, ako pomoc pre podnikateľov v čase koronakrízy. Týmito opatreniami chce štát pomôcť udržať pracovné miesta u zamestnávateľov a nahradiť príjem SZČO, ktorý im kvôli koronavírusu poklesol.

Zamestnávatelia a SZČO môžu podať žiadosti o tieto príspevky podľa nasledovných opatrení:

Prehľad žiadosti o štátnu pomoc podľa opatrení pre zamestnávateľov a SZČO
Typ príspevku Kto podáva žiadosť
opatrenie č. 1 príspevok na náhradu mzdy zamestnanca zamestnávatelia (aj SZČO – zamestnávatelia), ktorí museli svoje prevádzky zatvoriť na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR
opatrenie č. 2 paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti SZČO (bez zamestnancov), ktoré museli svoje prevádzky zatvoriť na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR alebo im poklesli tržby o najmenej 20 % (resp. v marci o 10 %)
opatrenie č. 3 príspevok na náhradu mzdy zamestnanca/na úhradu časti mzdových nákladov zamestnávatelia (aj SZČO – zamestnávatelia), ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti počas vyhlásenej mimoriadnej situácie (ide o SZČO, ktoré nemuseli rozhodnutím zatvoriť svoje prevádzky), pričom si môžu zamestnávatelia vybrať z dvoch typov príspevku, podľa svojho vlastného rozhodnutia
opatrenie č. 4 príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti SZČO a jednoosobové s. r. o., ktoré od 13.3.2020 nemajú žiaden iný príjem.

Informácie o podmienkach nároku na jednotlivé príspevky podľa uvedených opatrení nájdete v nasledovných článkoch:

Sú príspevky pre zamestnávateľov na udržanie pracovných miest a pre SZČO na náhradu príjmu zdaniteľným príjmom?

Aktualizácia k januáru 2021: Príspevky z Prvej pomoci (plus) boli napokon novelou zákona o dani z príjmov oslobodené od dane. Ako postupovať nájdete v novom článku Zdaňovanie príspevkov prvej pomoci pre zamestnávateľov a SZČO v daňovom priznaní

V súčasnosti, podľa platného znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) platí, že príspevky, ktoré štát poskytol zamestnávateľom na udržanie pracovných miest, či pre SZČO ako náhradu straty príjmu sa zaraďujú medzi príjmy, ktoré sú predmetom dane, a teda je potrebné ich zdaniť v podanom daňovom priznaní za rok 2020.

Pri SZČO je potrebné sa riadiť § 9 ods. 2 písm. j) zákona, kde je uvedené, že oslobodené od dane sú síce podpory a príspevky poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, ale okrem platieb prijatých ako náhradu za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a § 6. Na základe uvedeného, ak SZČO dostane od štátu príspevok (aj ako zamestnávateľ), musí tento príspevok zahrnúť do zdaniteľných príjmov, a to podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov.

Prečítajte si tiež

Avšak upozorňujeme, že táto informácia sa môže zmeniť, nakoľko dňa 28.4.2020 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zverejnilo na svojej webovej stránke tlačovú správu, ktorou informuje, že v spolupráci s Ministerstvom financií SR rozhodli o tom, že príspevky poskytované fyzickým osobám nebude štát žiadateľom zdaňovať pri podávaní daňového priznania za rok 2020, a teda budú od dane oslobodené. Táto zmena bude predmetom návrhu zákona, ktorý chcú predložiť na rokovanie Vlády SR. O zmene vás budeme informovať.

Dôležitou informáciou pre všetky SZČO je aj to, že príspevky prvej pomoci nebude Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR považovať v rámci projektu „Prvá pomoc“ za príjem. To znamená, že pri vypĺňaní výkazu za apríl sa nebude príspevok získaný za marec považovať za príjem pri výpočte poklesu tržieb. „Tieto príspevky nebudú vykazované ako tržby, budú si ich môcť odpočítať, aby sme nikoho neukrátili o pomoc od štátu iba preto, že účtovne by to musel vykázať ako zvýšenie tržieb. Tak, ako to nebude vstupovať do daňového základu, nebude to vstupovať ani do tých našich priebežných mesačných výkazov pri žiadaní o príspevok,“ spresňuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.  

Čo sa týka dotácií z pohľadu zákona o dani z príjmov, ktoré sú poskytnuté zamestnávateľom – právnickým osobám, ak ide o dotácie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu európskych spoločenstiev a iných zdrojov, tieto dotácie sú predmetom dane a sú zdaniteľným príjmom.

Ako zaúčtovať prijaté príspevky u zamestnávateľov a SZČO, ktoré boli poskytnuté počas obdobia pandémie?

To, ako zaúčtovať prijaté príspevky u zamestnávateľov a SZČO, ktoré boli poskytnuté štátom na pomoc v čase šírenia nákazy koronavírusom, závisí od spôsobu vedenia účtovníctva.

Podľa spôsobu vedenia účtovníctva bude účtovanie prijatých príspevkov od štátu nasledovné:

1. u daňovníka, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva je potrebné sa riadiť ustanovením § 52a Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ktoré upravuje účtovanie dotácií. Nárok na príspevok od štátu v období pandémie koronavírusu sa zaúčtuje na ťarchu účtu 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu a v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

Účtovanie v podvojnom účtovníctve prinášame v nasledovnej tabuľke:

Účtovanie príspevku od štátu počas obdobia pandémie v podvojnom účtovníctve
Účtovný prípad Účtovanie (MD/D)
Nárok na príspevok štátnej pomoci súvisiacej s koronavírusom 346/648
Inkaso príspevku od štátu na účet daňovníka 221/346
Článok pokračuje pod reklamou

2. u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva / eviduje v daňovej evidencii, sa uvedie tento prijatý príspevok do príjmu zahrňovaného do základu dane (v prípade, že by sa legislatíva v tomto smere nijako nezmenila),

Prečítajte si tiež

Dôležité je však poznamenať, ako platí aj pri dotáciách všeobecne, že takýmto účtovaním sa zabezpečuje nulový vplyv na výsledok hospodárenia. Prijatý príspevok sa použije na úhradu nákladov (napr. mzdových pri príspevku pre zamestnávateľa, ktoré sú aj daňovým výdavkom) a keďže sa do istej výšky bude účtovať aj o príspevku do výnosov, vplyv bude nulový. Otázne je využitie príspevkov pri fyzických osobách, avšak pravdepodobne vo veľkej miere budú z neho hradené taktiež náklady fyzickej osoby (odvody, nájomné a pod.).

Aktualizácia k januáru 2021: Príspevky z Prvej pomoci (plus) boli napokon novelou zákona o dani z príjmov oslobodené od dane. Ako postupovať nájdete v novom článku Zdaňovanie príspevkov prvej pomoci pre zamestnávateľov a SZČO v daňovom priznaní

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Agentúra dočasného zamestnávania: riešenie zamestnávania občanov z tretích krajín na Slovensku

Ako Agentúry dočasného zamestnávania fungujú, ako ich upravuje zákon a čo je ich povinnosťou pri zamestnávaní osôb z tretích krajín? Podstatné informácie.

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní mladistvých

Ktorí zamestnanci sú mladiství a aké má zamestnávateľ povinnosti pri ich zamestnávaní? Prinášame ich stručný prehľad.

Zmeniť zamestnanie sa mladí neboja, pre firmy je ťažšie udržať ich

Čo sú najčastejšie dôvody zmeny zamestnávateľa, ako často zamestnanci prácu menia, akú rolu v tom hrá vek a aké povinnosti súvisia so skončením pracovného pomeru?

Evidencia pracovného času vs. evidencia dochádzky zamestnanca

Aký je rozdiel medzi evidenciou pracovného času a evidenciou dochádzky? Ktorú z nich má zamestnávateľ povinnosť viesť a ako na to?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky