Emil Škoda priviedol malý strojárenský závod k sláve, ktorú by azda nikto nečakal. Čo stálo za osobnosťou človeka, ktorý z priemernej fabriky vytvoril značku svetového formátu?
Počiatky plzeňskej slávy
Emil Ritter von Škoda, zakladateľ plzeňskej strojárne, sa narodil v roku 1839. Pochádzal zo zámožnej rodiny lekára s fantastickým životným príbehom (Franz Škoda sa vypracoval z úplnej chudoby), čo jeho štart značne uľahčilo. Vyštudoval strojárstvo v Prahe a Nemecku a po skončení školy sa vrátil naspäť do Česka, kde začal viesť strojárenskú továreň. Pôvodný majiteľ, gróf Valdštejn, nejavil záujem investovať do jej modernizácie, preto zadlžený závod predal Škodovi, ktorý mal od začiatku jasný cieľ: urobiť z podniku významného trhového hráča. Škodove závody rýchlo vykročili smerom k úspechu a to aj napriek tomu, že ich nový majiteľ v tej dobre sotva oslávil svoje tridsiate narodeniny. Z malej výroby so 120 zamestnancami zanedlho vybudoval komplex, kde pracovalo 700 ľudí. Ako nový majiteľ sa sústredil na výrobu parných strojov a prišiel aj s myšlienkou, že do závodu zavedie výrobu ocele. Nápad sa osvedčil, na svoju dobu vybudoval moderná oceliareň a podniku sa začalo finančne dariť. V závodoch sa vyrábali napríklad diely oceľových mostov a spektrum zákazníkov zahŕňalo širokú škálu od cukrovarov a pivovarov až po železiarne.
Ako zlepšiť dobré
Situácia na trhu sa ešte v 19. storočí začala meniť s narastajúcim dopytom po zbraniach. Škoda včas odhadol meniace sa podmienky (hovorí sa však, že dostal dôverné informácie o pripravovanej modernizácii vojenského námorníctva Rakúsko-Uhorska a tie náležite využil) a podnik sa pod jeho vedením storočia začal orientovať na výrobu zbraní. Na novú výzvu sa vrhol s takou vervou, až sa závody postupne stali najväčšou zbrojovkou Rakúsko – Uhorska. Pohotovo zareagoval aj na hospodársku krízu v 70. rokoch, kedy sa, v snahe rozšíriť trh a obmedziť riziko, začal viac zaoberať možnosťami rozvoja obchodu v zahraničí. Export rozšíril do Maďarska, smerom na Balkán a do Ruska, v Kyjeve bola v tomto období dokonca otvorená pobočka. Škoda týmto nadviazal na svoje početné zahraničné skúsenosti z Nemecka, Francúzska alebo Anglicka, ktoré zbieral počas štúdia a predošlej praxe. Vďaka jeho flexibilite kríza rozvoj podniku iba pribrzdila.
V úspešných šľapajach
Ku koncu života bolo Škodovi jasné, že časy sa menia a jeden človek nie je schopný zafinancovať rozvoj firmy na dostatočnej úrovni. Prostriedky mu odčerpal vývoj niekoľkých neúspešných patentov a masívna kampaň na nový typ del. Neostala mu preto iná možnosť, ako podnik transformovať na akciovú spoločnosť, kde naďalej pôsobil ako predseda správnej rady (väčšinu hlasov však držali banky) a generálny riaditeľ. Pre individualitu Škodovho formátu to bola veľká rana a jeho zdravotný stav sa krátko nato začal zhoršovať. Zomrel v roku 1900 a vo svojom testamente zanechal značnú sumu dlhoročným zamestnancom na dôkaz toho, ako si vážil ich prácu a lojalitu. Po jeho smrti firmu prebral syn Karol. Opäť nadviazal na vojenskú výrobu a podnik sa začal rozvíjať. Po skončení prvej svetovej vojny sa vo fabrike začala výroba ešte väčšieho množstva strojov, ktorá zahŕňala aj výrobu lokomotív a o desaťročie neskôr aj výroba motorových vozidiel. Po 2. svetovej vojne bola fabrika zoštátnená a od koncernu sa oddelila napr. aj automobilka v Mladej Boleslave. Práve tá v roku 1925 prevzala ďalšiu firmu a stala sa tak domovom slávnej škodovky, keďže pre Klementa a Laurina predstavovala silného partnera v dobe, kedy sa ich podniku príliš nedarilo.
Čím uspel Emil Škoda?
V prvom rade Škoda nebol iba technikom, bol aj vynikajúcim obchodníkom. Nebál sa zlepšovania, mal cit pre detail a výbornú schopnosť správne načasovať inovácie. Nič nenechával na náhodu, výroba musela fungovať ako hodinky a kopírovať trendy. Podarilo sa mu unikátne prepojiť osvedčené výrobné postupy kvalitnej značky s flexibilnou výrobou. Ak sa na jeho prístup pozrieme detailnejšie, zistíme, že modernosť a masovosť nikdy nešli na úkor kvality. Trh vnímal ako živý organizmus, ktorý sa vyvíja a vyžaduje si starostlivosť a preto k nemu pristupoval s pokorou. A hoci sa dokázal skloniť pred trhom, nedokázal sa zmieriť so stratou moci nad niečím, čo desaťročia budoval. Škoda Holding a.s. existuje dodnes a hoci vývoj doby jej zakladateľa nakoniec dostihol, navždy zostane v histórii zapísaný ako priekopník a tvorca priemyselného gigantu.
