Za akých podmienok môže podnikateľ so slovenskou firmou expandovať do zahraničia a na čo si musí dávať pozor.
Dôvodov, prečo podnikatelia rozširujú svoje aktivity za hranice Slovenska, môže byť niekoľko – veľkosť a úroveň trhu, cena pracovnej sily atď. Skutočnosť, že podnikateľ si na Slovensku založí s.r.o. alebo tu ako SZČO získa živnosť ho však automaticky neoprávňuje k podnikaniu v zahraničí bez obmedzení.
Rozdiel medzi podnikaním v Európskej únii a v nečlenských štátoch
Členstvo v EÚ zaručuje okrem iného slobodu podnikania vo všetkých členských štátoch a taktiež vo Švajčiarsku, Nórsku, Lichtenštajnsku a na Islande. Podnikateľ so slovenskou živnosťou môže preto za určitých podmienok podnikať v ktorejkoľvek inej krajine EÚ. Ak sa rozhodne expandovať do Českej republiky, postačí mu slovenská živnosť, ak však chce poskytovať služby v Turecku, doma získaná živnosť mu stačiť nebude.
Podnikanie slovenského živnostníka alebo firmy v inom členskom štáte môže byť iba príležitostné a dočasné
Ak podnikateľ na Slovensku získa živnosť (či už ako SZČO alebo s.r.o.),
môže v iných krajinách EÚ slobodne podnikať, avšak len príležitostne a dočasne. Ojedinelosť a dočasnosť sa vždy posudzujú v závislosti od viacerých kritérií, napr. pravidelnosť, počet zákaziek, dĺžka trvania ai.
Príklad: Slovenský podnikateľ môže usporadúvať školenia v českých firmách, ak jeho činnosť v priebehu 1 roka nepresiahne 6 mesiacov. Ak si však v Českej republike zriadi školiace stredisko, musí získať aj českú živnosť.
Podnikateľ je navyše povinný svoju činnosť ohlásiť zahraničným úradom - bližšie informácie budú podnikateľovi poskytnuté na tzv. jednotnom kontaktnom mieste.
Prísnejšie pravidlá sa vzťahujú na podnikateľov, ktorí poskytujú: finančné služby, elektronické komunikačné služby, služby agentúr dočasného zamestnávania, zdravotnú starostlivosť, audiovizuálne služby, služby spojené s prevádzkovaním hazardných hier, sociálne služby či súkromné bezpečnostné služby. Týmto nebude stačiť len slovenská živnosť.
Príklad: Slovenská personálna agentúra musí v Českej republike získať osobitnú licenciu, nahlásiť svoju činnosť českému úradu práce, vyriešiť otázku povinného poistenia atď.
Ak chce slovenský podnikateľ podnikať v zahraničí trvalo a legálne, musí si tam v súlade s miestnymi podmienkami založiť živnosť, obchodnú spoločnosť alebo organizačnú zložku.
Kedy je činnosť podnikateľa považovaná za podnikanie v zahraničí
To, či bude činnosť podnikateľa posúdená ako podnikanie v zahraničí, ktoré môže byť iba ojedinelé a dočasné, sa pokúsime vysvetliť na nasledujúcich príkladoch:
Poskytnutie služby v zahraničí: Slovenský podnikateľ vykoná stavebné práce v Českej republike – ide o podnikanie v zahraničí.
Poskytnutie služby pre zahraničného podnikateľa v tuzemsku: Slovenský podnikateľ spracuje odbornú analýzu zahraničnej firme - ide o podnikanie v tuzemsku, na ktoré sa obmedzenie dočasnosti a ojedinelosti nevzťahuje.
Predaj tovaru v zahraničí: Slovenský podnikateľ vycestuje so svojím stánkom do Českej republiky, kde uzatvára zmluvy a predáva tovar – ide o podnikanie v zahraničí.
O podnikanie v zahraničí pôjde tiež v prípade, kedy slovenská firma predáva tovar mimo územia SR prostredníctvom zahraničného zástupcu, ktorý uzatvára zmluvy v mene slovenského podnikateľa.
Zaslanie tovaru do zahraničia: Slovenský podnikateľ zašle tovar zahraničnému obchodnému partnerovi alebo spotrebiteľovi, ktorý navštívil jeho internetový obchod – ide o podnikanie v tuzemsku, na ktoré sa obmedzenie dočasnosti a ojedinelosti nevzťahuje.
O tuzemské podnikanie pôjde taktiež v prípade, kedy slovenský podnikateľ dodáva tovar nezávislému zahraničnému dealerovi, ktorý následne koná vo vlastnom mene.
Upozornenie na DPH a zdaňovanie príjmov: Bez ohľadu na to, či ide o tuzemské alebo zahraničné podnikanie, vo všetkých vyššie uvedených prípadoch je potrebné dávať pozor na limity obratu pre registráciu k zahraničnej DPH.
Medzinárodné zmluvy môžu zároveň stanoviť špecifické pravidlá pre zdaňovanie príjmu zo zahraničia. Ak napríklad slovenský stavebník vykonáva svoju činnosť v Českej republike po dobu viac ako 12 mesiacov alebo tu poskytuje svoje služby dlhšie ako 6 mesiacov, jeho príjmy budú zdanené v Českej republike.
Upozornenie na ochranu spotrebiteľa: Bez ohľadu na to, či ide o tuzemské alebo zahraničné podnikanie, ak prevádzkujete eshop napr. v češtine (zameriavate sa tak na českých zákazníkov), musíte si splniť všetky povinnosti spojené s ochranou spotrebiteľa podľa českého práva. To isté platí pre iné jazyky a povinnosti stanovené právom danej krajiny.
Osobitné povinnosti pri podnikaní v zahraničí a konzultácia s právnikom
Slovenskí živnostníci a firmy podnikajúce v zahraničí by mali venovať osobitnú pozornosť otázkam ako sú vedenie účtovníctva, platenie daní, práva a povinnosti spojené so zamestnávaním cudzincov, ochrana spotrebiteľa či osobných údajov.
Príklad: Ak obchodujete so zahraničnými podnikateľmi, problematika ochrany osobných údajov pre Vás nebude dôležitá. Ak však v inom členskom štáte predávate tovar či služby spotrebiteľom, budete musieť splniť povinnosti spojené s ochranou osobných údajov stanovené právnym poriadkom tohto štátu. Zatiaľ čo na Slovensku musí mať český podnikateľ ustanoveného zástupcu na spracovanie osobných údajov slovenských spotrebiteľov, slovenský podnikateľ rovnakú povinnosť v Českej republike nemá, musí si však splniť rovnaké povinnosti, aké má miestny podnikateľ.
Podnikateľom, ktorí plánujú expanziu do zahraničia preto odporúčame dôkladnú konzultáciu ich zámeru so slovenským právnikom, ktorý sa v právnom poriadku konkrétnej krajiny vyzná, alebo s právnikom priamo zo zahraničia. Splnením povinností stanovených zahraničnými predpismi sa tak vyhnú riziku zbytočných pokút či iných postihov.
Zdroje, ktoré problematiku podnikania v zahraničí upravujú
- Články 43 až 55 Zmluvy o založení ES
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES
- Zákon č. 136/2010 Z. z. Zákon o službách na vnútornom trhu
