BOZP povinnosti podnikateľov - koho sa týkajú

Kedy sa na podnikateľa vzťahujú povinnosti v súvislosti s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci (BOZP), aké výnimky tu platia a aká legislatíva túto oblasť upravuje.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a jej legislatívna úprava v SR

Povinnosť podnikateľa sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci (BOZP) je zakotvená v základnom predpise upravujúcom pracovnoprávne vzťahy – v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Potom Zákonník práce hovorí, že ďalšie povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon. Konkrétne je tak bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci legislatívne upravená až v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). Zákon o BOZP upravuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zámerom dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) je eliminovať riziká a faktory podmieňujúce vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Vykonávacie predpisy zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP)

Okrem samotného zákona o BOZP je potrebné k legislatíve upravujúcej bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zaradiť aj veľké množstvo vykonávacích predpisov k tomuto zákonu v podobe vyhlášok ministerstiev. Vyhlášky je potrebné tiež považovať za veľmi dôležité, pretože detailne popisujú niektorú z oblastí zákona o BOZP alebo zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri špecifických druhoch prác.

Vyhlášky upravujúce oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) sú:

1. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov,
2. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 500/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze,
3. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 504/2006 Z. z. o spôsobe hlásenia, registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania,
4. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 356/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách a rozsahu výchovnej a vzdelávacej činnosti, o projekte výchovy a vzdelávania, vedení predpísanej dokumentácie a overovaní vedomostí účastníkov výchovnej a vzdelávacej činnosti,
5. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia,
6. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 45/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri poľnohospodárskej práci,
7. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 46/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a na obsluhu niektorých technických zariadení,
8. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností,
9. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 182/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje minimálne technické a prístrojové vybavenie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení.

Kedy sa na podnikateľa vzťahuje zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP)

Zákon o BOZP sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov a všetkých zamestnancov bez ohľadu na predmet práce, ktorú vykonávajú (úplne všetky odvetvia výrobnej sféry a nevýrobnej sféry). Znamená to, že od momentu, kedy sa podnikateľ stane zamestnávateľom, sa na neho začínajú vzťahovať povinnosti vyplývajúce zo zákona o BOZP. A naopak, od momentu, kedy podnikateľ prestane byť zamestnávateľom, nebudú sa na neho žiadne povinnosti ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia jeho zamestnancov pri práci vzťahovať.

Zamestnávateľom sa na účely zákona o BOZP rozumie:

• fyzická osoba (napríklad živnostník) alebo právnická osoba (napríklad s.r.o.), ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu alebo
• uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov učilišťa, žiakov odborného učilišťa, žiakov strednej školy a študentov vysokej školy.

Zamestnancom sa na účely zákona o BOZP rozumie:

• fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu alebo
• žiak učilišťa, žiak odborného učilišťa, žiak strednej školy pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy pri praktickej výučbe.

Podľa Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy vznikajú uzatvorením pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru . Od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody práci o vykonávanej mimo pracovného pomeru sa tak podnikateľ stane zamestnávateľom. Znamená to, žepovinnosti vyplývajúce zo zákona o BOZP sa vzťahujú na podnikateľa už vtedy, ak má aspoň jedného zamestnanca (na pracovnú zmluvu ) alebo zamestnanca - dohodára (na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru ). Ak podnikateľ zamestnávateľom je, ale neskôr ním prestane byť, pretože nemá žiadnych zamestnancov, povinnosti vyplývajúce zo zákona o BOZP sa na neho už od tohto momentu nevzťahujú. Stane sa tak skončením pracovnoprávneho vzťahu rozviazaním pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru s posledným zamestnancom (dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe).

Podnikateľovi povinnosť v oblasti bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci z obdobných pracovných vzťahov nevznikne, pretože sa nimi rozumejú najmä pracovné vzťahy medzi príslušným orgánom verejnej správy a príslušníkmi Policajného zboru, príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru, príslušníkmi Slovenskej informačnej služby, príslušníkmi Národného bezpečnostného úradu, colníkmi, vojakmi a podobne.

TIP: Problematika BOZP je komplexná téma, ktorú je v mnohých prípadoch najefektívnejšie zabezpečiť dodávateľským spôsobom. Vyžiadajte si nezáväznú cenovú ponuku na zabezpečenie BOZP a požiarnej ochrany od overeného poskytovateľa BOZP.

Iné situácie, kedy sa na podnikateľa tiež vzťahuje bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Na podnikateľa sa môže dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vzťahovať aj z iných dôvodov ako z toho, že je povinný si tieto povinnosti plniť z pozície zamestnávateľa vo vzťahu k svojim zamestnancom. Povinnosti a opatrenia vyplývajúce zo zákona o BOZP v rozsahu nevyhnutnom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa primerane vzťahujú aj na týchto podnikateľov a tieto osoby:

• fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (živnostník, iná samostatne zárobkovo činná osoba, samostatne hospodáriaci roľník) a nie je zamestnávateľom,
• na príbuzných v priamom rade (predkovia ako rodičia, starý rodičia a tak ďalej a potomkovia ako napríklad deti, vnúčatá a tak ďalej), súrodenca a manžela fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak sa podieľajú na plnení jej podnikateľských úloh,
• fyzickú osobu, ktorá sa nachádza s vedomím zamestnávateľa na jeho pracovisku alebo v jeho priestore (napríklad návšteva výrobných priestorov podnikateľa jeho obchodnými partnermi),
• organizátora dobrovoľníckych všeobecne prospešných aktivít a na fyzickú osobu vykonávajúcu prácu podľa pokynov organizátora dobrovoľníckych všeobecne prospešných aktivít.