I keď sa často sťažujeme na nariadenia z Bruselu, je to práve naša domáca legislatíva, ktorá zaťažuje podnikateľské prostredie, hovorí štátny tajomník ministerstva hospodárstva Rastislav Chovanec.
Na konci novembra ste predstavili ďalší antibyrokratický balík, za posledné dva roky je už tretím v poradí. Tvrdíte, že stovka opatrení sa má prejaviť aj na znížených nákladoch, teda podnikatelia by mali usporiť. O akej sume sa bavíme?
Pri každom predstavovaní balíčka robíme aj doložku vplyvov a vždy tam vyčíslime očakávaný dopad na podnikateľov. Počíta sa to či už v ušetrených nákladoch alebo v ušetrenom čase, keď sa firmy nebudú musieť toľko venovať administratíve alebo byrokracii. Prvý balík mal očakávaný dopad 44 miliónov, druhý 7 miliónov a tento tretí 75 miliónov eur. Z prvého balíka sa nám už podarilo zrealizovať 17 opatrení a ďalších 10 má termín plnenia do konca tohto roka. V treťom máme pri takmer všetkých bodoch termín do 31. októbra 2019, aby sa zmeny stihli urobiť ešte do konca volebného obdobia. Od roku 2020 by tak mali podnikatelia čerpať všetky tieto výhody, a keď ich spočítame, úspora sa bude blížiť k 130 miliónom eur ročne. Možno len na porovnanie – je to akoby sa znížila daň z príjmov o jedno percento.
Čo sa vám doteraz podarilo zrealizovať z prvého a druhého balíka?
Napríklad zrušenie pokuty pre zamestnávateľa v súvislosti s nepravdivým čestným vyhlásením brigádnika, predĺženie lehoty na nahlásenie zamestnanca do zdravotnej poisťovne, odbúranie povinnosti predkladať výpisy z obchodného, živnostenského registra a katastra a mnohé ďalšie opatrenia. Najmä prvý balíček bol súborom opatrení veľmi drobných zmien, ale keď ich dáte dokopy, podnikatelia by ich mali zásadne pocítiť. Pri prvých dvoch balíkoch sme sa snažili vychádzať z požiadaviek podnikateľov. Vždy sa pýtame podnikateľských organizácií, čo pre nich predstavuje neadekvátnu byrokratickú záťaž a tým sa inšpirujeme.
Tretí balík opatrení sa zameriava na povinnosti spojené so začiatkom podnikania, najmä s otváraním prevádzok, viacero zmien sa týka aj elektronizácie a Úradu verejného zdravotníctva. Priblížme si, čo konkrétne balík rieši.
Chceli sme zjednodušiť postup pri otváraní prevádzok, napríklad aby si podnikateľ nemusel trikrát dávať schvaľovať ten istý priestor. Keď chce dnes urobiť z kancelárie reštauráciu, musí najprv kolaudačným rozhodnutím zmeniť účel priestoru, čiže potrebuje povolenie, aby mohol urobiť úpravy, nasleduje kolaudácia po stavebných úpravách, potom musí dostať súhlas od hygieny a viacerých iných orgánov na to, aby mohol v priestore otvoriť svoju prevádzku. Je to komplikovaný proces. My sme sa snažili eliminovať prvé dva-tri kroky. Povinnosť získať povolenie od hygieny sa má zmeniť len na ohlásenie, samozrejme, ak nepôjde o rizikovú prevádzku, čiže nemusí prebehnúť schvaľovanie, kde je 30-dňová lehota a správny poplatok. Taktiež navrhujeme, aby kolaudačné konania nemuseli byť opakované. Chceme, aby hygiena a stavebný úrad prišli len raz a odsúhlasili finálny priestor. Na základe auditu legislatívy a vďaka analýze regionálneho Doing Bussiness od Svetovej banky sme zároveň zistili, že postupy stavebných úradov a úradov zdravotníctva sa v jednotlivých regiónoch výrazne líšia.
Takže snaha je, aby sa proces zjednotil.
Samozrejme. Podmienky podnikania musia byť v každom okrese jednotné. Ale chceme ísť ešte ďalej. Pripraviť tzv. check listy pre podnikateľov. Ku každému kroku, čo budú musieť spraviť, bude oficiálne zverejnený zoznam príloh alebo vzorovo vypracované dokumenty, ktoré potrebujú, napr. prevádzkový poriadok. Aby ich podnikatelia nemuseli robiť nanovo sami a často za drahé peniaze. Z pohľadu hygieny je každá prevádzka unikátna, podľa mňa však musia prevádzky na 95 % využívať rovnaké štandardy. Ak je firma niečím špecifická, môže si to do prevádzkového poriadku pripísať.
Zmierniť regulačnú záťaž plánujete aj odstránením alebo okresaním gold-platingu – teda prísnejšej transpozície európskych naradení do slovenskej legislatívy. Už máte aj konkrétnu analýzu, ktorých zákonov sa to týka? Ktoré by mali byť upravené?
Podnikatelia sa často sťažujú, že nejaká regulácia prišla z Bruselu a my sme ju navyše bez dôvodne sprísnili. Nie vždy je to tak. Áno niekedy máme prísnejšie štandardy, je to však v prospech ochrany zdravia, bezpečnosti práce alebo ochrany spotrebiteľa. Vtedy je gold-plating odôvodnený. Napríklad pri posudzovaní smerníc v gescii ministerstva hospodárstva sme zistili, že viac ako dve tretiny gold-platingu, ktorý sme identifikovali, chceme v legislatíve ponechať.
Pre vyššiu ochranu spotrebiteľa?
Áno. Boli to napríklad prísnejšie podmienky na podomový predaj a predajné akcie, keď sme sa snažili chrániť najmä seniorov voči takzvaných šmejdom. Toto v legislatíve zostane, bez ohľadu na to či ide o gold-plating, alebo nie. Na našom rezorte sme prechádzali viac ako 24 smerníc, v ktorých sme identifikovali 61 prípadov gold-platingu, ale po internej analýze bolo návrhov na odstránenie relatívne málo. Preto sme požiadali externých analytikov, ľudí z praxe, aby nám povedali svoj názor. Počet navrhovaných gold-platingov na zrušenie sa zvýšil až o 70 percent, no stále to bolo len 14 ustanovení.
V akom procese sú analýzy na ostatných rezortoch?
Ostatné orgány sú ešte len v prvom štádiu. Identifikovali sme naprieč ministerstvami 417 smerníc, pri ktorých preberaní bolo nájdených 120 prípadov gold-platingu. 30 z nich by sa malo odstrániť. Ale ide len o prvý krok, v ktorom si gold-plating vyhodnocujú úradníci sami. My budeme trvať na tom, aby sa vyjadrili aj ľudia z praxe, nech si každé ministerstvo spraví externú oponentúru. Z toho nám vznikne zoznam predpisov, v ktorých môže byť gold-plating odstránený. Ja osobne som očakával, že nájdeme oveľa zaujímavejšie prípady gold-platingu. Väčšinou však ide o veľmi technické veci, s ktorými sa bežný podnikateľ stretáva minimálne. Napríklad, ak spoločnosť robí medicínske štúdie, tak aj firma, ktorá ju zadáva, musí byť vedecko-výskumná inštitúcia. A to je zbytočne prísna regulácia. Sľubovali sme si však od analýzy gold-platingu oveľa viac, no v praxi je prísnejšej transpozície, ktorú by podnikatelia reálne cítili, skutočne minimum.
Znamená to, že podnikateľské prostredie nebrzdia ani tak európske smernice ako naša domáca legislatíva.
Áno, ale súvisí to s celým spektrom činností, ktoré chceme robiť. Popri audite európskej legislatívy máme veľa aktivít cez antibyrokratické balíčky. Dôležitá je tiež jednotná metodika na posudzovanie vplyvov v rámci RIA, kde sa snažíme už v zárodku legislatívy odstraňovať neadekvátne prísne nariadenia. Nie vždy sa to dá, vzhľadom na politické priority strán, ale minimálne máme tento proces zavedený keď legislatívu predkladajú ministerstvá. Pripomienkové konania prebiehajú úplne inak, ako to bolo pred troma rokmi. Rezorty majú povinnosť vypracovať doložky a analýzy vplyvov, ktoré musia detailne vyčísliť. Chceme ísť ešte ďalej a plánujeme skúmať legislatívu aj ex post. Keď bude zákon fungovať štyri či päť rokov, pozrieme sa, či je ešte stále aktuálny, či ho netreba zmeniť. V tom prípade by sme eliminovali nadbytočnú administratívnu záťaž.
A to bude mať v gescii ministerstvo hospodárstva?
Áno, my a Centrum lepšej regulácie Slovak Business Agency. Ale bude sa to týkať všetkých ministerstiev.
Vráťme sa k odchytávaniu príliš prísnych nariadení už v začiatkoch legislatívneho procesu. Dá sa to aplikovať pri návrhoch zákonov samotných ministerstiev, no nie pri poslaneckých návrhoch. A práve pri nich sa podnikatelia často sťažujú na chýbajúcu odbornú diskusiu a pripomienkovanie. Naposledy tak parlament odobril osobitný odvod pre obchodné reťazce.
Vo všeobecnosti sa dá s týmto názorom súhlasiť. Niektoré zákony idú neštandardnou cestou a neprejdú si dostatočným pripomienkovaním. Na druhej strane je tu zákonodarná moc a poslanci majú právo predkladať zákony, to je jedna z ich hlavných činností. Presadzujeme však a máme to aj v rámci úloh Stratégie lepšej regulácie (RIA 2020), aby aj Národná rada a vyššie územné celky mali povinnosť prejsť pripomienkovým konaním pri príprave novej legislatívy, aby sa k nej vedeli vyjadriť všetky dotknuté subjekty. Mala by byť vypracovaná doložka vplyvov, a až potom by sa parlament rozhodol, či zákon prijme alebo nie. Aj ak má napríklad nejaký zákon negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, neznamená to, že nemôže prejsť. Môže mať iný, vyšší zmysel. Napríklad pozitívne vplyvy v sociálnej oblasti môžu prevýšiť iné negatívne vplyvy. Nechceme posudzovať, či je zákon dobrý alebo zlý. My len chceme, aby boli správne vyčíslené dopady, vecné aj finančné, aby zákonodarcovia aj verejnosť vedeli na základe kvalitných analýz posúdiť, či so zákonom súhlasia alebo nie.
V súvislosti s reguláciami a aj gold-platingom sa hovorilo o iniciatíve „one in, one out“. Čiže ak sa prijme nové nariadenie, jedno – v lepšom prípade dve - staré sa bude musieť odstrániť. Je to reálne?
Za seba osobne môžem povedať, že nie som fanúšikom takéhoto striktného pravidla. Potom sa môže stať, že sa bude prilepovať legislatíva k už existujúcemu zákonu, aby to nevyzeralo, že sa vytvára nová. Striktné presadzovanie „one in, one out“ môže takisto skomplikovať prehľadnosť legislatívy. Som skôr zástancom princípu „sunset close“, na základe ktorého by sme si po troch alebo piatich rokoch pozreli, či zákon ešte stále plní účel, na ktorý bol schválený, alebo nie. V tomto období to už nestihneme, ale verím, že nová vláda si túto myšlienku osvojí a prijme potrebné opatrenia už v prvej polovici budúceho obdobia.
A čo s príliš častými zmenami zákonov? Podľa štatistík Centra lepšej regulácie Slovak Business Agency sa niektorý zo zákonov ovplyvňujúcich podnikanie v priemere mení takmer každý pracovný deň v roku. Len tohtoročné zmeny v legislatíve stoja malých podnikateľov vyše 150 miliónov eur ročne. Dá sa nejakým spôsobom nastaviť menší zásah do legislatívy?
To je ťažká otázka, pretože musíme reagovať tak, aby sme neuškodili podnikateľskému prostrediu. Bola tu napríklad situácia, ktorá vznikla okolo crazy shopov, čiže obchodov, ktoré predávali syntetické drogy. Vtedy sa menil zákon takmer každý mesiac, pretože predajcovia vždy prišli s inou látkou, ktorá nebola na zozname, až sa nakoniec ich pôsobenie uťalo plošne. V takýchto situáciách chce zákonodarca alebo vláda chce reagovať operatívne na zmeny v podnikateľskom prostredí. Skoro všetky zákony týkajúce sa podnikateľov by už dnes podľa legislatívnych pravidiel vlády mali mať účinnosť od 1. januára alebo 1. júla. My sa snažíme, aby legislatíva nášho ministerstva dodržiavala tieto termíny, ak je to možné. Aj pri daňových zákonoch sa to darí. Nie vždy to ale platí o ostatných zákonoch, a preto štatisticky vychádza, že sa legislatíva týkajúca sa podnikateľského prostredia mení príliš často. Na druhej strane, a za tým si stojím, veľa zmien je čiastkových a dotýka sa minimálneho množstva podnikateľov.
Nebolo by ale predsa len lepšie, ak by aj mikro zmeny v legislatíve boli vždy nastavené k januáru alebo júlu? Aby podnikateľ vedel, že v tom období si má preštudovať, čo všetko sa pre neho mení?
Bolo by to ideálne a ja verím, že v jednom momente k tomu dospejeme. Niekedy však existujú dôvody, prečo sa snažia rezorty zákony prijať skôr. Aj my sme najneskorší termín plnenie opatrení z tretieho balíčka nastavili do konca októbra 2019, aby sa stihol legislatívny proces. Keby sme to natiahli k 1. januáru, opatrenia parlament nestihne schváliť, pretože začiatkom volebného roka už nebude zasadať tak často ako dnes. Inokedy prijímame zákony skôr, lebo prinášajú väčšie benefity pre podnikateľov. Ale v princípe s tou ideou súhlasím a verím, že tá doba dozreje.
Pristavím sa ešte pri elektronizácii a pri princípe jedenkrát a dosť. Tento rok sa do praxe zaviedlo, že podnikatelia a aj ostatní občania nemusia na úrady nosiť štyri rôzne dokumenty – vrátane výpisu z obchodného registra alebo z registra trestov. Do budúcna by sa podľa návrhu napríklad novozaložené firmy nemuseli registrovať na daňovom úrade a žiadať o DIČ, ale pôjde to automaticky. Prečo takéto zjednodušenia trvali tak dlho, keď sa o princípe jedenkrát a dosť rozpráva už roky?
Radšej trošku neskôr, no efektívne. Musím na začiatok uviesť, že nie všetky opatrenia sú v gescii ministerstva hospodárstva, a dokonca ani v kompetencii Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Som teda rád, že ich už uvádzame postupne do praxe. Tretí balíček obsahuje aj rozšírenie zákona o byrokracii tak, že nebude potrebné dodávať výpisy o nedoplatku z daňového úradu, zdravotnej a sociálnej poisťovne. Tieto inštitúcie musia byť však pripravené na elektronickú komunikáciu s ostatnými orgánmi štátnej správy. Vieme, aká bola situácia, keď sa mala pre firmy spúšťať povinná elektronická komunikácie. Dvakrát sa termín odložil. Spustenie nebolo dostatočne pripravené, aj keď sa o ňom hovorilo dlho. A to je možno porovnateľná situácia s výpismi – radšej to majme dobre nastavené a funkčné, aby po zavedení nedošlo k výpadku.
A aká je vaša ideálna vízia? Že napríklad do roka už podnikateľ na úrady nebude musieť nosiť štósy papierov, pretože si inštitúcie budú všetky informácie zdieľať medzi sebou alebo že podnikateľ vybaví akúkoľvek agendu z pohodlia svojho domova?
Ideálne pre mňa ako podnikateľa by bolo, aby som na ten úrad vôbec nemusel chodiť. Že vybavím všetko cez mail alebo elektronickú schránku a prílohy si úrad sám zoženie alebo mu ich pošlem. To je ešte opatrenie v treťom balíčku, že projektovú dokumentáciu budú môcť podnikatelia zavesiť do cloudu a odtiaľ si ju všetci stiahnu. Nechcem hovoriť o dátumoch, od kedy by to malo takto fungovať, pretože to neviem ovplyvniť. Nie je to v našej gescii. My sa snažíme vytvárať prostredie, aby bol nábeh plynulý.
Časť opatrení z jari tohto roka sa venovala rodinným podnikom – išlo o zjednodušenie pri zamestnávaní rodinných príslušníkov, o nezdaňovanie prevodu firemného podielu z generácie na generáciu, ale ponúknutí poradcu, ktorý by firmu generačnou výmenou sprevádzal. V akom stave sú tieto opatrenia?
Generačnej výmene sme sa začali aktívnejšie venovať pred dva a pol rokom, pretože ju vnímame ako potenciálne riziko, s ktorým sa musí naša ekonomika vyrovnať. Podnikatelia, ktorí začali svoj biznis v deväťdesiatych rokoch, už majú dnes dôchodkový vek alebo chcú s podnikaním skončiť. Veľakrát sa stane, že nemajú pripravených nasledovníkov. Niektorí z nich, či už deti alebo iní rodinní príslušníci, nemajú vôbec záujem vrátiť sa do firmy, keďže veľa z nich je v regiónoch. Nemusí to byť vždy perspektívna výzva. Na druhej strane proces prenesenia kompetencii a odovzdania vedenia je veľmi náročný. Aj časovo aj vecne. Nie vždy rodina dokáže oddeliť osobné medziľudské vzťahy od pracovných. My sme hlavne chceli o generačnej výmene začať hovoriť, aby si nasledovníci sami začali uvedomovať, že prenos je potrebné urobiť počas niektorých mesiacov až rokov. To sa nám podarilo, téma sa dostala do popredia. Zaviedli sme aj podporný mechanizmus prostredníctvom SBA, ktorý firmám prepláca služby poradcu pri generačnej výmene. Tí im vedia pripraviť napríklad valuáciu firmy, aby dostali triezvy odhad hodnoty svojej spoločnosti, alebo vypracujú strategický plán, aby odovzdanie prebehlo čo najhladšie. Rodinné firmy sú dôležité z ekonomického hľadiska, je ich veľmi veľa a prevažne pôsobia v regiónoch. Majú veľmi významný sociálny vplyv, pretože zamestnávajú kamarátov, rodinu, susedov, a preto chceme aby takéto firmy fungovali ďalej. Keď ich preberie rodina, to je výborné, keď nie, chceme, aby ich prebral niekto iný, aby firmy nezanikli. Na to má slúžiť práve nástroj SBA. Ku dnešnému dňu požiadalo o takéto konzultačné služby 16 firiem. Získajú ich bezplatne a poradcov si môžu vybrať sami.
A tie jednotlivé opatrenia, ktoré sú zahrnuté v balíčku?
Ministerstvo práce má pripraviť zjednodušenie zamestnávania priamych rodinných príslušníkov v rodinných firmám, či už to bude syn alebo otec zakladateľa, k júnu budúceho roka. Uvažuje sa o podobnom štatúte, ako majú dôchodcovia alebo študenti. Teda ak majú inde hradené odvody, nebudú musieť byť hlásení do Sociálnej poisťovne, a dokonca ich mzda do výšky 200 eur bude oslobodená od dane. Je to dôležitý krok, aby napríklad aj po generačnej výmene otec-zakladateľ mohol vo firme naďalej pôsobiť a nemala preto firma zvýšenú byrokraciu. Takisto chceme dosiahnuť pri rokovaní s ministerstvom financií, aby prechod vlastníctva medzi fyzickými osobami bol čo možno najviac oslobodený od dane. Dnes sa to rieši darovaním alebo bezodplatným prevodom a nie je to najšťastnejšie riešenie. Na druhej stráne chápem aj výhrady ministerstva financií, že by to rozbilo komplexnosť daňových podmienok. Je to v procese.
Keď hovoríme o rodinnom podnikaní – o akom množstve firiem v slovenskom podnikateľskom prostredí sa bavíme?
Aktuálne vychádzame zo štatistík, ktoré kedysi robila napríklad Ekonomická univerzita aj niektoré podnikateľské združenia. Odhadované percento rodinných firiem na Slovensku je podobné pomeru v rámci Európskej únie, čiže okolo 70 %. Tu však prichádzame ku komplikácii definície, čo rodinná firma je a čo už nie je. My vychádzame z pracovnej verzie, že rodinná firma je tá, v ktorej sú spoločníkmi aspoň dvaja priami rodinní príslušníci a aspoň jeden z nich je vo vedení firmy alebo dozornej rade. Zároveň musia vlastniť obaja aspoň 51 % spoločnosti. V súčasnosti máme rozbehnutý projekt s Európskou komisiou. Komisia by pre nás mala priamo zistiť, v akom stave sú rodinné firmy na Slovensku, a to z hľadiska ich počtu a aj z pohľadu toho, koľké z nich budú prechádzať generačnou výmenou. Bude sa takisto skúmať aj ich dopad na ekonomiku.
Poďme ešte aj na problematiku daní a odvodov, lebo to je popri administratívnej záťaži a korupcii najviac spomínaná prekážka alebo problém v podnikaní. OECD radí Slovensko medzi krajiny s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením Niektorí by isto privítali naspäť rovnú daň v podobe 19tich percent. Je možné, že sa v najbližšom období niečo zmení?
Pomôžem si argumentáciou ministerstva financií. Áno, daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku patrí k tým vyšším, ale je výrazne vyvážené nižším daňovým zaťažením kapitálu oproti krajinám EÚ. Teda ak sa chceme baviť o tom, že sa má znížiť daňovo-odvodové zaťaženie pri podnikaní, muselo by sa zvýšiť zaťaženie kapitálu, aby nastal balans. Štát musí vybrať určitú sumu peňazí, aby mohol fungovať a plniť funkcie, ktoré si politicky stanovil. Keďže smerujeme k vyrovnanému rozpočtu, možno bude táto téma jednoduchšie komunikovateľná, samozrejme pokiaľ sa bude dariť výraznejšie napĺňať rozpočet. V tomto momente by som si ale netrúfol povedať, o akú sadzbu by išlo, keďže to je agenda ministerstva financií.
Ak nie daňovo-odvodová otázka, čo je teda výzva v najbližšom roku v podnikateľskom prostredí?
V prvom rade budeme chcieť dotiahnuť do konca všetky opatrenia a nástroje, ktoré sme prezentovali v minulých rokoch. Musí dôjsť k plneniu balíčkov a k pokračovaniu opatrení na zlepšenie regulácie. Chceme sa zamerať na to, aby sa vybrané subjekty či už rodinné firmy alebo spoločnosti v priemysle dokázali pretransformovať na Smart Industry. To je veľká zmena, ktorá čaká našu ekonomiku a my chceme zabezpečiť, aby naše firmy boli aj naďalej konkurencieschopné. Čiže v roku 2019 musíme dotiahnuť veci, ktoré máme rozpracované a súčasne sa musíme zamerať na to, ako si predstavujeme víziu podnikateľského prostredia v nasledujúcich štyroch rokoch. Potrebujeme si zadefinovať či budeme postupovať cez balíčky alebo či nám audit legislatívy, ktorý dnes prebieha, ukáže, že by sme sa mali zamerať na niečo iné.
