Zamestnanie dohodára v porovnaní so zamestnancom v roku 2017

Je pre zamestnávateľa výhodnejšie zamestnať zamestnanca alebo dohodára? Aké povinnosti sa vzťahujú na zamestnávateľa v súvislosti s ich zamestnaním?

Kto je zamestnanec

Zamestnancom sa podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) rozumie fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Zamestnancom sa podľa Zákonníka práce rozumie aj fyzická osoba, ktorá je zamestnaná na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Treba však upozorniť, že nie všetky ustanovenia Zákonníka práce sa vzťahujú aj na dohodárov.

Aké sú výhody a nevýhody zamestnania dohodára v porovnaní so zamestnancom v roku 2019 a 2020 nájdete v článku Zamestnanie dohodára v porovnaní so zamestnancom 2019 a 2020

Zamestnanie osoby na pracovnú zmluvu

Zamestnávateľ môže zamestnať fyzickú osobu na:

• pracovnú zmluvu,
• dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Ak sa zamestnávateľ rozhodne zamestnať fyzickú osobu na pracovnú zmluvu, môže ju zamestnať napríklad na pracovný pomer na dobu určitú, neurčitú, na kratší pracovný čas alebo na delené pracovné miesto, domácku prácu, resp. teleprácu. Viac o druhoch pracovných pomeroch sa dozviete v článku Druhy pracovných pomerov a dokumenty súvisiace so vznikom pracovného pomeru.

Pracovný čas zamestnanca pracujúceho na základe pracovnej zmluvy môže byť najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanec pracujúci v dvojzmennej prevádzke môže odpracovať najviac 38 a ¾ hodiny týždenne a v trojzmennej, resp. v nepretržitej prevádzke môže odpracovať maximálne 37 a ½ hodiny za týždeň.

Zamestnanie osoby na dohody vykonávané mimo pracovného pomeru

Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť na plnenie svojich úloh zamestnať aj fyzické osoby na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Na rozdiel od pracovného pomeru sa dohody môžu uzatvárať iba na dobu určitú, a to maximálne na 12 mesiacov. Po uplynutí tejto doby sa dohoda skončí, resp. zamestnávateľ musí s dohodárom uzatvoriť novú dohodu. Dohody musia byť uzatvorené písomne, inak sa považujú za neplatné. Pracovný čas zamestnanca pracujúceho na dohodu nesmie presiahnuť 12 hodín v priebehu 24 hodín, v prípade mladistvého je tento čas 8 hodín. Rozlišujeme tri druhy dohôd:

• dohoda o vykonaní práce,
• dohoda o pracovnej činnosti,
• dohoda o brigádnickej práci študentov.

Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára len na prácu, ktorá v kalendárnom roku nepresiahne viac ako 350 hodín. Ak fyzická osoba uzatvorí so zamestnávateľom tento druh dohody, zamestnávateľ zaňho platí odvody v závislosti od toho, či je osobe vyplácaný pravidelný alebo nepravidelný príjem. Podľa Zákonníka práce je odmena za vykonanie pracovnej úlohy splatná po dokončení a odovzdaní práce, avšak zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Do rozsahu 350 hodín práce sa započíta aj práca, ktorú vykonáva zamestnanec pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.

Príklad na odpracované hodiny pri dohode o vykonaní práce: Lucia má u jedného zamestnávateľa uzatvorené dve dohody o vykonaní práce. Znamená to, že spolu za obe dohody nesmie ročne odpracovať viac ako 350 hodín za rok. V prípade, ak by mala Lucia uzatvorené dve dohody o vykonaní práce u dvoch rôznych zamestnávateľov, mohla by odpracovať u jedného aj u druhého 350 hodín za rok, teda spolu 700 hodín ročne.

Pri práci na dohodu o pracovnej činnosti nesmie fyzická osoba odpracovať viac ako 10 hodín týždenne (nie v priemere ako je to u dohody o brigádnickej práci študentov). Ak fyzická osoba uzatvorí so zamestnávateľom tento druh dohody, zamestnávateľ za ňu platí odvody v rovnakej výške ako pri zamestnaní na trvalý pracovný pomer.

Dohodu o brigádnickej práci študentov môže uzatvoriť zamestnávateľ len s fyzickou osobou, ktorá je žiakom strednej školy alebo študentom vysokej školy a zároveň nedovŕšila 26 rokov (dohodu môže vykonávať do konca kalendárneho roka, v ktorom dosiahol tento vek). Počet odpracovaných hodín študenta nesmie presiahnuť v priemere 20 hodín za týždeň, t. j. 80 hodín za mesiac. Z uvedeného vyplýva, že študent môže v jednom mesiaci odrobiť aj viac ako 80 hodín, avšak v prieme za celú dobu brigády tento čas nesmie prekročiť uvedenú hranicu. Povinnosťou študenta je odovzdať zamestnávateľovi potvrdenie o návšteve školy. Viac o dohode o brigádnickej práci študentov sa dočítate v článku Letné brigády študentov – dane a odvody v roku 2017.

Jednou z hlavných nevýhod dohôd je obmedzenie počtu odpracovaných hodín. Ďalšou nevýhodou je, že dohodárovi nemožno nariadiť, resp. ani s ním dohodnúť prácu nadčas alebo pracovnú pohotovosť.

Príklad na porovnanie odpracovaných hodín zamestnanca a dohodárov: Máme štyroch zamestnancov, z toho sú traja zamestnaní na dohodu (každý má uzatvorený iný typ dohody) a štvrtý je zamestnaný na pracovný pomer na dobu neurčitú s pracovným časom 8 hodín denne. Zamestnanec zamestnaný na dohodu o vykonaní práce môže ročne odpracovať 350 hodín. Zamestnanec zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti môže odpracovať 10 hodín za týždeň, teda v roku 2017 ide o 520 hodín (52 týždňov x 10 hodín). Študent pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov môže za týždeň odpracovať v priemere 20 hodín, čo predstavuje 1 040 hodín za rok (52 týždňov x 20 hodín). Zamestnanec pracujúci na pracovný pomer na dobu neurčitú má v roku 2017 fond pracovného času 1 976 hodín, avšak čerpá si dovolenku 4 týždne, ktorá pri prepočte na hodiny predstavuje 160 hodín (4 týždne x 8 hodín x 5 dní). Celkový čas, ktorý môže zamestnanec za rok odpracovať je 1 816 hodín. Z porovnania vyplýva, že všetky typy dohôd sú z hľadiska odpracovaných hodín viditeľne znevýhodnené oproti pracovnému pomeru. Ďalšiu nevýhodu pre dohodára môže predstavovať nižší príjem vzťahujúci sa k menšiemu počtu odpracovaných hodín. Ak by bol zamestnaný na pracovný pomer, mohol by odpracovať vyšší počet hodín, a teda mohol dostať vyššiu mzdu.

Odvody zamestnanca do Sociálnej a zdravotnej poisťovne v roku 2017

V nasledujúcej tabuľke uvádzame odvody bežného zamestnanca zamestnaného na trvalý pracovný pomer.

* Ak je zamestnanec ťažko zdravotne postihnutý, sadzba zdravotného poistenia sa zníži na polovicu, zamestnávateľ bude platiť 5,00 % a zamestnanec 2,00 %.

Ďalšou z výhod, ktoré môže predstavovať zamestnanie zamestnanca oproti dohodárovi je uplatnenie si odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie. Tento druh odpočítateľnej položky si môžu uplatniť zamestnanci vykonávajúci zárobkovú činnosť v pracovnom, služobnom alebo štátnozamestnaneckom pomere ak ich príjem je nižší ako 570 €. Maximálna výška odpočítateľnej položky je 380 €. Výšku odpočítateľnej položky vypočítame podľa vzorca:

Odpočítateľná položka = [380 - ((príjem zo zárobkovej činnosti - 380)*2) / počet dní mesiaca] * počet odpracovaných dní

Odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie si dohodári uplatniť nemôžu.

Viac o odvodoch zamestnanca sa dozviete v článku Odvody zamestnanca a zamestnávateľa od 1.1.2017.

Odvody dohodárov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne v roku 2017

Odvody dohodárov sa menia v závislosti od toho, či ide napríklad o poberateľa starobného, výsluhového, invalidného dôchodku alebo o predčasného starobného dôchodcu. V nasledujúcej tabuľke uvádzame odvody bežných dohodárov (t. j. nie sú poberatelia žiadneho typu dôchodku).

* Ak je dohodár ťažko zdravotne postihnutý, sadzba zdravotného poistenia sa zníži na polovicu, zamestnávateľ bude platiť 5,00 % a zamestnanec 2,00 %.

** V prípade, ak by si študent uplatnil odvodovú výnimku, zamestnávateľ by platil odvody iba na úrazové a garančné poistenie. Dohodár by žiadne odvody neplatil.

Viac o odvodoch dohodárov sa dozviete v článku Odvody dohodárov v roku 2017.

Z hľadiska platenia odvodov do Sociálnej a zdravotnej poistenie možno tvrdiť, že zamestnanie zamestnanca v porovnaní s dohodárom je pre zamestnávateľa vo väčšine prípadov rovnako nákladné. Výnimku tvoria študenti zamestnaní na dohodu o brigádnickej práci študentov, ktorí neplatia zdravotné poistenie a určité druhy sociálneho poistenia. Nižšie odvody platia aj poberatelia rôznych typov dôchodkov. Pri dohodách o pracovnej činnosti a vykonaní práce platia nižšie odvody dohodári poberajúci nepravidelný príjem.

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa súvisiace so zamestnaním zamestnanca v roku 2017

Podľa Zákonníka práce má zamestnávateľ povinnosť poskytovať svojim zamestnancom príspevok na stravovanie vo výške minimálne 55 % z ceny jedla. Túto povinnosť má iba voči zamestnancom, ktorí odpracovali v pracovný deň minimálne 4 hodiny. Zamestnávateľ musí zamestnancovi zabezpečiť stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, resp. v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok. Zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť príspevok na stravovanie dohodárovi.

Medzi ďalšie výhody zamestnanca oproti dohodárovi môžeme zaradiť nárok na dovolenku alebo náhradu mzdy pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré ďalej upravuje Zákonník práce. Na náhradu mzdy pri dočasnej práceneschopnosti majú nárok iba tí dohodári, ktorým zamestnávateľ platí odvody na nemocenské poistenie. Dohodári zo zákona nemajú nárok na čerpanie dovolenky.

Zamestnanie dohodára v porovnaní so zamestnancom v roku 2017