Povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri zamestnaní zamestnanca

Zamestnaním zamestnanca vznikajú zamestnávateľovi mnohé povinnosti týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). V článku nájdete prehľad tých, ktoré sa týkajú takmer každého zamestnávateľa.

Základné predpisy upravujúce oblasť ochrany zdravia pri práci u každého zamestnávateľa

Zamestnávanie zamestnancov znamená pre podnikateľa množstvo povinností. Okrem iných má zamestnávateľ veľa povinností súvisiacich so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnanca. Povinnosť zaisťovať bezpečnosti a ochranu zdravia zamestnanca pri práci zamestnávateľovi vyplýva zo samotného zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Podrobnosti pre splnenie tejto povinnosti však upravujú ďalšie rozsiahle predpisy. Sú nimi predovšetkým zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o BOZP“), zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia“) a zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o ochrane pred požiarmi“).

S týmito predpismi ešte súvisí množstvo podzákonných predpisov (opatrení a vyhlášok), ktoré ešte podrobnejšie upravujú povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci. V našom článku sa budeme venovať základným povinnostiam zamestnávateľa, na ktoré by mal myslieť pri zamestnaní zamestnanca. Budeme sa pritom venovať povinnostiam, ktoré sa týkajú takmer každého zamestnanca bez ohľadu na to, akú činnosť vykonáva (špecifickým zamestnaniam sa venovať nebudeme).

Lekárska preventívna prehliadka zamestnanca – na koho sa vzťahuje

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe lekárskych preventívnych prehliadok vyplýva z § 30 ods. 1 písm. c) zákona a ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Na druhej strane povinnosť zamestnanca podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci ustanovuje § 12 ods. 2 písm. i) zákona o BOZP. Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu na základe lekárskej preventívnej prehliadky u každého zamestnanca.

Lekársku preventívnu prehliadku musí zamestnávateľ zabezpečiť u zamestnanca:

  • ktorý vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie (rizikové práce),
  • pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku,
  • ktorého zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis,
  • ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, ak túto prácu nevykonával viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov.
Prečítajte si tiež

Zamestnancov, pre ktorých musí zamestnávateľ zabezpečiť lekársku preventívnu prehliadku, je v praxi pomerne veľa. Pokiaľ ide o zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce, z celkového počtu zamestnancov, pre ktorých je lekárska preventívna prehliadka povinná, tvoria len malé percento. Najväčšiu časť zamestnancov, pre ktorých je zamestnávateľ povinný zabezpečiť lekársku preventívnu prehliadku, tvoria tí zamestnanci, u ktorých zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný predpis. Napríklad zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov vyžaduje zdravotnú spôsobilosť pre zamestnancov pracujúcich v noci, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami v znení neskorších predpisov pre zamestnancov manipulujúcich s bremenami, zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov pre vodičov kamiónov, autobusov a taxíkov, zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v znení neskorších predpisov pre učiteľov.

Prehliadku musí mať zamestnanec, ktorý pracuje s počítačom, s bremenami, v noci a iný.

Osobitnou a veľmi početnou skupinou zamestnancov, ktorým musí zamestnávateľ zabezpečiť lekársku preventívnu prehliadku, sú zamestnanci používajúci zariadenie so zobrazovacou jednotkou (najčastejšie displej notebooku alebo monitor počítača) ako významnú časť svojej práce. Vyplýva to z nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami v znení neskorších predpisov. V praxi ide o všetkých zamestnancov vykonávajúcich významnú časť svojej práce na počítači, teda veľká časť zamestnancov, ktorí nevykonávajú manuálnu prácu.

Kedy musí zamestnanec absolvovať lekársku preventívnu prehliadku

Pokiaľ ide o skupinu zamestnancov, pre ktorých je zamestnávateľ povinný zabezpečiť lekársku preventívnu prehliadku podľa osobitného predpisu, tak termín, kedy má byť táto lekárska preventívna prehliadka vykonaná, upravuje konkrétny osobitný predpis. Vo všeobecnosti je možné povedať, že vo väčšine prípadov je potrebné, aby lekárska preventívna prehliadka bola vykonaná u zamestnanca pred tým, než začne vykonávať prácu, na ktorú sa posúdenie zdravotnej spôsobilosti vyžaduje.

Lekársku prehliadku musí mať zamestnanec ešte pred začatím práce.

Napríklad v prípade nočnej práce je to pred zaradením zamestnanca na nočnú prácu a potom najmenej raz ročne, v prípade práce s bremenami je to pred začatím ručnej manipulácie s bremenami, v prípade práce s počítačom je to pred zaradením na prácu so zobrazovacou jednotkou. Náklady lekárskej preventívnej prehliadky v každom prípade uhrádza zamestnávateľ.

Článok pokračuje pod reklamou

Školenie zamestnanca v oblasti BOZP (bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci)

Povinnosťou každého zamestnávateľa je vykonávať opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Zamestnávateľ si musí plniť povinnosti v oblasti zaisťovania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre všetkých zamestnancov, aj keď vykonávajú prácu, pri ktorej je riziko ohrozenia zdravia minimálne. Táto povinnosť sa týka aj zamestnancov pracujúcich na základe pracovného pomeru a aj zamestnancov pracujúcich na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Základnou povinnosťou zamestnávateľa pri zamestnaní zamestnanca je vykonať pre neho školenie zamerané na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Zamestnávateľ je povinný vykonať pre zamestnanca školenie BOZP pri jeho prijatí do zamestnania a potom minimálne raz za dva roky.

Školenie BOZP je potrebné vykonať pri prijatí zamestnanca a raz za dva roky.

Požiadavkou zákona o BOZP je, aby sa toto školenie nielen vykonalo, ale musia sa v súvislosti s ním aj overiť vedomosti zamestnanca. V praxi je tak potrebné, aby zamestnávateľ po vykonaní školenia overil vedomosti zamestnancov napríklad písomným testom. Okrem toho musí vedieť zamestnávateľ preukázať, že zamestnancovi zabezpečil školenie zamerané na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, takže je potrebné, aby napríklad zamestnanec absolvovanie tohto školenia zamestnávateľovi podpísal. Zamestnávateľ môže školenie BOZP vykonať pre svojich zamestnancov aj sám, bez potreby mať na to nejakú odbornú spôsobilosť a bez toho, aby si túto službu musel objednávať od externej firmy.

Zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby (PZS) pre zamestnanca

Pracovná zdravotná služba je upravená v zákone o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Každý zamestnávateľ musí pracovnú zdravotnú službu zabezpečovať pre každého svojho zamestnanca. Pracovná zdravotná služba poskytuje zamestnávateľovi odborné a poradenské služby v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci výkonom zdravotného dohľadu nad pracovnými podmienkami a posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu.

Pracovnú zdravotnú službu musí mať zriadenú každý zamestnávateľ.

Zamestnávateľ môže pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov zabezpečovať vlastnými zamestnancami alebo dodávateľských spôsobom s firmou, ktorá ma na to oprávnenie. Na vlastných zamestnancov, ktorí budú vykonávať pre zamestnávateľa pracovnú zdravotnú službu, sú kladené určité odborné požiadavky – musí to byť lekár, verejný zdravotník alebo bezpečnostný technik.

Podrobnejšie sa o pracovnej zdravotnej službe môžete dočítať v našej samostatnej sekcii Pracovná zdravotná služba.

Zabezpečenie bezpečnostnotechnickej služby pre zamestnanca

Jednou z povinností, o ktorej veľa zamestnávateľov nevie, je povinnosť zabezpečiť pre všetkých zamestnancov bezpečnostnotechnickú službu, ktorá je upravená v zákone o BOZP. Bezpečnostnotechnická služba je povinnosť každého zamestnávateľa. Jej úlohou je poskytovať zamestnávateľovi poradenské služby pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä z hľadiska primeranosti pracovných priestorov, pracovných postupov, pracovných prostriedkov, pracovného prostredia a podobne. Aj bezpečnostnotechnickú službu môže zamestnávateľ pre zamestnancov zabezpečovať vlastnými zamestnancami alebo externe.

Zamestnávateľ musí pre zamestnanca zabezpečovať aj bezpečnostnotechnickú službu.

Bezpečnostnotechnickú službu musí vykonávať len bezpečnostný technik alebo autorizovaný bezpečnostný technik. U malých podnikateľov nezaoberajúcich sa rizikovými činnosťami ju môže vykonávať zamestnávateľ aj bez toho, aby takýmto technikom bol, ak predtým absolvuje krátky vzdelávací kurz.

Podrobnejšie sa o bezpečnostnotechnickej službe môžete dočítať v článku Povinná bezpečnostnotechnická služba v rámci BOZP.

Oboznámenie zamestnanca s ochranou pred požiarmi

Posledná zo základných povinností súvisiacich s ochranou zdravia zamestnancov pri práci súvisí s ochranou pred požiarmi a je upravená v zákone o ochrane pred požiarmi. Zákon o ochrane pred požiarmi v § 4 ukladá podnikateľom veľmi veľa náročných povinností, ktoré si však najmenší podnikatelia plniť nemusia. Jedna povinnosť však priamo súvisí aj so zamestnávaním zamestnancov a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov bez výnimky. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať školenie a overovanie vedomostí o ochrane pred požiarmi zamestnancov. Školenie zamestnancov o ochrane pred požiarmi môže vykonávať len odborne spôsobilá osoba, ktorou je technik požiarnej ochrany.

Prečítajte si tiež

Podrobnosti o školení zamestnancov o ochrane pred požiarmi upravuje vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľ je povinný pre novoprijatých zamestnancov vykonať školenie o ochrane pred požiarmi po ich zaradení na pracovisko pred začatím práce a potom minimálne raz za 24 mesiacov . Dokumentáciu o školení zamestnancov o ochrane pred požiarmi tvorí záznam o vykonanom školení obsahujúci dátum vykonania, obsah a rozsah školenia, mená, priezviská a podpisy školených osôb a meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá školenie o ochrane pred požiarmi vykonala.

Aké pokyny dodržiavať pri práci s elektrickým prúdom a aké povinnosti má zamestnávateľ nájdete v článku Bezpečnosť pri práci s elektrickými zariadeniami – spotrebičmi.

TIP: Problematika BOZP je komplexná téma, ktorú je v mnohých prípadoch najefektívnejšie zabezpečiť dodávateľským spôsobom. Vyžiadajte si nezáväznú cenovú ponuku na zabezpečenie BOZP a požiarnej ochrany od overeného poskytovateľa BOZP.


BOZP a PO - rýchlo a bez starostí, kontaktuje nás

Vyžiadajte si nezáväznú cenovú ponuku od overeného poskytovateľa BOZP a PO.

Kliknutím na tlačidlo ODOSLAŤ súhlasíte so spracovaním Vami zadaných údajov za účelom zodpovedania otázky či podnetu adresátom správy, ktorým je spoločnosť ENDORF s.r.o., IČO: 50403184. Bližšie informácie o spracovaní a ochrane osobných údajov nájdete v zásadách ochrany osobných údajov.


Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Norbert Seneši
Norbert Seneši

Absolvent odboru Účtovníctvo a audítorstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave a odborník na témy z oblasti účtovníctva, daní a podnikateľského prostredia a je externý spolupracovník v spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o.


Otváracie hodiny Kaufland, Lidl, Billa a ďalšie od 21.12. - 27.12.2024

Prehľad otváracích hodín počas Vianoc v obchodných reťazcoch Kaufland, Lidl, Tesco, Billa či COOP Jednota, špecializovaných obchodoch ako Alza či Ikea, ale aj lekárňach a bankách.

Výluka ako alternatíva štrajku zo strany zamestnávateľa

Kedy a ako môže firma zastaviť prácu, čo to znamená z hľadiska mzdových nákladov a aké sú oznamovacie povinnosti zamestnávateľa, ktorý sa pre výluku rozhodne?

Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce od 1. 1. 2025

Sezónne práce je možné vykonávať aj na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá však má určité špecifiká. Aké obmedzenia a iné podmienky Zákonník práce vyžaduje?

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa od 1. 1. 2025

Zákonník práce upravuje rôzne benefity, medzi nimi aj príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Poskytovania tohto príspevku sa však od 1. 1. 2025 dotkne podstatná zmena.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky