Zmiernenie následkov ukončenia pracovného pomeru môže priniesť odstupné, ktoré sa spája nielen s výpoveďou. Ako dlho trvá výpovedná doba a aké odstupné platí v roku 2021 a 2022?
Výpovedná doba v roku 2021 a 2022
Ukončenie pracovného pomeru možno realizovať rôznymi spôsobmi. Avšak spravidla len pokiaľ ide o výpoveď z pracovného pomeru, v čase do skutočného skončenia zamestnaneckého vzťahu plynie tzv. výpovedná doba. Dĺžka trvania výpovednej doby nie je v Zákonníku práce upravená jednotne, spravidla ju tak možno definovať od jedného do troch mesiacov v závislosti od trvania pracovného pomeru a dôvodov, pre ktoré bola zamestnancovi daná výpoveď.
Najkratšia výpovedná doba, t. j. mesačná, náleží tomu zamestnancovi, ktorý buď dostal výpoveď, a to z akéhokoľvek dôvodu, alebo ju sám dal, avšak len v tom prípade, že u zamestnávateľa odpracoval menej ako 1 rok. Prekročením hranice jedného roka trvania pracovného pomeru sa dĺžka výpovednej doby v uvedenom prípade predlžuje na dva mesiace. Osobitne zákon upravuje situáciu, keď zamestnanec dostal výpoveď z dôvodu, že sa zamestnávateľ ruší alebo premiestňuje, zamestnanec sa stal nadbytočným alebo stratil podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, vtedy bude jeho výpovedná doba trvať:
- 2 mesiace, ak jeho pracovný pomer trval ku dňu doručenia výpovede najmenej 1 rok, ale menej ako 5 rokov,
- 3 mesiace, ak jeho pracovný pomer trval ku dňu doručenia výpovede najmenej 5 rokov.
Sumarizácia:
| Výpovedná doba najmenej 1 mesiac |
Výpovedná doba najmenej 2 mesiace |
Výpovedná doba najmenej 3 mesiace |
|
|---|---|---|---|
| ak dal výpoveď zamestnanec, ktorý odpracoval menej ako 1 rok |
ak dal výpoveď zamestnanec, ktorý odpracoval najmenej 1 rok, t. j. 1 a viac rokov |
ak výpoveď zamestnanec dostal z dôvodu, že sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje, zamestnanec sa stal nadbytočným, alebo stratil spôsobilosť vykonávať prácu a súčasne u zamestnávateľa odpracoval najmenej 5 rokov |
|
| ak výpoveď dostal zamestnanec, ktorý odpracoval menej ako 1 rok |
ak dostal výpoveď z iného zákonného dôvodu, než je uvedené nižšie, ten zamestnanec, ktorý odpracoval najmenej 1 rok |
||
| ak výpoveď zamestnanec dostal z dôvodu, že sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje, zamestnanec sa stal nadbytočným, alebo stratil spôsobilosť vykonávať prácu a súčasne u zamestnávateľa odpracoval najmenej 1 rok, ale menej ako 5 rokov |
|||
Viac podrobností o tom, ako vypovedať pracovný pomer a o trvaní výpovednej doby nájdete v článku Výpoveď z pracovného pomeru – ako postupovať?
Počas výpovednej doby je zamestnanec povinný chodiť riadne do práce a plniť si všetky povinnosti vyplývajúce mu z pracovného pomeru, za čo mu patrí dohodnutá mzda v zmysle pracovnej zmluvy. V niektorých osobitných prípadoch má však zamestnanec nárok aj na ďalšie finančné plnenie, ktoré súvisí s výpovedným dôvodom a dĺžkou jeho pracovného pomeru. Odstupné.
Vznik nároku na odstupné pri výpovedi z pracovného pomeru v roku 2021 a 2022
Nárok na odstupné vzniká v prípade, ak so zamestnancom ukončí pracovný pomer práve zamestnávateľ. Nemôže však ísť o akékoľvek skončenie pracovného pomeru. Vznik nároku na odstupné, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu a z toho dôvodu mu bola daná výpoveď, by bolo možné označiť za absurditu. Zákonník práce preto počíta s odstupným v tých prípadoch, v ktorých zamestnanec za podanie výpovede v podstate subjektívne nemôže. Nárok na odstupné mu vznikne vtedy, ak sa zamestnávateľ ruší alebo premiestňuje, pričom zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce (napríklad ak by sa spoločnosť sťahovala z Trnavy do Michaloviec a pod.). Ďalším výpovedným dôvodom, pri ktorom je nárok na odstupné, je aj tá skutočnosť, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo pokiaľ sa zamestnanec stal nadbytočným.
Výška odstupného pri výpovedi z pracovného pomeru v roku 2021 a 2022
Výška nároku na odstupné sa odvíja od priemernej mesačnej mzdy zamestnanca a súčasne od dĺžky trvania pracovného pomeru, a to nasledovne:
- ak pracovný pomer trval najmenej 2 roky, ale menej ako 5 rokov, vzniká nárok na odstupné vo výške priemernej mesačnej mzdy zamestnanca,
- ak pracovný pomer trval najmenej 5 rokov, ale menej ako 10 rokov, vzniká nárok na odstupné vo výške dvojnásobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca,
- ak pracovný pomer trval najmenej 10 rokov, ale menej ako 20 rokov, vzniká nárok na odstupné vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca,
- ak pracovný pomer trval najmenej 20 rokov, vzniká nárok na odstupné vo výške štvornásobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca.
Výška odstupného pri ukončení pracovného pomeru dohodou v roku 2021 a 2022
Nárok na odstupné vzniká nielen v tom prípade, pokiaľ zo zákonom menovaných dôvodov dostane zamestnanec výpoveď. Zamestnanec i zamestnávateľ sa na skončení pracovného pomeru môžu i dohodnúť, zamestnanec ale nárok na odstupné nestratí. Zmení sa však jeho výška.
Aj pri ukončení pracovného pomeru dohodou platí, že nárok na odstupné vznikne len v prípade, ak ku skončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu, že sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec so zmenou miesta výkonu práce nesúhlasí, ak sa stal zamestnanec nadbytočným alebo ak stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
Aj pri pracovnom pomere kratšom ako 2 roky môže vzniknúť nárok na odstupné.
Určité špecifikum predstavuje situácia, keď sa z pôvodného zamestnávateľa alebo jeho časti prevádza hospodárska jednotka, úloha alebo určitá činnosť na druhého, tzv. preberajúceho zamestnávateľa. Taký prevod môže pre zamestnanca znamenať zmenu práv a povinností mu vyplývajúcich z pracovného pomeru. Pokiaľ by daná zmena mala charakter zásadnej, zamestnanec s ňou nemusí súhlasiť. Nesúhlas zamestnanca sa bude vykladať ako ukončenie pracovného pomeru dohodou z dôvodu, že sa zamestnanec stal nadbytočným, a to ku dňu prevodu práv a povinností na preberajúceho zamestnávateľa. Z uvedeného tak vyplýva, že i v danom prípade bude mať zamestnanec nárok na odstupné.
Výška odstupného sa aj v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou odvíja od trvania pracovného pomeru zamestnanca a výšky jeho priemernej mesačnej mzdy, a to nasledovne:
- ak pracovný pomer trval menej ako 2 roky, vzniká nárok na odstupné vo výške priemernej mesačnej mzdy,
- ak pracovný pomer trval najmenej 2 roky, ale menej ako 5 rokov, vzniká nárok na odstupné vo výške dvojnásobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca,
- ak pracovný pomer trval najmenej 5 rokov, ale menej ako 10 rokov, vzniká nárok na odstupné vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca,
- ak pracovný pomer trval najmenej 10 rokov, ale menej ako 20 rokov, vzniká nárok na odstupné vo výške štvornásobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca,
- ak pracovný pomer trval najmenej 20 rokov, vzniká nárok na odstupné vo výške päťnásobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca.
Ak si porovnáme výšku odstupného v prípade, pokiaľ je daná zamestnancovi výpoveď a v prípade, ak sa so zamestnávateľom na skončení pracovného pomeru dohodne je zjavné, že dohoda o ukončení pracovného pomeru prináša možnosť vzniku nároku na odstupné aj pre krátko trvajúce pracovné pomery, t. j. menej ako dva roky a celkové odstupné je vyššie. Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade dohody o ukončení pracovného pomeru nebude plynúť výpovedná doba a pracovný pomer teda skončí skôr.
Odstupné v prípade pracovného úrazu v roku 2021 a 2022
Osobitnú kategóriu odstupného Zákonník práce upravuje pre prípad, že so zamestnancom bude ukončený pracovný pomer z dôvodu, že tento nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Uvedený výpovedný dôvod si však nemôže zaviniť zamestnanec sám, napríklad pod vplyvom alkoholu či nedodržaním predpisov o BOZP, s ktorými bol riadne oboznámený.
Pri danom dôvode ukončenia pracovného pomeru bez ohľadu na to, či pôjde o výpoveď alebo uzatvorenie dohody, zamestnancovi vznikne nárok na odstupné vo výške najmenej desaťnásobku priemernej mesačnej mzdy.
Špecifiká nároku na odstupné v roku 2021 a 2022
Jednou zo základných otázok vzniku nároku na odstupné a jeho výšky je otázka počítania dĺžky trvania pracovného pomeru, keďže výška odstupného sa odvíja práve od toho, ako dlho pracovný pomer trval. Pre počítanie výšky odstupného je smerodajné trvanie pracovného pomeru do momentu, kedy došlo k doručeniu výpovede alebo uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.
Kedy nárok na odstupné nevznikne?
Spravidla možno konštatovať, že ak sa zamestnávateľ ruší, zamestnancovi vznikne nárok na odstupné, ak odpracoval určité časové obdobie. Pod pojmom „ruší“ si je potrebné predstaviť jeho zánik bez právneho nástupcu. Akonáhle by totiž prešli práva a povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca na iného zamestnávateľa (nástupcu), neboli by splnené podmienky poskytnutia odstupného a nárok by mu nevznikol.
Rovnaká situácia by nastala aj v prípade, ak by zamestnanec po skončení pracovného pomeru opäť nastúpil či už k tomu istému zamestnávateľovi, alebo k jeho právnemu nástupcovi. Ak by tak urobil bezprostredne po pôvodnom zániku pracovného pomeru, jeho nárok na odstupné by mu zanikol a odstupné, resp. jeho pomernú časť, ktorá mu už bola vyplatená, by musel vrátiť.
Je potrebné si ale uvedomiť, že Zákonník práce poskytuje zamestnávateľom určitú voľnosť v platení odstupného v tom zmysle, že zákonom dané limity sú len spodnou hranicou umožňujúcou zamestnávateľom poskytnúť odstupné aj za iných okolností, než upravuje zákon, resp. aj za situácie, že zamestnanec opäť nastúpi k tomu istému zamestnávateľovi alebo jeho nástupcovi. Potom zostane na rozhodnutí zamestnávateľa, resp. na dohode so zamestnancom, či dôjde k vráteniu pomernej časti už vyplateného odstupného alebo nie. Zamestnávateľ sa tak môže aj nad rámec Zákonníka práce rozhodnúť, že zamestnancovi poskytne odstupné, teda aj vtedy, pokiaľ by podmienky podľa Zákonníka práce neboli splnené.
