Aké okolnosti patria medzi prekážky v práci? Kedy musí zamestnanec dostať platené voľno a v akej výške? Praktické informácie a prehľadné tabuľky.
Hlavnou povinnosťou zamestnanca, ktorá mu vyplýva z pracovnoprávneho vzťahu, je osobný výkon práce pre zamestnávateľa. V pracovnom i osobnom živote sa však môžu vyskytnúť okolnosti, ktoré môžu spôsobiť dočasné znemožnenie takéhoto výkonu práce, t. j. jeho prerušenie. Zákonník práce na tieto okolnosti pamätá a označuje ich ako prekážky v práci, ktoré môžu vzniknúť nielen na strane zamestnanca, ale i na strane zamestnávateľa.
Prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce)
Povinnosťou zamestnávateľa je prideľovať zamestnancovi prácu v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy. Ak zamestnávateľ nemôže voči zamestnancovi plniť túto povinnosť z objektívnych dôvodov, ide o okolnosti, ktoré mu znemožňujú prideľovať prácu, tzv. prekážky v práci na strane zamestnávateľa.
Prestoj a vážne prevádzkové dôvody
V praxi treba ako prekážky na strane zamestnávateľa rozlišovať vážne prevádzkové dôvody a prestoj. Vážne prevádzkové dôvody nie sú na rozdiel od prestoja v Zákonníku práce vymedzené.
Pokiaľ zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode so zamestnávateľom preradený na inú prácu, vzniká mu nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov (spravidla ide o príčiny, ktorých vznik a čas trvania možno reálne predpokladať) a zamestnávateľ ich vymedzí v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov, pôjde o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej bude patriť zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou, najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Túto dohodu nemôže zamestnávateľ nahradiť svojím jednostranným rozhodnutím.
Nepriaznivé poveternostné vplyvy
V prípade, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy (napr. vonkajší stavebný pracovník pre silný nárazový vietor), zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.
Iné prekážky na strane zamestnávateľa
Ak by zamestnanec nemohol vykonávať prácu v dôsledku iných prekážok na strane zamestnávateľa (než sú uvedené vyššie), zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Takouto inou prekážkou môžu byť napríklad plánované opravy dielní, úprava pracovného prostredia a pod.
Tak je to napríklad v prípade pandémie COVID-19. Ak zamestnávateľ musí na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva uzavrieť počas doby trvania núdzového stavu svoju prevádzku (napr. predajňu s oblečením, reštauráciu či bar) a nemá možnosť prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, môže ísť o prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 Zákonníka práce. Počas trvania takejto prekážky patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Prehľad prekážok v práci na strane zamestnávateľa s nárokom na náhradu mzdy
| Druh prekážky v práci na strane zamestnávateľa | Ustanovenie Zákonníka práce, podľa ktorého sa prekážka posudzuje | Rozsah poskytnutého pracovného voľna zamestnancovi | Nárok zamestnanca na náhradu mzdy |
|---|---|---|---|
| Prestoj (napr. porucha na strojovom zariadení, chybné pracovné podklady alebo iné podobné prevádzkové príčiny) |
§ 142 ods. 1 | na nevyhnutne potrebný pracovný čas | v rozsahu 100 % jeho priemerného zárobku |
| Nepriaznivé poveternostné vplyvy | § 142 ods. 2 | na nevyhnutne potrebný pracovný čas | v rozsahu 50 % jeho priemerného zárobku |
| Iné prekážky v práci | § 142 ods. 3 | na nevyhnutne potrebný pracovný čas | v rozsahu 100 % jeho priemerného zárobku |
| Vážne prevádzkové dôvody vymedzené v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov | § 142 ods. 4 | na nevyhnutne potrebný pracovný čas | v sume určenej dohodou, najmenej v rozsahu 60 % jeho priemerného zárobku |
Prekážky na strane zamestnanca (§ 141 Zákonníka práce)
Podľa Zákonníka práce možno rozlišovať tieto druhy prekážok v práci na strane zamestnanca:
- prekážky z dôvodu všeobecného záujmu (§ 136 a nasl. Zákonníka práce),
- prekážky z dôvodu plnenia brannej povinnosti a z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl (§ 139 Zákonníka práce),
- prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie (§ 140 Zákonníka práce),
- dôležité osobné prekážky v práci (§ 141 Zákonníka práce).
V tomto článku ďalej bližšie rozvedieme len poslednú kategóriu – dôležité prekážky v práci na strane zamestnanca. O prvých troch si detailnejšie prečítajte v článku Kedy má zamestnanec nárok na (platené) voľno – prekážky v práci na strane zamestnanca.
Dôležité osobné prekážky v práci
Ako je už z názvu zrejmé, do tejto kategórie prekážok patria predovšetkým udalosti osobného charakteru, ktoré sa počas života vyskytnú u každého zamestnanca. Konkrétne sem Zákonník práce zaraďuje viaceré osobné prekážky, ktoré možno rozdeliť do týchto skupín:
- Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých je zamestnanec hmotne zabezpečený z prostriedkov nemocenského poistenia;
- Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy (platené voľno);
- Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy (neplatené voľno).
Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých je zamestnanec hmotne zabezpečený z prostriedkov nemocenského poistenia
Medzi ne patrí najmä dočasná práceneschopnosť pre chorobu alebo úraz, materská alebo rodičovská dovolenka, karanténa, ošetrovanie chorého člena rodiny (OČR), starostlivosť o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v škole.
V takýchto prípadoch zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale poskytuje sa mu peňažná dávka z prostriedkov nemocenského poistenia, tzn., že zamestnanec je hmotne zabezpečený príslušnou dávkou (napr. počas práceneschopnosti má nemocenskú dávku, počas materskej dovolenky má materskú dávku).
Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy (platené voľno).
V prvom rade sem patrí vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení. Zamestnancovi za týmto účelom patrí pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, za podmienky, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Pri ďalšom pracovnom voľne (t. j. nad rámec sedem dní) už zamestnávateľ nemusí zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy, čiže zamestnanec bude mať neplatené voľno. Osobitne sa posudzujú tehotné zamestnankyne, ktoré majú nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na preventívne lekárske prehliadky spojené s tehotenstvom (bez obmedzenia počtu dní). Tehotnou zamestnankyňou na tento účel je však len zamestnankyňa, ktorá písomne informovala zamestnávateľa o svojom stave a predložila mu lekárske potvrdenie o tehotenstve.
Ďalej sa medzi uvedené prekážky v práci zaraďuje sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia (napr. dieťaťa, manžela), a to pri náhlom ochorení alebo úraze, na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie či liečenie. Vtedy musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi (len jednému z rodinných príslušníkov) pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a nebolo možné ho vykonať mimo pracovného času. Pri sprevádzaní zdravotne postihnutého dieťaťa sa poskytuje zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 10 dní v kalendárnom roku.
Dôležitou osobnou prekážkou v práci, pri ktorej je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi platené voľno je narodenie dieťaťa. Pri tejto príležitosti zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky do zdravotníckeho zariadenia a späť.
V prípade úmrtia rodinného príslušníka sa poskytuje platené voľno nasledovne:
- pri úmrtí manžela alebo dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe,
- pri úmrtí rodiča alebo súrodenca sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe a ďalší deň, ak zamestnanec zariaďuje pohreb,
- pri úmrtí prarodiča alebo vnuka alebo prarodiča jeho manžela sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb.
Medzi osobné prekážky, pri ktorých zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi platené voľno patrí aj svadba. Tu ale zákon rozlišuje vlastnú svadbu, pri ktorej sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň (ak je svadba v deň, kedy má zamestnanec pracovať) a svadbu dieťaťa alebo rodiča, pri ktorej má zamestnanec síce nárok na pracovné voľno, ale bez náhrady mzdy.
Pri znemožnení cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov dopravným prostriedkom, ktoré používa zamestnanec so zdravotným postihnutím poskytne zamestnávateľ tomuto zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň.
Pri presťahovaní zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie v rámci tej istej obce poskytne zamestnávateľ pracovné voľno najviac jeden deň, pri sťahovaní do inej obce najviac dva dni, ale vždy bez náhrady mzdy. Iba ak je presťahovanie zamestnanca v záujme zamestnávateľa, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy.
V prípade hľadania práce pred skončením pracovného pomeru patrí zamestnancovi náhrada mzdy najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby, a to len pri skončení pracovného pomeru pri výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodu, že zamestnávateľ sa zrušuje, premiestňuje alebo ak sa zamestnanec stane nadbytočný.
Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy (neplatené voľno)
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy pri vyšetrení alebo ošetrení v zdravotníckom zariadení na nevyhnutne potrebný čas, a to po vyčerpaní zákonom určeného rozsahu siedmich kalendárnych dní v roku. To znamená, že ak zamestnanec v danom kalendárnom roku už vyčerpal svojich sedem dní na vyšetrenie u lekára a potrebuje ísť na ďalšie celodenné vyšetrenie, zamestnávateľ mu voľno dá, ale bez náhrady mzdy.
Neplatené voľno, ako sme už spomínali vyššie, poskytne zamestnávateľ zamestnancovi na svadbu jeho dieťaťa alebo rodiča.
Zamestnávateľ poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas aj pri nepredvídanom (neočakávanom) prerušení premávky alebo meškaní pravidelnej verejnej dopravy (napr. z dôvodu poruchy vozidla, poveternostných vplyvov), ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom (napr. pešo).
Ak sa zamestnanec sťahuje v rámci tej istej obce, zamestnávateľ mu poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy najviac na jeden deň, pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni.
Nakoniec sa pracovné voľno bez náhrady mzdy poskytne pri vyhľadaní nového miesta pred skončením pracovného pomeru, na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby.
Prehľad prekážok v práci na strane zamestnanca a nárokov na náhradu mzdy
| Druh prekážky v práci na strane zamestnanca | Ustanovenie Zákonníka práce, podľa ktorého sa prekážka posudzuje | Rozsah poskytnutého pracovného voľna zamestnancovi | Nárok zamestnanca na náhradu mzdy |
|---|---|---|---|
| Práceneschopnosť, materská a rodičovská dovolenka, ošetrovanie chorého člena rodiny, starostlivosť o dieťa | § 141 ods. 1 | v potrebnom rozsahu | nemá nárok, zamestnanec je hmotne zabezpečený príslušnou dávkou z nemocenského poistenia |
| Vyšetrenie alebo ošetrenie | § 141 ods. 2 písm. a) | v potrebnom rozsahu, aj viac ako 7 dní v roku tehotné ženy neobmedzene na prehliadky súvisiace s tehotenstvom |
má nárok pri neprekročení 7 dní v roku, nad 7 dní už nárok nemá tehotné ženy majú nárok aj pri prekročení 7 dní v roku, ak to súvisí s tehotenstvom |
| Sprevádzanie | § 141 ods. 2 písm. c) | rodinného príslušníka najviac 7 dní v roku zdravotne postihnuté dieťa najviac 10 dní v roku |
má nárok |
| Narodenie dieťaťa | § 141 ods. 2 písm. b) | na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť |
má nárok |
| Úmrtie rodinného príslušníka | § 141 ods. 2 písm. d) | pri úmrtí manžela alebo dieťaťa 2 dni a 1 ďalší deň na účasť na pohrebe pri úmrtí rodiča alebo súrodenca jeden deň a 1 ďalší deň, ak zamestnanec zariaďuje pohreb pri úmrtí prarodiča alebo vnuka na nevyhnutne potrebný čas, najviac 1 deň |
má nárok |
| Svadba | § 141 ods. 2 písm. e) | 1 deň | pri účasti na vlastnej svadbe má nárok pri účasti na svadbe rodiča alebo dieťaťa nárok nemá |
| Nepredvídané prerušenie verejnej dopravy | § 141 ods. 2 písm. g) | na nevyhnutne potrebný čas | nemá nárok |
| Znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnou dopravou zamestnanca so zdravotným postihnutím |
§ 141 ods. 2 písm. f) | na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň | má nárok |
| Presťahovanie | § 141 ods. 2 písm. h) | na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na 2 dni |
nemá nárok nárok má, iba ak je sťahovanie v záujem zamestnávateľa |
| Hľadanie novej práce pri skončení pracovného pomeru |
§ 141 ods. 2 písm. i) | na nevyhnutne potrebný čas, najviac 1 poldeň za každý týždeň výpovednej doby | nemá nárok nárok má iba pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov ustanovených zákonom |
